Mentálne postihnutie po poranení hlavy: Komplexný pohľad

Kraniocerebrálne poranenia, bežne označované ako traumatické poranenia mozgu (TBI), predstavujú závažný zdravotný problém, ktorý môže mať rozsiahle a dlhodobé následky na kognitívne, emocionálne, fyzické a sociálne fungovanie postihnutých jedincov. Tieto poranenia vznikajú v dôsledku silného úderu, nárazu alebo otrasu hlavy a ich následky sa môžu pohybovať od dočasných príznakov miernej intenzity až po život ohrozujúce komplikácie.

Traumatické poranenie mozgu (TBI)

Traumatické poranenie mozgu (TBI) je definované ako poškodenie mozgu spôsobené vonkajšou silou. Táto sila môže spôsobiť rôzne typy poškodenia, vrátane pomliaždenín mozgu, trhlín, krvácania a poškodenia nervových vlákien. Závažnosť TBI sa líši v závislosti od sily nárazu, miesta poškodenia a individuálnych charakteristík postihnutej osoby.

Príčiny traumatického poranenia mozgu

Medzi najčastejšie príčiny TBI patria:

• Dopravné nehody: Nehody motorových vozidiel, motocyklov a bicyklov sú významnou príčinou TBI, najmä u mladých dospelých.
• Pády: Pády sú častou príčinou TBI u detí a starších dospelých. U detí môžu pády z výšky, z prebaľovacích stolov alebo z okien spôsobiť vážne poranenia hlavy. U starších dospelých sú pády často spôsobené problémami s rovnováhou, slabosťou alebo zdravotnými problémami.
• Športové úrazy: Kontaktné športy, ako je futbal, hokej a box, predstavujú riziko TBI.
• Násilie: Násilné činy, ako sú útoky, domáce násilie a strelné zbrane, môžu spôsobiť TBI.
• Pracovné úrazy: Pracovníci v stavebníctve, priemysle a iných odvetviach sú vystavení riziku TBI v dôsledku pádov, úderov a iných nehôd.

Príznaky traumatického poranenia mozgu

Príznaky TBI sa môžu líšiť v závislosti od závažnosti poranenia a postihnutej oblasti mozgu. Medzi bežné príznaky patria:

• Strata vedomia: Po TBI môže dôjsť k dočasnej strate vedomia. V závažnejších prípadoch môže nastať dlhotrvajúca kóma.
• Bolesti hlavy a závraty: Bolesti hlavy a závraty sú bežnými príznakmi po TBI a môžu trvať dlhší čas.
• Problémy s pamäťou a koncentráciou: Mnohí ľudia, ktorí utrpeli TBI, majú problémy s pamäťou a koncentráciou.
• Zmeny správania a nálady: TBI môže spôsobiť zmeny v správaní a nálade. Obete môžu byť podráždené, úzkostlivé, depresívne alebo agresívne.
• Motorické problémy: V závislosti od závažnosti poranenia sa môžu vyskytnúť motorické problémy, ako sú ťažkosti s chôdzou, problémy s rovnováhou alebo koordináciou.
• Poruchy reči a komunikácie: TBI môže ovplyvniť reč a komunikačné schopnosti.
• Pocit na vracanie či vracanie
• Výtok krvi z nosa
• Zmeny videnia či počutia
• Zmeny správania

Mentálne postihnutie po TBI

Mentálne postihnutie je stav charakterizovaný významnými obmedzeniami v intelektuálnom fungovaní a adaptívnom správaní, ktoré sa prejavujú pred dosiahnutím 18. roku života. TBI môže viesť k mentálnemu postihnutiu, ak poškodenie mozgu ovplyvní kognitívne funkcie, ako je učenie, pamäť, myslenie a riešenie problémov.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Mechanizmy, ktorými TBI vedie k mentálnemu postihnutiu

TBI môže viesť k mentálnemu postihnutiu prostredníctvom rôznych mechanizmov:

• Priame poškodenie mozgových buniek: Náraz alebo otras pri TBI môže priamo poškodiť mozgové bunky, čo vedie k ich smrti alebo dysfunkcii.
• Krvácanie a opuch mozgu: Krvácanie a opuch mozgu môžu zvýšiť intrakraniálny tlak, čo vedie k ďalšiemu poškodeniu mozgových buniek.
• Poškodenie nervových vlákien: TBI môže poškodiť nervové vlákna, ktoré spájajú rôzne oblasti mozgu, čo narúša komunikáciu medzi týmito oblasťami.
• Sekundárne poškodenie: Po primárnom poranení mozgu sa môže vyvinúť sekundárne poškodenie, ako je ischémia (nedostatok kyslíka) a zápal, ktoré môžu ďalej poškodiť mozgové bunky.

Rizikové faktory pre mentálne postihnutie po TBI

Niektoré faktory môžu zvýšiť riziko mentálneho postihnutia po TBI:

• Závažnosť poranenia: Čím závažnejšie je poranenie mozgu, tým vyššie je riziko mentálneho postihnutia.
• Vek v čase poranenia: Deti, ktoré utrpia TBI, sú vystavené vyššiemu riziku mentálneho postihnutia ako dospelí, pretože ich mozog sa ešte vyvíja.
• Miesto poranenia: Poranenia určitých oblastí mozgu, ako je čelný lalok a spánkový lalok, sú spojené s vyšším rizikom mentálneho postihnutia.
• Opakované poranenia: Opakované TBI, ako je to bežné u športovcov, môže zvýšiť riziko mentálneho postihnutia.

Diagnostika mentálneho postihnutia po TBI

Diagnostika mentálneho postihnutia po TBI zvyčajne zahŕňa komplexné hodnotenie, ktoré zahŕňa:

• Lekárska anamnéza a fyzikálne vyšetrenie: Lekár sa bude pýtať na okolnosti poranenia, príznaky a anamnézu pacienta.
• Neuropsychologické testovanie: Neuropsychologické testovanie sa používa na posúdenie kognitívnych funkcií, ako je inteligencia, pamäť, pozornosť, jazyk a exekutívne funkcie.
• Zobrazovacie štúdie mozgu: Zobrazovacie štúdie mozgu, ako je CT a MRI, sa môžu použiť na identifikáciu štrukturálnych abnormalít v mozgu.
• Hodnotenie adaptívneho správania: Hodnotenie adaptívneho správania sa používa na posúdenie schopnosti osoby fungovať v každodennom živote, vrátane komunikácie, sebaobsluhy, sociálnych zručností a praktických zručností.

Liečba a intervencie pre mentálne postihnutie po TBI

Liečba a intervencie pre mentálne postihnutie po TBI sú zamerané na zlepšenie kognitívnych funkcií, adaptívneho správania a kvality života postihnutých jedincov. Medzi bežné intervencie patria:

• Rehabilitácia: Rehabilitácia môže zahŕňať fyzioterapiu, ergoterapiu, logopédiu a kognitívnu terapiu.
• Špeciálne vzdelávanie: Špeciálne vzdelávanie môže pomôcť deťom s mentálnym postihnutím získať akademické a životné zručnosti.
• Pracovná terapia: Pracovná terapia môže pomôcť ľuďom s mentálnym postihnutím rozvíjať zručnosti potrebné na prácu.
• Podporné služby: Podporné služby, ako je poradenstvo, skupinová terapia a sociálna podpora, môžu pomôcť ľuďom s mentálnym postihnutím a ich rodinám vyrovnať sa s problémami spojenými s týmto stavom.
• Medikamentózna liečba: Na zmiernenie príznakov, ako sú bolesť, záchvaty, spasticita, poruchy spánku, úzkosť alebo depresia, môžu byť predpísané lieky.

