
Účasť na súdnom konaní ako svedok je občianska povinnosť, ktorú upravuje Zákonník práce a ďalšie právne predpisy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach svedka, nároku na pracovné voľno a náhradu mzdy, ako aj o ďalších súvisiacich aspektoch.
Ak dostanete predvolanie na súd ako svedok, zamestnávateľ je povinný uvoľniť vás z práce na nevyhnutne potrebný čas. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 136 Zákonníka práce, ktorý hovorí o poskytnutí pracovného voľna na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.
Občiansku povinnosť možno definovať ako činnosť fyzickej osoby vykonávanú na základe zákonom ustanovenej povinnosti alebo podľa spoločnosťou všeobecne ustanovených pravidiel slušného správania a dobrých mravov. Plnením občianskej povinnosti sa rozumie činnosť svedka, tlmočníka, znalca alebo inej fyzickej osoby predvolaných na konanie na súde alebo na inom štátnom orgáne, alebo na orgáne územnej samosprávy.
Zamestnávateľ je teda povinný umožniť vám zúčastniť sa na súdnom pojednávaní na nevyhnutne potrebný čas a ospravedlniť vašu dočasnú neprítomnosť v práci a neplnenie povinností vyplývajúcich z vašej pracovnej zmluvy. Rovnako má aj právo skúmať, aký nevyhnutne potrebný čas trvala účasť na pojednávaní, ako dlho pojednávanie trvalo, ako dlho trvala cesta na súd a späť do zamestnania a podobne.
Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, s výnimkou, ak by v kolektívnej zmluve platnej u vášho zamestnávateľa alebo vo vašej pracovnej zmluve bolo dohodnuté, že vám účasť na súdnom pojednávaní ako svedka uhradí.
Prečítajte si tiež: Čo je Reinkarnácia?
Každú neprítomnosť v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie, vo vašom prípade súd, je povinné potvrdiť vám doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Na to, aby vám zamestnávateľ ospravedlnil neprítomnosť v práci, prípadne, ak to máte dohodnuté v kolektívnej alebo pracovnej zmluve, aj neprítomnosť zaplatil, ste povinný zo súdu priniesť doklad preukazujúci účasť na súdnom pojednávaní, ako aj dobu jeho trvania.
V súlade s ustanovením § 139 Občianskeho súdneho poriadku majú svedkovia v občianskom súdnom konaní právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.
V prípade, ak ste svedkom v trestnom konaní, máte v súlade s ustanovením § 140 Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak si ho ako svedok neuplatníte do troch dní po výsluchu alebo po tom, ako vám bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde, alebo ak si ho nevyčíslite do pätnástich dní od uplatnenia nároku. Na túto skutočnosť musíte byť upozornený.
Svedok, ktorý je v pracovnoprávnom pomere, preukazuje výšku ušlej mzdy potvrdením zamestnávateľa. Ten, kto nie je v pracovnom pomere, ale je zárobkovo činný, má nárok na náhradu vo výške vypočítanej z dane z príjmov fyzických osôb, delenej počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, násobenej počtom hodín potrebných na procesný úkon, na ktorý bol ako svedok predvolaný. Výška základu dane z príjmov sa preukazuje posledným platobným výmerom správcu dane. Ak výšku straty na zárobku nemožno preukázať týmto spôsobom, svedkovi patrí náhrada určená hodinovou sadzbou minimálnej mzdy (zákon č. 90/1996 Z. z.).
V priebehu trvania pracovného pomeru často vznikajú skutočnosti, a to na strane zamestnanca aj na strane zamestnávateľa, ktoré buď úplne znemožnia, alebo dočasne obmedzia výkon práce. Takéto obmedzenie alebo prerušenia práce upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Pri vzniku prekážky v práci má zamestnanec možnosť požiadať o pracovné voľno. Hmotné zabezpečenie zamestnanca po dobu prekážky v práci však závisí od charakteru tejto prekážky.
