
V právnej praxi sa opakovane stretávame so situáciami, ktoré preverujú pevnosť nielen manželských zväzkov, ale aj právnych inštitútov chrániacich spoločný majetok manželov. Jednou z najzávažnejších a žiaľ, nie ojedinelých situácií je predaj spoločnej nehnuteľnosti jedným z manželov bez vedomia a súhlasu toho druhého. Takéto konanie má ďalekosiahle právne následky nielen pre manželov samotných, ale aj pre tretie osoby, najmä pre kupujúcich, ktorí môžu v dobrej viere nadobudnúť majetok zaťažený vážnou právnou vadou. Slovenský právny poriadok, predovšetkým Občiansky zákonník, poskytuje manželovi, ktorého práva boli porušené, silné nástroje na ochranu.
Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti je jednostranným hmotno-právnym úkonom. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Dovolávať sa neplatnosti voči účastníkom právneho úkonu možno tak urobiť aj námietkou alebo návrhom (vzájomným návrhom) na začatie civilného súdneho konania, teda aj žalobou o neplatnosť právneho úkonu; v takom prípade má účinky až od okamihu, keď dôjde stranám sporu.
Osoba dotknutá relatívnou neplatnosťou sa môže dovolať neplatnosti právneho úkonu mimosúdnou aj súdnou cestou. V prípade mimosúdneho dovolania neplatnosti všetky dotknuté zmluvné strany akceptujú dôvody relatívnej neplatnosti.
Základným kameňom majetkových vzťahov medzi manželmi je inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Tento špecifický typ spoluvlastníctva vzniká automaticky, priamo zo zákona, uzavretím manželstva a zahŕňa všetok majetok, ktorý nadobudol ktorýkoľvek z manželov počas jeho trvania. Existujú zákonom stanovené výnimky, ako sú veci získané dedičstvom, darom, veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov, prípadne veci vydané v rámci reštitúcie. Kľúčovým a v praxi často podceňovaným faktom je, že pre zaradenie nehnuteľnosti do BSM nie je rozhodujúce, či sú na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností zapísaní obaja manželia alebo len jeden z nich. Ak boli splnené zákonné podmienky pre vznik BSM (nadobudnutie počas manželstva zo spoločných prostriedkov), nehnuteľnosť je spoločná aj v prípade, že v katastri figuruje ako výlučný vlastník iba manžel alebo manželka.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Nakladanie s majetkom patriacim do BSM podlieha prísnym pravidlám. Ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je úkon neplatný. K bežným veciam patrí napr. obstarávanie nákupov potravín, bežného ošatenia či iných osobných potrieb spoločného dieťaťa manželov v primeranom rozsahu alebo bežné opravy v domácnosti. Forma súhlasu nie je zákonom stanovená, a teda súhlas môže byť vyjadrený písomne, ústne alebo aj konkludentne. Predaj nehnuteľnosti, ktorá často predstavuje najhodnotnejšiu časť spoločného majetku, nepochybne nepatrí medzi bežné záležitosti. Ide o mimoriadnu dispozíciu s majetkom, ktorá si vyžaduje výslovný a jednoznačný súhlas oboch manželov.
Ak jeden z manželov poruší svoju povinnosť a predá nehnuteľnosť patriacu do BSM bez súhlasu druhého manžela, zákon takýto právny úkon sankcionuje neplatnosťou. Nejde však o neplatnosť absolútnu, ktorá by nastala automaticky (ex lege). Právny poriadok v tomto prípade operuje s konceptom tzv. relatívnej neplatnosti. Právo dovolať sa neplatnosti má výlučne manžel, ktorého súhlas chýbal. Na uplatnenie tohto práva plynie všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť od momentu uzavretia kúpnej zmluvy. Tento mechanizmus vytvára stav právnej neistoty. Z pohľadu katastra nehnuteľností, ktorý sa riadi princípom dôvery v zapísaný stav, môže byť prevod bez problémov zapísaný, ak ako vlastník figuroval len predávajúci manžel. Navonok sa teda zdá, že všetko je v poriadku a kupujúci sa stal legitímnym vlastníkom.
Slovenské súdy vo svojej rozhodovacej činnosti dôsledne chránia princíp, že na prevod nehnuteľnosti patriacej do BSM je nevyhnutný súhlas oboch manželov. Napríklad Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 50/2000 výslovne konštatoval, že predaj spoločnej nehnuteľnosti nie je bežnou vecou, ktorú by mohol vybaviť každý z manželov sám, a preto ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu druhého, takýto právny úkon sa považuje za platný len do času, kým sa druhý manžel nedovolá jeho neplatnosti. Toto rozhodnutie potvrdzuje, že právne následky nastupujú až iniciatívou nesúhlasiaceho manžela a zodpovedá konceptu relatívnej neplatnosti opísanému vyššie. V judikatúre sa tiež ustálilo, že manželka musí neplatnosť namietať voči všetkým účastníkom zmluvy (t.j. aj voči nadobúdateľovi/kupujúcemu) a uplatniť svoje právo v spomínanej trojročnej lehote.
Ak sa manželka včas a úspešne dovolá neplatnosti kúpnej zmluvy, súd svojím rozhodnutím deklaruje, že zmluva je neplatná. Týmto sa relatívna neplatnosť mení na absolútnu, účinnú voči všetkým.
Manželka, ktorá zistí, že jej manžel bez jej súhlasu predal spoločnú nehnuteľnosť, nesmie zostať pasívna. Právo je na jej strane, no vyžaduje si jej aktívny prístup.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
Prípad neoprávneného predaja stavia do veľmi nepríjemnej pozície aj dobromyseľného kupujúceho. Hoci sa spoliehal na zápis v katastri, kde bol uvedený len jeden vlastník, a dokonca si mohol od predávajúceho vyžiadať čestné vyhlásenie o jeho rodinnom stave, riskuje, že o nadobudnutú nehnuteľnosť príde.
Pri každej kúpe nehnuteľnosti do BSM by manželia mali trvať na tom, aby boli na liste vlastníctva uvedení obaja.
Slovenský právny poriadok poskytuje manželovi, ktorého práva boli porušené jednostranným predajom spoločnej nehnuteľnosti, robustnú ochranu. Manžel nemôže platne predať nehnuteľnosť v BSM bez súhlasu druhého manžela. Ak tak urobí, poškodený manžel má právo dovolať sa neplatnosti takejto zmluvy a dosiahnuť navrátenie majetku do pôvodného stavu. Táto ochrana však nie je automatická a vyžaduje si aktívne konanie, predovšetkým podanie žaloby na súd v zákonnej trojročnej lehote. Judikatúra slovenských súdov dlhodobo potvrdzuje tento výklad a stojí na strane ochrany spoločného majetku a práv oklamaného manžela. Je preto nevyhnutné, aby manželia poznali svoje práva a v prípade ich porušenia neváhali využiť všetky dostupné právne prostriedky na ich obranu.
Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania
tags: #dovolanie #sa #relativnej #neplatnosti #manželov