Sociálny Vznik Kriminálneho Správania: Príčiny a Faktory

Kriminalita a delikvencia sú komplexné spoločenské javy, ktoré ovplyvňujú životy jednotlivcov a fungovanie spoločnosti ako celku. Pochopenie sociálnych príčin kriminálneho správania je kľúčové pre efektívnu prevenciu a intervenciu. Tento článok sa zameriava na analýzu rôznych sociálnych faktorov, ktoré prispievajú k vzniku kriminálneho správania, s dôrazom na mládež.

Kriminalita ako Spoločenský Fenomén

Kriminalita je antisociálny jav, ktorý sa mení v priebehu histórie a je ovplyvnený politickými názormi. Predstavuje súhrn rôznych trestných činov spáchaných na určitom území, za určité obdobie a určitými páchateľmi. Kriminalitu je potrebné skúmať ako výsledok pôsobenia bio-psycho-sociologických faktorov, a to ako jav individuálny, hromadný alebo spoločenský. Samotný pojem kriminality vychádza z trestného činu, ktorý je definovaný v platnom trestnom práve.

Vymedzenia Kriminality

Pri vymedzení kriminality sa stretávame s rôznymi prístupmi:

• Sociálno-etické vymedzenie: Opiera sa o systém noriem a vzorov a odvodzuje sa od toho, čo sa prieči dobrým mravom. Z tohto vymedzenia vychádza koncepcia prirodzeného zločinu (napr. vražda, krádež) a umelého zločinu (trestné činy, ktoré nemusia byť prirodzene morálne neprístupné, ale sú zakázané v zmysle ochrany určitých spoločenských hodnôt, noriem).
• Trestnoprávne vymedzenie: Kriminalita je súhrn trestných činov spáchaných v spoločnosti za určité obdobie. Prednosťou tohto vymedzenia je jednoznačnosť definície obsahu a rozsahu kriminality.
• Sociologické vymedzenie: Umožňuje chápať kriminalitu širšie, pričom sa zameriava na jej sociálnu podmienenosť a sociálne dôsledky. Pojem sociálna deviácia sa používa na označenie "spoločensky nápadného a kontrolu vyžadujúceho správania".
• Kriminalita ako medziľudský konflikt: Trestný čin sa nechápe len ako porušenie spoločenského poriadku, ale ako konkrétna škoda spôsobená obeti. Zmyslom spoločenskej reakcie by mala byť možnosť odčinenia škody.

Delenie Kriminality

Trestnú činnosť možno deliť podľa viacerých kritérií:

• Podľa jednotlivých hláv Trestného zákona.
• Podľa druhu spoločnosťou chápaného záujmu, ktorý ohrozujú (násilnú, majetkovú, hospodársku, mravnostnú, počítačovú, drogovú, ekologickú, ekonomickú).
• Podľa kvalifikovanosti spáchania (bežným alebo kvalifikovaným spôsobom).
• Podľa stupňa organizovanosti (trestné činy páchané jednotlivcami, skupinami, organizovanými skupinami prepojenými so zahraničím).

Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti sa páchatelia delia na:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Maloletí (do 14 rokov).
• Mladiství (od 14 do 18 rokov).
• Mladí dospelí (od 18 do 24 rokov).

Delikvencia

Pojem delikvencia sa definuje ako spôsob správania, ktorý odporuje platným právnym normám. Označuje páchanie trestných činov, priestupkov a deliktov. Je to pojem širší ako kriminalita, pretože zahrňuje aj skutky, ktoré nie sú trestnými činmi (napr. nízky vek páchateľa).

Delikvencia Maloletých

Ide o protispoločenské konanie detí do 14 rokov. Za ich správanie môžu byť potrestaní aj rodičia. Delikvencia maloletých sa delí na podskupiny podľa veku (6-10, 10-12, 12-14 rokov). V starostlivosti o maloletých delikventov sa zdôrazňuje vyňatie z patologického prostredia, prevýchova a preventívne opatrenia. Súd môže nariadiť ústavnú alebo ochrannú výchovu.

Príčiny Delikvencie Maloletých a Kriminality Mladistvých

V oblasti porúch správania chýba jednotná teória, ktorá by vystihla všetky príčinné vzťahy. Existujúce teórie (Lombrosova, Sheldonova, teória dedičnosti, endogénna biologická teória) neboli úspešné. Dedičnosť hrá rolu iba v patologických prípadoch. Človek je aktívny a pôsobí na prostredie. Kulturologické teórie považujú osobnosť za individualizovaný systém kultúry. Hlbinné psychologické teórie zdôrazňujú význam raného detstva a konfliktu medzi živočíšnou povahou dieťaťa a nárokmi spoločnosti. Juvenilný delikt je biologicko-psychologicko-sociálny čin.

Faktory ovplyvňujúce delikvenciu:

• Vnútorné (endogénne) komponenty: Slabý typ nervovej sústavy, fyzické nedostatky, poškodenia mozgu, psychopatie.
• Vonkajšie (spoločensko-sociálne) faktory: Vplyv rodinného prostredia, školy, rovesníkov, životosprávy.