Prečítajte si tiež: Podmienky zmeny výpovede svedka
Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci do dvoch skupín, na prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré sú upravené v § 136 až § 141a Zákonníka práce, a prekážky v práci na strane zamestnávateľa, ktoré sú upravené v § 142 Zákonníka práce. Medzi prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu patrí výkon verejnej funkcie, výkon občianskej povinnosti a iný úkon vo všeobecnom záujme.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri prekážkach v práci vo všeobecnom záujme pracovné voľno bez náhrady mzdy, pokiaľ z osobitného predpisu, zo Zákonníka práce, z kolektívnej zmluvy alebo dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom nevyplýva niečo iné.
Každý z nás sa môže ocitnúť v situácii, kedy sa mu v schránke ocitne predvolanie na výsluch. Svedecká výpoveď je kľúčovým dôkazom v trestnom konaní, či už je v prospech alebo v neprospech obvineného, z toho dôvodu zákonodarca zakotvil zákonnú povinnosť svedčiť. Povinnosť svedčiť je upravená v § 127 Trestného poriadku. V prípade, ak sa nedostavíte na výsluch, vyšetrovateľ prípade sudca môže nariadiť vaše predvedenie. Ak by nebolo možné zabezpečiť Vašu prítomnosť ani predvedením, súd môže nariadiť Vaše zabezpečenie.
V súvislosti so spoluprácou s OČTK a súdom je nutné upozorniť aj na skutočnosť, že podať krivú výpoveď je trestným činom podľa § 346 Trestného zákona. Skutkovú podstatu tohto trestného činu naplníte, ak úmyselne uvediete nepravdu o okolnostiach, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie alebo ak takúto okolnosť zamlčíte.
Hlavnou povinnosťou svedka je dostaviť sa na predvolanie na výsluch, vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Okrem toho máte povinnosť dostaviť sa aj na iné úkony, ako napr. konfrontácia a rekognícia.
Prečítajte si tiež: Kontext svedka námietky v právnom konaní
Okrem povinností má však svedok aj svoje práva. Najvýznamnejším právom svedka je právo odoprieť výpoveď. Toto právo je zakotvené v § 130 Trestného poriadku. Odoprieť výpoveď môžete, ak máte vypovedať proti osobe, ktorá je s Vami v príbuzenskom vzťahu v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Odoprieť výpoveď môžete taktiež vtedy, ak by ste svojou výpoveďou mohli privodiť trestné stíhanie Vám alebo Vašim blízkym.
Svedok má ďalej právo na tlmočníka, ak nerozumie jazyku, v ktorom sa koná, má právo nahliadať do svojich poznámok a taktiež má právo na tzv. svedočné. Svedočné je náhrada za nevyhnutné výdavky a ušlú mzdu za prácu. Nevyhnutnými nákladmi sú predovšetkým náklady spojené s dopravou na výsluch (cestovné, náhrada za pohonné hmoty). Tento nárok je potrebné si uplatniť najneskôr do troch dní u orgánu, ktorý výsluch vykonal.
Ak je dôvodná obava, že by svedok prípade jemu blízka osoba mohli byť v ohrození, pre uvedenie bydliska, môže byť svedkovi povolené uviesť ako bydlisko adresu pracoviska alebo inú adresu, na ktorú mu bude doručované predvolanie. V neposlednom rade má svedok právo na prítomnosť svojho advokáta na výsluchu. Toto právo síce nie je explicitne uvedené v Trestnom poriadku, je však zakotvené priamo v Ústave SR a bolo potvrdené aj rozhodnutím Ústavného súdu SR ( I. ÚS 248/07).
Možnosť advokáta zúčastniť sa výpovede klienta (ako svedka) neupravuje žiadne ustanovenie Trestného poriadku. Svedok má právo ako každý občan v zmysle Ústavy SR na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a preto má aj pravo radiť sa o výkone tohto práva so svojim advokátom. Túto skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd SR (I. ÚS 248/07). Advokát však nemôže zasahovať do výpovede, okrem prípadu ak by odpoveď na otázku mohla svedkovi privodiť trestné stíhanie.
