Sociometria, sociálny status a ich definície v sociálnej psychológii

Sociálna psychológia (SP) sa zameriava na to, čo sa odohráva vnútri jednotlivca, pričom zdôrazňuje potrebu vnímať človeka v jeho spoločenskom kontexte. Duševný život človeka je podmienený jeho existenciou v spoločnosti a správanie je odrazom jeho začlenenia do nej. Správanie zahŕňa metabolické reakcie a pohyby, ktoré sa prejavujú ako konanie, oznamovanie a výraz (mimický, pantomimický, haptický, proxemický). Na fyziologickej úrovni je správanie činnosťou svalov a žliaz, ktorej elementom je reflex.

Sociálna psychológia a jej vývoj

SP skúma psychologické vzťahy medzi jednotlivcom a jeho sociálnym prostredím, pričom sa zameriava na vzájomné pôsobenie dvoch ľudí - interakciu - a na premeny psychiky jedinca pod vplyvom podnetov zo sociálneho prostredia. V roku 1908 bolo prvýkrát použité označenie SP E. A. Rossom a W. McDougallom. Koniec 19. a začiatok 20. storočia priniesli snahy o odhalenie zákonitostí a mechanizmov sociálneho vplyvu. Vznikli dva hlavné smery chápania a vysvetľovania sociálneho správania:

  1. Individuálno-psychologický smer: reprezentovaný W. McDougallom, ktorý zdôrazňoval vplyv zdedených pudov, inštinktov a nevedomých procesov na správanie človeka.
  2. Sociologický smer: zdôrazňoval význam prostredia pri vytváraní psychiky človeka.

V druhej polovici 19. storočia V. Wundt založil prvé psychologické laboratórium, čím prispel k osamostatneniu psychológie. Medzi tri korene buržoázno-sociálnej psychológie patrí psychológia národov, ktorá priznáva kolektívne riešenie rozporu medzi jednotlivcom a spoločnosťou.

Príspevky k rozvoju sociálnej psychológie

Rôzni autori prispeli k rozvoju SP:

  • R. L. Linton: teória rol
  • N. E. Muller a J. Dollard: nápodoba ako druh sociálneho učenia
  • L. Festinger: teória kognitívnej disonancie
  • E. E. Jones: teória ingraciácie (zavďačovanie sa)
  • M. E. P. Seligman: teória naučenej bezmocnosti
  • J. W. Thibaut a H. H. Kelley: teória sociálnej interakcie
  • J. B. Rotter: teória sociálneho učenia (očakávania a jeho hodnoty)
  • F. Heider: teória sociálnej atribúcie

Metódy sociálnej psychológie

Medzi metódy SP patria:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

  • Pozorovanie: Janoušek a Nekonečný považujú pozorovanie za zásadnú metódu, ktorá umožňuje popis sledovaného javu, jeho vývoj, zmeny a závislosť na vonkajších podmienkach. Pozorovanie musí byť plánovité, cieľavedomé, kontrolované a systematické.
  • Experimentálna metóda
  • Rozhovor a dotazník: Dôležitou podmienkou rozhovoru je motivácia k spolupráci a anonymita. V SP sa najčastejšie používa štandardizovaný rozhovor.
  • Analýza produktov: výtvarné práce (kresby, maľby), dokumenty o udalostiach (napr. prírodné katastrofy), súdne protokoly, správy sociálnych pracovníkov.
  • Metódy merania postojov
  • Zisťovanie sociometrie: sociometrický test (autor L. Moreno), metóda "hádaj kto" (otázky typu "kto je najinteligentnejší", "s kým by si strávil dovolenku").