Medzi hlavné príčiny patrí:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Osobnosť mladistvého: Poruchy intelektu, emocionálne faktory (agresivita), zdravotné poruchy, nesprávne hodnoty a postoje. Znížená úroveň všeobecnej inteligencie patrí medzi často uvádzané rizikové činitele kriminality spáchanej maloletými a mladistvými osobami.
• Vývinové zvláštnosti obdobia dospievania: Puberta ako obdobie prudkých zmien a konfliktov v oblasti sociálneho, morálneho, citového a sexuálneho vývinu.
• Rodinné prostredie: Demoralizované alkoholizmom, hádky, zlá výchova, chýbajúci rodič, finančné ťažkosti, mnohodetnosť, choroby rodičov. Medzi najvýznamnejšie kriminogénne faktory kriminality mládeže patrí rodina. V súvislosti s kriminalitou mládeže medzi najčastejšie skúmanú oblasť patrí problematika dysfunkčných, resp. afunkčných rodín. Úplnosť, resp. neúplnosť rodín ako významný kriminogénny faktor zaujímal kriminológov už v minulosti a v tejto súvislosti bolo realizovaných viacero výskumov. Príčiny negatívneho vplyvu úplných rodín na páchanie kriminality mládeže spočívajú najmä v neplnení funkcií rodiny. V reálnom živote, môžeme očakávať v budúcnosti zvyšujúce sa zastúpenie detí a mladých ľudí z tzv.
• Škola: Odcudzenie sa žiakov školskému prostrediu, zlé vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi, záškoláctvo, školské neprospievanie, násilie a agresia na školách. Odcudzenie sa žiakov školskému prostrediu je vnímané ako významný kriminogénny činiteľ školy, ktorý negatívne ovplyvňuje nielen školskú výkonnosť žiakov, ich záujem o zvyšovanie kvalifikácie, s čím súvisí aj možnosť uplatniť sa na trhu práce, ale prejavuje sa aj vo vysokom podiele mládeže na kriminalite. Ďalším nemenej významným rizikovým činiteľom kriminality mládeže súvisiacim so školou je záškoláctvo.
• Závislosť na návykových látkach a výherných automatoch: Trestné činy páchané za účelom získania prostriedkov na drogy alebo gambling.
• Trávenie voľného času: Neefektívne využívanie voľného času. Samotná existencia trávenia voľného času nie je sama o sebe kriminogénnym faktorom kriminality mládeže. Negatívne pôsobenie začína vtedy, keď mladí ľudia nedokážu, nechcú alebo nemôžu zmysluplne využívať voľný čas.
• Vplyv masmédií: Násilné a agresívne scény v televízii, filmoch a počítačových hrách. Vplyv masmédií na kriminalitu mládeže je nespochybniteľný a v našej spoločnosti výrazne narastá najmä v súčasnosti.
• Rovesnícka skupina: Vplyv delikventnej subkultúry mládeže, gangy, extrémistické skupiny. Rovesnícka skupina patrí medzi ďalšie významné socializačné činitele, ktorej vplyv na mladých ľudí v posledných desaťročiach neustále narastá. znaky delikventnej subkultúry sú podobné ako u rovesníckej skupiny, avšak štruktúra delikventnej subkultúry je viac nezávislá, neovplyvniteľná zvonka a súdržná. Gang je spolčenie viacerých, najčastejšie mladých ľudí, organizovaných za účelom splnenia špecifických úloh, resp. za účelom spoločnej akcie. Medzi najpočetnejšie delikventné subkultúry mládeže pôsobiace na našom území patria extrémistické skupiny, pričom najzávažnejších deliktov sa dopúšťajú členovia pravicových extrémistických skupín, ktoré vychádzajú z ideológie hnutia Skinheads.

Prevencia Kriminality Mladistvých a Delikvencie Maloletých

Prevencia by sa mala uskutočňovať na všeobecnej a individuálnej úrovni. Všeobecná prevencia zahŕňa vplyv makroprostredia na utváranie morálnych postojov, individuálna prevencia zahŕňa konkrétne zásahy mikroprostredia (rodiny, školy, pracoviska, vrstovníkov).

Všeobecná Prevencia

Najúčinnejšou formou boja proti trestnej činnosti je predchádzanie a odstraňovanie príčin a podmienok, ktoré ju umožňujú, a to formou preventívnych aktivít. Do boja proti trestnej činnosti mládeže treba zapojiť orgány činné v trestnom konaní, školstvo, zdravotníctvo, orgány miestnej štátnej správy a samosprávy, neštátne orgány a organizácie a samotných občanov. Prevenciu možno rozlíšiť na primárnu, sekundárnu a terciárnu. Úlohou primárnej prevencie je zabrániť delikventnému vývinu mládeže.

Násilná Trestná Činnosť a Poruchy Správania

Príčiny trestnej činnosti treba hľadať v sociálnych podmienkach aj v osobe páchateľa. Existujú biologické a sociologické teórie. Takmer pri každom násilnom čine sa dá hovoriť o poruche správania. Poruchy správania majú konkrétne príčiny, ktoré siahajú do ranného detstva. Agresivita je nadmerná a deštruktívne sa prejavuje. Kriminálne správanie je odlišné od správania duševne chorých tým, že sa uskutočňuje pri plnom vedomí. Rozpoznávanie etiológie, ktorá podmienila poruchu správania, je cieľom diagnostických stredísk. Zvyšujúca sa sociálna priepasť a percento narkomanov tiež prispievajú ku vzniku trestnej činnosti.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #vznik #kriminálneho #správania #príčiny