Nárok na mzdu alebo náhradu mzdy: Podmienky a situácie

V priebehu trvania pracovného pomeru môžu nastať rôzne situácie, ktoré zamestnancovi buď úplne znemožnia, alebo dočasne obmedzia výkon jeho práce. Tieto obmedzenia a prerušenia upravuje zákon č. 311/2001 Z. z., známy ako Zákonník práce. V takýchto prípadoch má zamestnanec možnosť požiadať o pracovné voľno, avšak hmotné zabezpečenie počas tejto doby závisí od charakteru prekážky.

Prekážky v práci a ich delenie

Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci do dvoch hlavných skupín:

1. Prekážky v práci na strane zamestnanca: Upravuje ich § 136 až § 141a Zákonníka práce.
2. Prekážky v práci na strane zamestnávateľa: Upravuje ich § 142 Zákonníka práce.

Je dôležité zdôrazniť, že právna úprava prekážok v práci sa vzťahuje výlučne na pracovný pomer, a teda nie na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce). Výnimkou je prípad, keď sa zamestnávateľ a zamestnanec na týchto dohodách výslovne dohodnú na takýchto podmienkach.

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu

Medzi tieto prekážky patrí výkon verejnej funkcie, výkon občianskej povinnosti a iné úkony vo všeobecnom záujme.

Výkon verejnej funkcie a odborovej funkcie

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno pre výkon verejnej funkcie (napr. funkcia poslanca Národnej rady SR, poslanca obecného zastupiteľstva, primátora) alebo odborovej funkcie. Toto voľno je spravidla bez náhrady mzdy, pokiaľ osobitný predpis, Zákonník práce, kolektívna zmluva alebo dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom nestanovuje inak. Súčasťou kolektívnej zmluvy alebo dohody so zamestnaneckou radou môže byť aj dohoda o odmeňovaní dlhodobo uvoľnených zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Výkon občianskej povinnosti

Vo všetkých ostatných prípadoch prekážok v práci z dôvodu výkonu občianskych povinností poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno, ale už bez náhrady mzdy. Napríklad, ak je zamestnanec predvolaný ako svedok na súdne pojednávanie, zamestnávateľ mu musí poskytnúť pracovné voľno, ale nie je povinný poskytnúť mu aj náhradu mzdy. Zamestnanec si však môže uplatniť právo na náhradu ušlých výdavkov a ušlého zárobku (svedočné) podľa § 139 zákona č. 99/1963 Zb.

Iné úkony vo všeobecnom záujme

Vo všetkých ostatných prípadoch prekážok v práci z dôvodu iných úkonov vo všeobecnom záujme zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy. Napríklad, ak sa zamestnankyňa zúčastní počas školských prázdnin tábora skautov ako zdravotná sestra, zamestnávateľ jej poskytne pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy.

Darovanie krvi

Zamestnanec, ktorý je pravidelným darcom krvi, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na každú účasť na darovaní krvi.

Prekážky v práci súvisiace so službou v ozbrojených silách a civilnej službe

V súvislosti s profesionalizáciou ozbrojených síl SR dochádza k zmenám v oblasti brannej povinnosti, čo sa odráža aj v úprave § 139 Zákonníka práce. Novelizovaný § 139 by mal riešiť problematiku prekážok v práci a náhrady mzdy v nadväznosti na plnenie úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách.

Cestovné dni a náhrada mzdy pri nástupe na službu

• Pri nástupe na výkon služby v ozbrojených silách a na výkon civilnej služby v mieste takom vzdialenom, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, je viac ako 6 hodín, má zamestnanec nárok na 1 cestovný deň. Ak cesta trvá viac ako 12 hodín, má zamestnanec nárok na 2 cestovné dni. Ďalší cestovný deň patrí zamestnancovi vtedy, ak cesta z jeho pracoviska do miesta trvalého bydliska trvá viac ako 6 hodín. V rovnakom rozsahu a za rovnakých podmienok patria zamestnancovi cestovné dni na cestu z miesta, kde bol zamestnanec prepustený z výkonu služby v ozbrojených silách alebo z výkonu civilnej služby.
• Pri nástupe na základnú službu, náhradnú službu a civilnú službu má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za prvé dva týždne tejto služby. Náhradu zamestnávateľ vyplatí najneskôr 3 dni pred určeným nástupom služby. Za každú neospravedlnenú zmenu alebo jej prevažnú časť počas štyroch týždňov pred nástupom služby môže zamestnávateľ skrátiť náhradu mzdy za jeden až tri dni. Ak sa vykonáva základná alebo náhradná služba v dvoch alebo viacerých častiach, patrí zamestnancovi pred nastúpením druhej alebo ďalšej služby od zamestnávateľa náhrada mzdy za jeden týždeň odo dňa určeného na nástup druhej alebo ďalšej časti služby. Zamestnávateľovi náhradu mzdy, ktorú poskytol v súvislosti so službou v ozbrojených silách, uhradí príslušný orgán vojenskej správy. Náhradu mzdy vyplatenú zamestnancovi za výkon zdokonaľovacej služby alebo civilnej služby namiesto zdokonaľovacej a náhradu mzdy vyplatenú v prípade výkonu služby vo viacerých častiach uhradí zamestnávateľovi príslušný orgán vojenskej správy.