Determinácia vývinu človeka

Determinácia znamená príčinu, podmienenosť a zákonitú závislosť vecí a javov. Existujú tri druhy regulácie:

  1. Biologická determinácia: zahŕňa dedičnosť. F. Galton sa považuje za prvého odborníka v oblasti dedičnosti.
  2. Sociálna a kultúrna determinácia: vyjadruje, že sociálne prostredie formuje osobnosť. Do materiálneho prostredia patrí prírodné prostredie (zemepisná poloha, podnebie, podmienky výživy) a všetko, čo jedinca obklopuje, či je to výtvor prírody alebo ľudí. Vplyv sociálneho prostredia dokazujú extrémne prípady sociálnej izolácie. Sociálne vplyvy sú predovšetkým vplyvy iných osôb, ich konanie, názory a vplyvy skupín, ku ktorým patrí. Najdôležitejší je vplyv rodinného prostredia.
  3. Regulácia osobnosti psychologickými mechanizmami.

Správanie človeka je formované sociálnym prostredím, v ktorom žije, a sociálnymi skupinami, ktorých je členom, pričom najdôležitejšia je rodina. Kultúra je produktom života ľudí spoločensky organizovaných. Dieťa podliehajúce vplyvom kultúry sa učí správať spôsobom záväzným pre jeho pohlavie.

Spoločenské normy a deviácia

Sociológ J. Štepanský hovorí o tzv. spoločenskej kontrole, ktorá zahŕňa:

  • Zvyky a obyčaje
  • Mravy
  • Právo
  • Tabu: typickým tabu je kanibalizmus, incest, nekrofília. Slovo tabu je polynézskeho pôvodu a znamená pôvodne nedotknuteľný predmet, teda niečo posvätné. Sankcie môžu byť aj náboženského presvedčenia - odplata na onom svete. Špecifickou spoločenskou normou podloženou náboženskými postojmi je hriech. Ďalším zdrojom kontroly sociálneho správania je sebakontrola vychádzajúca z vlastného ja.

Konformita a sociálny vplyv

Konformita je súhlasnosť so spoločnosťou ako celkom. Normy, ktoré spoločnosť jedincovi prezentuje, majú určité limity tolerancie. Akékoľvek správanie, ktoré nespadá do priestoru tejto tolerancie, sa nazýva deviácia. Správanie sa môže odchyľovať v smere odmietania alebo v smere spoločenskej aprobácie. Konformizmus môže byť spontánny alebo vynútený. Podľa R. L. Atitinsonovej pojem sociálny vplyv často označuje priame a úmyselné pokusy zmeniť presvedčenie, postoje alebo správanie. Mnohé formy sociálneho vplyvu sú nepriame a neúmyselné, napr. fyzická prítomnosť druhých ľudí.

Socializácia

Socializácia (S) je proces "zospoločenšťovania" človeka v sociálno-kultúrnom systéme. Samotným zrením by sa človek nestal tým, čo psychológia označuje osobnosťou. S je chápaná ako proces, v priebehu ktorého sa z organizmu, ktorý je ovládaný v podstate biologickými silami, stáva spoločenská bytosť, osobnosť. Existujú dva druhy socializácie:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

  1. Všeobecná (špeciálna): ak sa človek prispôsobuje kultúrnemu prostrediu, v ktorom žije, osvojuje si kultúru danej spoločnosti, získava návyky a používa ich.
  2. Špeciálna: prispôsobovanie sa jedinca prostrediu a povahe malých sociálnych skupín, ku ktorým má pozitívny vzťah.

Socializačný proces je učením v sociálnom kontexte. Medzi mechanizmy socializácie patrí:

  • Sociálne posilňovanie: organizmus sa ním učí adekvátne reagovať na odmenu alebo trest.
  • Sociálne učenie: neuvedomené, spontánne učenie, napodobňovanie, stotožnenie sa s niekým.

Výsledkom účinnej socializácie je autoregulácia - kladenie požiadaviek zo strany spoločnosti na seba samého. Medzi faktory, ktoré narúšajú socializáciu, patrí:

  1. Nevhodné neurotizujúce prostredie - konflikty, krutosť.
  2. Nepriaznivé vplyvy masmédií.
  3. Časový stres.

Sociálna interakcia a konflikty

Sociálna interakcia (SI) je vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami, ktorý je sprostredkovaný alebo bezprostredný. Človek nemôže žiť mimo spoločnosti. Vzťahy môžu byť založené na časovej, priestorovej blízkosti, spoločnom cieli alebo záujme. Medzi formy SI patria:

  1. Komunikácia
  2. Spolupráca
  3. Súťaženie
  4. Konflikt

Konflikty môžu byť:

  1. Intrapersonálne: konflikt v sebe samom.
  2. Interpersonálne: konflikt medzi dvoma osobami.
  3. Intraskupinové: konflikt vnútri skupiny.
  4. Vonkajší konflikt: nemožno vyhovieť požiadavkám.
  5. Vnútorný - vonkajší konflikt: rozpor vonkajšieho a vnútorného sveta.