Na úvod je potrebné si povedať, že pri výpovedi platí tzv. všeobecná povinnosť svedčiť [1]. Táto povinnosť znamená, že každý je povinný dostaviť sa na predvolanie pred orgán činný v trestnom konaní a vypovedať o tom, čo mu je známe o spáchanom trestnom čine, resp. o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. V prípade, ak sa bez dostatočného ospravedlnenia (napr. choroba, plánovaná dovolenka, pracovná cesta) svedok nedostaví, môže byť predvedený políciou.
Predvolanie svedka sa uskutočňuje spravidla písomne, vo výnimočných prípadoch aj telefonicky. Po dostavení sa pred vyšetrovateľa, vyšetrovateľ overí totožnosť svedka a zapíše jeho údaje (vyžiada si aj telefonický kontakt) do Zápisnice o výsluchu svedka, zistí jeho pomer k obvinenému, k veci a ku stranám.
Samotný výsluch pozostáva z dvoch časti. V prvej časti sa svedkovi poskytne priestor, aby sám, svojimi vlastnými slovami opísal, čo mu je známe o vyšetrovanom skutku a prípadne, aby opísal ako skutok prebiehal, ak mal možnosť jeho priebeh sledovať vlastnými zmyslami a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov. Pri výsluchu platí, že je zakázané svedkovi klásť sugestívne otázky (otázky navádzajúce ako odpovedať) a kapciózne (klamlivé, viacvýznamové otázky).
Výpoveď svedka sa do zápisnice spravidla zapisuje pokiaľ možno doslovne podľa diktátu svedka. Po ukončení výsluchu vyšetrovateľ prečíta svedkovi zápisnicu, prípadne mu ju dá prečítať. Ak má svedok námietky, alebo chce vykonať opravu v zápisnici jeho návrhy a námietky sa prejednajú a zahrnú do zápisnice.
Najvýznamnejším právom svedka je odoprieť výpoveď. Toto právo má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Svedok je tiež oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.
Svedok má samozrejme právo na tlmočníka a má tiež právo, aby počas výsluchu nahliadol do svojich poznámok. Túto možnosť je vhodné využiť v prípade, ak to svedkovi má pomôcť vypovedať súvisle. Svedok má právo aj na tzv. svedočné t.j. na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nevyhnutnými nákladmi sa rozumejú náklady na dopravu, prípadne aj ubytovanie a pod. Nárok na svedočné si treba uplatniť u orgánu, ktorý výsluch vykonal a to najneskôr do troch dní.
Pokiaľ sa nemôžete dostaviť na súd a vypovedať ako svedok je potrebné sa písomne ospravedlniť a uviesť dôvody pre ktoré sa nemôžete dostaviť na súd, napríklad z dôvodu, že sa v čase termínu pojednávania zdržiavate v zahraničí. Pokiaľ sa neospravedlníte súd Vás môže dať predviesť alebo Vám môže uložiť pokutu. Pokiaľ máte vypovedať ako svedok a Vaša výpoveď je kľúčová je potrebné uviesť aj v akom období sa budete zdržiavať na Slovensku.
Žiaľ splnomocniť niekoho iného, aby vypovedal za Vás ako svedok nie je možné. Ak ste už vypovedali v tej istej veci ako svedok, napríklad v prípravnom konaní (na polícii) a o tej istej veci sa teraz vedie konanie na súde tak môžete súdu uviesť, že žiadate, aby bola prečítaná Vaša výpoveď z prípravného konania. Ak však obvinený bude trvať na Vašej výpovedi budete sa musieť dostaviť. V prípade, že budete vypovedať ako svedok máte samozrejme nárok na svedčné, t.j.
Ak sa nemôžete dostaviť na súd a potrebujete ospravedlnenie, je dôležité, aby ste dôvod svojej neúčasti uviedli jasne a čo najpresnejšie. Súd akceptuje ospravedlnenie v prípade, ak ide o vážny a legitímny dôvod, ako napríklad choroba, náhla neprítomnosť alebo iná neodkladná situácia, napr. pracovná cesta.