Ďalšie vzdelávanie zamestnanca

Účasť na ďalšom vzdelávaní sa považuje za prekážku v práci vtedy, ak zamestnanec touto formou získa predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce. Poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy pri ďalšom vzdelávaní zamestnanca nepatrí medzi právne povinnosti zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku predovšetkým vtedy, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s jeho potrebami, pričom za zvýšenie kvalifikácie sa považuje aj jej získanie alebo rozšírenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Dohoda o zvýšení kvalifikácie

Zamestnávateľ, ktorý umožní zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu a poskytne mu zároveň pracovné voľno s náhradou mzdy, má možnosť zaviazať si (stabilizovať) tohto zamestnanca dohodou o zvýšení kvalifikácie. V písomnej dohode sa zamestnávateľ zaviaže umožniť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu, poskytovať mu pracovného voľno s náhradou mzdy, prípadne úhrady ďalších nákladov, ktoré mu v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie vzniknú, napr. cestovných nákladov, nákladov na nákup učebníc, poplatkov účtovaných zamestnancovi školou a pod. a zamestnanec sa zaviaže, že si zvýši kvalifikáciu a zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas.

Predpokladom platnej a účinnej dohody o zvýšení kvalifikácie je jej písomná forma. Absencia písomnej formy má za následok neplatnosť dohody. Dohoda musí obsahovať najmä:

• druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
• dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere po ukončení zvýšenia kvalifikácie,
• druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať v pracovnom pomere počas dohodnutej doby alebo ak skončí pracovný pomer ešte pred ukončením štúdia.

V dohode sa zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodnúť aj na ďalších podmienkach, na ktorých majú právny záujem.

Prehlbovanie kvalifikácie

Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, preto mu zamestnávateľ môže uložiť povinnosť zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní. Vzdelávanie zamestnancov môže zamestnávateľ zabezpečiť aj v spolupráci s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o tzv. vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnanca, ktoré je upravené zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za obdobie účasti zamestnanca na vzdelávaní a príprave patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Osobné prekážky v práci

Zákonník práce rozlišuje dve kategórie dôležitých osobných prekážok v práci:

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

1. Prekážky, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno, ale neposkytne mu náhradu mzdy: V týchto prípadoch je zamestnanec hmotne zabezpečený podľa iných právnych predpisov, napr. počas pracovnej neschopnosti nemocenským, počas ošetrovania chorého člena rodiny ošetrovným, počas materskej dovolenky materským alebo počas rodičovskej dovolenky rodičovským príspevkom.
2. Prekážky, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy:

Vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ak zamestnanec už vyčerpal pracovné voľno s náhradou mzdy, má nárok na ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Do nevyhnutne potrebného času sa započíta nielen čas vlastného vyšetrenia alebo ošetrenia, ale aj cesta tam a späť, pokiaľ zasiahla do pracovného času.

Preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Zákonník práce pri tejto prekážke v práci nevymedzuje rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy. Počet preventívnych lekárskych prehliadok, ktoré musí zamestnankyňa počas tehotenstva absolvovať, vyplýva zo zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 720/2004 Z.

Pre poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy pri prekážke v práci súvisiacej s tehotenstvom zamestnankyne je tiež splnenie podmienok vyplývajúcich z § 40 ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého sa za tehotnú zamestnankyňu pre účely Zákonníka práce považuje zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila mu o tom lekárske potvrdenie. Pre poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy pri tejto prekážke v práci musia byť teda splnené obidve podmienky (písomné oznámenia aj predloženie lekárskeho potvrdenia).

Úmrtie rodinného príslušníka

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v prípade úmrtia rodinného príslušníka, a to v rozsahu:

• na 1 deň na účasť na pohrebe manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na obstarávanie pohrebu,
• na 1 deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
• na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá so zamestnancom žila v čase úmrtia v domácnosti.