Ak nie sú tieto situácie riešené, dochádza k sumácii konfliktov. V konfliktnom správaní sa uplatňujú dva základné spôsoby riešenia: útok a útek. Spoločenský vzťah: keď sú sociálne vzťahy pevné a trvalé, vytvoria určitý sociálny systém. Poznáme dva základné druhy sociálnych systémov: formálne a neformálne.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálna komunikácia

Sociálna komunikácia (K) znamená výmenu významov. Ide o odovzdávanie a prijímanie informácií. Významom je všetko, o čom ľudia spolu komunikujú. K je základná zložka medziľudskej interakcie. Sociálna komunikácia je popisovaná v užšom chápaní - oznamovanie (výmena informácií) - a v širšom chápaní - vymieňanie svojich myšlienok, predstáv a názorov. Technická komunikácia nie je sociálna komunikácia, je jednoduchšia a je medzi dvoma, troma alebo viacerými bodmi.

Existujú rôzne druhy komunikácie:

  1. Verbálna
  2. Neverbálna
  3. Mediálna: spôsob prenosu informácií (jednokanálová - rozhlas, viackanálová - TV).

Komunikačné kanály sú verbálne a neverbálne. Symbolická komunikácia okrem základných informácií odovzdáva aj postoje.

Sociálna percepcia

Sociálna percepcia (SP) je poznávanie človeka človekom, vnímanie druhého, človek si vytvára dojmy. Pri SP sa uplatňujú rôzne faktory:

  1. Stabilné správanie, ktoré je typické pre danú osobu.
  2. Správanie, ktoré sa vymyká role, ktorú človek zastáva.

Medzi chyby v SP patria:

  • Halo efekt: človek posudzuje iného človeka na základe prvého dojmu.
  • Efekt miernosti a zhovievavosti
  • Laická logika alebo stereotypy: posudzovanie jednotlivcov na základe príslušnosti k určitej skupine.

Malé sociálne skupiny

Malé sociálne skupiny (MSS) tvoria osoby, ktoré sa navzájom poznajú, spolu komunikujú a sú formálne alebo neformálne integrované nejakým spoločenským cieľom. Sociálne skupiny sú každé skupiny ľudí, ktoré majú spoločné ciele, normy a hodnoty.

Kritériá pre definovanie MSS:

  • Kvantitatívne: minimálne 2 jednotlivci (dyáda), maximálne niekoľko desiatok.
  • Existencia spoločných cieľov a motívov.
  • Existencia spoločných noriem a hodnôt.
  • Častosť sociálnej interakcie.
  • Relatívna stálosť zoskupenia.
  • Vzájomná identifikácia členov.

Podľa M. Nakonečného existujú dva druhy sociálnych skupín:

  1. Primárne (neformálne): rodina, priateľská skupina.
  2. Sekundárne (formálne): školská trieda.

Pozícia a status v skupine

Pozícia v skupine označuje miesto jednotlivca v štruktúre skupiny. Pozície môžu byť formálne (napr. postavenie v zamestnaní) a neformálne (podľa miery osobnej prestíže). Členovia s vyššou pozíciou zvyčajne udržujú odstup k človeku s nižšou pozíciou. Vyššia pozícia sa spája s vyššou popularitou a naopak. Nepopulárny člen sa cíti v skupine cudzí, neisto, je precitlivený, agresívny a nepriateľský. Status vyjadruje miesto člena v sociálnej skupine v termínoch prestíže, popularity, významu a hodnoty. S každou pozíciou sa spája sociálna rola. Rola je súhrn očakávaní spoločnosti, ako sa má človek správať v istej spoločenskej pozícii. Človek hrá vždy viacero rol, ktoré musí vhodne spájať.