Zamestnávateľ má povinnosť v zmysle § 136 ods. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Za občiansku povinnosť sa považuje aj činnosť svedka v zmysle § 137 ods. 4 písm.
Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Váš zamestnávateľ by Vám mal v tomto vyhovieť, nakoľko aj on je povinný poskytnúť orgánom činnným v trestnom konaní súčinnosť s poukazom na § 3 ods. Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činnným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním.
Podľa § 140 Trestného poriadku má svedok nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu, alebo po tom, ako mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde, alebo ak ho nevyčísli do 15 dní od uplatnenia nároku. Na to musí byť svedok upozornený.
Súd predvolá svedka na pojednávanie iba vtedy, ak jeho prítomnosť na pojednávaní nezabezpečila alebo nevie zabezpečiť tá strana, ktorá výsluch svedka navrhla. Predvolanie sa svedkovi zasiela spravidla písomne, na adresu, ktorú uviedla strana v návrhu na výsluch svedka. Ak táto adresa nie je strane známa alebo ak nie je možné svedka z tejto adresy predvolať, súd svedka predvolá z adresy svedka evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.
Register obyvateľov je v zmysle zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR „informačným systémom verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch SR, na ktorých základe možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené týmto zákonom.“
Svedka je možné na výsluch predvolať aj telefonicky, prípadne iným vhodnými prostriedkami, o čom sa v súdnom spise vykoná záznam.§ 101 ods. 2 CSP. Ak sa svedok nedostaví na výsluch, súd môže dať svedka aj predviesť či uložiť mu poriadkovú pokutu.
V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že CSP - na rozdiel od starej právnej úpravy - už svedkovi neumožňuje priznať ušlý zárobok, o ktorý prišiel v dôsledku výkonu svedeckej povinnosti. Súd môže svedkovi priznať iba náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom (tzv. svedočné). Spravidla pôjde o cestovné, stravné a výdavky na ubytovanie.§ 72 až 75 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o spravovacom a kancelárskom poriadku. Svedok je povinný si uplatniť nárok na svedočné pri výsluchu, prípadne ešte do desiatich dní, inak mu toto právo zanikne. Svedkovi svedočné neuhrádza štát, ale spravidla niektorá zo strán sporu.
Trestné konanie sa spravidla začína podaním trestného oznámenia. Trestné oznámenie môže podať ktokoľvek, na ktorejkoľvek polícii, prokuratúre, príp. súde. Môžete ho podať v prípade, ak ste obeťou trestného činu ako aj v prípade, ak sa dozviete, že niekto vo Vašom okolí sa stal obeťou trestného činu, utrpel škodu alebo spáchal trestný čin.
Trestné oznámenie je možné podať písomne, ústne do zápisnice alebo aj elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. Malo by obsahovať najmä opis skutku, ktorý sa stal, Vaše kontaktné údaje a v prípade, ak ste obeťou trestného činu, tak aj opis škody, ktorá Vám bola spôsobená spolu s informáciou, či si uplatňujete nárok na náhradu škody.
Po podaní trestného oznámenia Vám policajt alebo prokurátor vydá písomné potvrdenie, v ktorom bude označené, kedy bolo oznámenie podané, ktorý orgán ho prijal a stručne opísané, čoho sa trestné oznámenie týka. Následne začne polícia prešetrovať Vaše oznámenie a zisťovať, aký skutok sa stal, jeho priebeh a okolnosti. Začne zabezpečovať dôkazy týkajúce sa skutku.
Pre podanie trestného oznámenia nie je vyžadované zastúpenie advokátom. Právnu pomoc Vám môžu poskytnúť subjekty poskytujúce pomoc obetiam alebo za určitých podmienok Centrum právnej pomoci. Máte právo, aby Vás sprevádzal dôverník, a to na každý úkon. Môže ním byť ktokoľvek, priateľ/ka, rodinný príbuzný alebo známy.