Sťahovanie

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň pri sťahovaní zamestnanca v tej istej obci a najviac na 2 dni pri sťahovaní do inej obce.

Ak má zamestnávateľ záujem, aby zamestnanec prešiel pracovať do jeho odštepného závodu, ktorý sa nachádza v inej obci, ako je obec, v ktorej má zamestnanec svoje bydlisko, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na presťahovanie pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 2 dní.

Hľadanie nového zamestnania

Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce (zrušenie zamestnávateľa alebo jeho časti, premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti) má zamestnanec nárok na pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni, a to počas zodpovedajúcej výpovednej doby.

Neplatné skončenie pracovného pomeru

Predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe je oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Toto oznámenie musí zamestnanec urobiť najneskôr do rozhodnutia súdu o žalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.

Právo na náhradu mzdy možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto náhrada stane splatnou, t. j. keď nastane čas jej splnenia. Náhrada mzdy je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

Možnosti zamestnávateľa siahnuť na mzdu zamestnanca

Zákonník práce ponúka zamestnávateľom niekoľko relatívne obmedzených možností, ako môžu siahnuť na plat zamestnanca. Najpriamejší spôsob je zmena pracovnej zmluvy, ktorá však vyžaduje súhlas zamestnanca. Ani znížená základná mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.

Ďalšou možnosťou je dohoda o kratšom pracovnom čase, za ktorý patrí zamestnancovi primerane znížená mzda.

Prekážky na strane zamestnávateľa

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu kvôli prekážkam na strane zamestnávateľa (napr. poruchy na strojoch, nedostatok surovín), patrí mu náhrada mzdy v plnom rozsahu, ak ho zamestnávateľ nevie preradiť na inú prácu. Špeciálnym prípadom sú nepriaznivé poveternostné vplyvy, ktoré sa týkajú povolaní citlivých na počasie.

Niektorí zamestnávatelia majú zavedené tzv. konto pracovného času, kde sa pracovný čas používa ako "banka" odpracovaných hodín. V čase, keď zamestnanec pracuje nad rámec bežných hodín, sa mu tieto hodiny zarátajú do konta.

Krízová situácia

V krízovej situácii (napr. vyhlásená mimoriadna situácia, núdzový stav) zaviedol zákonodarca špeciálne úpravy pracovnoprávnych vzťahov. Napríklad, ak bolo zamestnancovi nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, nepovažuje sa to za dôvod na vyplatenie mzdy alebo náhrady mzdy, pretože sa považuje za dočasne práceneschopného. Zamestnávateľ môže tiež upraviť rozvrh práce pre zamestnancov, pričom oznamovacia povinnosť sa skrátila na dva dni vopred.

Ak je činnosť zamestnávateľa zastavená alebo obmedzená v dôsledku krízovej situácie, môže zamestnávateľ znížiť náhradu mzdy na 80 % priemerného zárobku.

Priemerný zárobok

Náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku vo všeobecnosti patrí zamestnancovi v pracovnom pomere, ktorý v čase, keď mal pracovať, nepracoval a pri preukázateľne splnených podmienkach mu v zmysle Zákonníka práce patrí náhrada mzdy. Zamestnancom vykonávajúcim práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru náhrada mzdy za ospravedlnenú neprítomnosť v práci nepatrí.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru.

Dovolenka

Zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nevyčerpá dovolenku do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný vyplatiť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne.

Sviatok

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu už mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.

Zhrnutie

Nárok na mzdu alebo náhradu mzdy závisí od konkrétnej situácie a dôvodu, pre ktorý zamestnanec nemôže vykonávať prácu. Zákonník práce upravuje rôzne situácie, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, kedy má nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy a kedy mu zamestnávateľ môže siahnuť na mzdu. Je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, aby ste vedeli, ako postupovať v prípade, že nastane situácia, ktorá vám znemožní alebo obmedzí výkon práce.

Riešenie sporov

Ak zamestnávateľ neuspokojí finančné nároky zamestnanca z pracovného pomeru, zamestnanec by mal najprv vyzvať zamestnávateľa na vyplatenie mzdy predžalobnou výzvou, zaslanou doporučeným listom. Následne sa môže zamestnanec obrátiť na súd so žalobou na zaplatenie dlžnej mzdy. Zamestnanec má tiež právo podať podnet na príslušnom inšpektoráte práce, ktorý však nemá oprávnenie vymôcť zamestnancovi dlžnú mzdu.

tags: #som #mal #narok #na #mzdu #alebo