Sociometria a sociálny status

Sociometria je kvantitatívna metóda na meranie sociálnych vzťahov v skupine. Sociálny status je pozícia jednotlivca v skupine na základe popularity a akceptácie. V sociometrii majú vysoké počty kladných volieb tzv. hviezdy, čo sú osoby, ktoré v skupine hrajú dominantnú úlohu. Konformizmus je podľa M. Nakonečného znak zahŕňajúci poslušnosť, zdvorilosť a sebadisciplínu. Opakom konformity je deviácia alebo nonkonformita. Čím viac je sociálna skupina jednotná, tým viac odmieta nonkonformné správanie. Vodca plánuje činnosť skupiny a má výrazný vplyv.

Štýly rodinnej výchovy

Existujú rôzne štýly rodinnej výchovy:

  • Autoritatívny spôsob: zvýšené napomínanie, nie je priestor pre vlastnú aktivitu - citová roztrieštenosť.
  • Perfekcionistická výchova: príliš vysoké požiadavky, deti sa javia ako neúspešné.
  • Zanedbávaná výchova: u neželaných detí, výchova bez srdca, zanedbávanie, odmietanie - výrazná túžba dieťaťa po láske.

Postoje

Postoje sú získané dispozície reagovať určitým spôsobom na určité objekty, osoby alebo situácie. Zaviedol ho do sociálnej psychológie W. J. Thomas a F. Znaniecki. Podľa M. Klinberga postoj je stav pohotovosti pre určitý typ odpovede. Postoje majú tri charakteristiky:

  1. Kognitívna zložka: informácie, názory a presvedčenia.
  2. Afektívna zložka: emócie a city.
  3. Konatívna zložka: tendencia správať sa určitým spôsobom.

Postoje sú intencionálne, t.j. zamerané na určitý objekt. Ďalším znakom je konzistencia postoja (súdržnosť).

Utváranie sociálnych postojov

Postoje nie sú človeku vrodené, ale sa u neho vytvárajú ako dôsledok sociálneho učenia. Medzi determinanty procesu vytvárania postojov patria:

  • Potreby
  • Členstvo v skupine
  • Skupinový tlak

Výrazným zdrojom postojov je napodobňovanie a identifikácia.

Mechanizmy utvárania postojov

  1. Identifikácia: vedomé, u ľudí s komplexom menejcennosti.
  2. Sugescia: Podávanie nových informácií.
  3. Poučenia a návody: Osoba sa dozvie, čo je v danej skupine žiaduce, preferované a naopak.

Konsonancia znamená, že z existencie A vyplýva existencia B. Disonancia spôsob napätia. Dôležitou známkou postoja je komplexnosť, konzistentnosť a konsonantnosť (spája sa so stabilitou). Opakom konsonancie je kognitívna disonancia, ktorá je subjektívne negatívna. Čím väčší je postoj prepojený s ostatnými, tým je odolnejší voči zmenám. Ďalej je to mnohostrannosť či jednostrannosť postojov (šírka pohľadu na „objekt postoja“). Postoje človeka sú náchylné ku zmenám, keď sa človek radí do inej skupiny.

Sociometrická analýza

Údaje získané sociometrickým testom je potrebné usporiadať a spracovať. Sociometrická matica vyjadruje jednotlivé voľby vo forme tabuľky s riadkami a stĺpcami. Riadky matice ukazujú, kto koho volil, a v stĺpcoch je vidieť, kto bol kým volený. Suma v riadku ukazuje počet uskutočnených volieb u jednotlivcov, suma v stĺpci vyjadruje počet získaných volieb u jednotlivých členov. Z matice vyplýva, že skupina je nastavená skôr pozitívne. Sociogram predstavuje grafické znázornenie vzťahov a postavenia jednotlivcov v skupine. Index sociálnej preferencie a index sociálnej expanzivity sú matematicko-štatistické metódy na vyjadrenie sociálnych vzťahov.

tags: #sociometria #socialny #status #definicia

Ďalšie články