Podstatné je, aby ste v trestnom oznámení uviedli všetko to, čo si pamätáte. Nemusíte vedieť o aký trestný čin ide, stačí, ak vlastnými slovami opíšete, čo sa stalo. Môžete si to premyslieť a zapísať následnosť udalostí alebo akékoľvek detaily. Trestné oznámenie nemusíte podať priamo Vy. Ak ste však obeťou trestného činu alebo svedkom, je Vaša výpoveď o tom, čo sa stalo, kľúčová. Trestné oznámenie nie je možné vziať späť.
V takom prípade ste povinný sa ospravedlniť a oznámiť dôvod, pre ktorý nemôžete prísť (napr. potvrdenie od lekára). Pre riadne vyšetrenie trestného činu je kľúčové, aby ste ako obeť vypovedali. Je dôležité, aby ste pravdivo vypovedali o všetkom, čo viete a nič nezamlčali.
V prípade, ak ste oznámili trestný čin alebo ste obeťou trestného činu, tak je policajt povinný Vám doručiť rozhodnutie. Proti rozhodnutiu policajta o odmietnutí, odovzdaní alebo odložení trestného oznámenia môžete do 3 pracovných dní od doručenia podať sťažnosť u policajta, ktorý rozhodnutie vydal.
Toto štádium trestného konania nasleduje po rozhodnutí policajta o začatí trestného stíhania. Pre jeho začatie nemusí byť známe, kto je páchateľom trestného činu, postačujúce je to, že sa stal skutok, ktorý považuje policajt za trestný čin. Hlavnou úlohou tohto štádia je získať a zabezpečiť všetky dôkazy, ktoré sú použité v ďalšom konaní.
Súd môže rozhodnúť o tom či obvinený bude počas ďalšieho konania na slobode alebo vo väzbe. Pre Vašu bezpečnosť je dôležité, aby ste sa pýtali, či je to možné aj vo Vašom prípade. V tomto štádiu môžete byť opätovne predvolaný svedčiť, otázky sa Vás prípadne môže pýtať aj obvinený alebo jeho advokát. Máte právo požiadať policajta/prokurátora, aby sa obvinený vášho výsluchu nezúčastnil, ak si to neželáte alebo je Vám jeho prítomnosť nepríjemná.
Medzi Vaše základné práva patrí:- právo na preklad a tlmočenie,- právo byť informovaný o priebehu trestného konania, o začatí trestného stíhania/o vznesení obvinenia,- právo nazerať do spisov a preštudovať si ich, robiť si z nich výpisky a poznámky, podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, - právo na sprievod dôverníka a/alebo zastupovanie splnomocnencom, - právo na uplatnenie nároku na náhradu škody.
Prípravné konanie môže skončiť niekoľkými spôsobmi, rozhodnutie robí a vydáva prokurátor. O tomto budete vždy informovaný a rozhodnutie Vám bude doručené. V prípade, ak policajt na základe vyšetrovania zistí, že sa skutok nestal, nie je trestným činom ani priestupkom alebo obvinený nie je trestne zodpovedný, tak sa zastaví trestné stíhanie.
Prokurátor podá na súd obžalobu, ak nedošlo k skončeniu trestného konania žiadnym z predchádzajúcich spôsobov. V obžalobe uvedie najmä opis skutku, jeho označenie ako trestného činu, kto je obvineným z jeho spáchania a označí dôkazy. Podaním obžaloby sa začína súdne konanie.
Nariadené hlavné pojednávanie je považované za najdôležitejšiu časť trestného konania. Ako poškodený máte právo zúčastniť sa hlavného pojednávania a navrhovať dôkazy, ktoré majú byť súdom vykonané. Rovnako tak sa môžete vyjadriť k dôkazom, ktoré už boli vykonané. Po tom ako súd vyhlási dokazovanie za skončené, už nie je možné predkladať ďalšie návrhy.
Po skončení trestného konania však ako obeť/poškodený trestného činu máte ešte ďalšie práva. V prípade, ak ste sa stali obeťou násilného trestného činu, môžete požiadať na ministerstve o odškodnenie, ktoré Vám poskytne štát.