Prevencia poranení mozgu

Prevencia poranení mozgu je kľúčová pre zníženie výskytu mentálneho postihnutia po TBI. Medzi preventívne opatrenia patria:

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

• Používanie bezpečnostných pásov a detských sedačiek v autách.
• Nosenie prilieb pri jazde na bicykli, motocykli, lyžovaní a iných športoch.
• Zabezpečenie bezpečného prostredia pre deti a starších dospelých, aby sa predišlo pádom.
• Prevencia násilia a zneužívania.
• Vzdelávanie verejnosti o rizikách TBI a preventívnych opatreniach.
• Zbavenie ihrísk, pieskovísk a iných lokalít vyhradených a určených na hry vyčnievajúcich tyčí, nízkych múrikov alebo plotov, povrchy je vhodnejšie ponechať trávnaté.
• Zbrane, kuchynské náčinie (nože, sekáče na mäso, ale i bežné kovové príbory) treba uchovávať vždy mimo dosah detí, do piatich rokov života dieťaťa by sa nemali používať pri jedení nože s ostrou čepeľou alebo s ostrým hrotom.

Otras mozgu

Otras mozgu, odborne commotio cerebri, či ľahké mozgové poranenie, postihuje mozgové funkcie. Môže viesť k bolestiam hlavy a problémom s koncentráciou, pamäťou, rovnováhou, náladou a spánkom. Najčastejšie je otras mozgu spojený s nárazom do hlavy alebo nárazom hlavy o pevný povrch. Avšak nie každý náraz zákonite vedie k otrasu mozgu. Otras mozgu predstavuje 70 - 90% všetkých poranení hlavy a mozgu. Počas otrasu sa mozog „pošmykne“ vo vnútri lebky. Pri otrase dochádza k poraneniu mozgu a to vplýva na jeho funkciu. Príznaky sa môžu vliecť a neustúpia hneď. Pretrvávajú dni, týždne, niekedy aj dlhšie. Niektoré prejavy trvajú dlhší čas. Vždy, ak je podozrenie na otras mozgu, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc.

Diagnostika otrasu mozgu

Základom je odber anamnézy a fyzikálne vyšetrenie. Lekár sa pacienta pýta na okolnosti vzniku úrazu a jeho priebeh. Všíma si pritom, či je pacient dezorientovaný, agitovaný, či si pamätá na okolnosti pred úrazom. Niekedy je pacient privezený do nemocnice v stave bezvedomia a až postupne naberá vedomie. Neurologické vyšetrenie sa zaoberá zhodnotením neurologického systému. Okrem vyšetrenia reflexov si neurológ všíma funkčnosť hlavových nervov, zmysly, zmeny citlivosti kože na končatinách, trupe i bruchu. Niektoré prítomné príznaky môžu neurológa upozorniť, že sa jedná o krvácavý stav do mozgu. Aj z toho dôvodu potrebuje vyšetrenie mozgu pomocou CT či MRI. Zobrazovacie metódy dokážu odlíšiť otras mozgu od iných vážnych typov poranení mozgu. Na CT je možnéuspokojivo vidieť nie len zlomeniny lebky, ale aj pomliaždeniny mozgu a krvácanie. Tvorí teda zlatý štandard v diagnostike úrazov hlavy.

Liečba otrasu mozgu

Pevným pravidlom terapie otrasu mozgu je odpočívanie ako fyzické, tak i psychické. Neznamená to však ,že by sme sa mali zavrieť do tmavej miestnosti bez žiadnych stimulov a podnetov. Prvých 48 hodín je lepšie vynechať namáhavé fyzické a psychické aktivity, a tiež tie aktivity, pri ktorých sa zhoršujú prejavy ochorenia. Nie je vhodné pozerať dlhodobo do obrazovky mobilu, tabletu ani na televízor. Celkový priebeh reštitúcie organizmu môžu niekoľko dní od úrazu zlepšiť ľahké cviky, zabraňujú tiež postkomočnému syndrómu. Dlhodobo je lepšie sa v tomto prípade vyhýbať kontaktným športom, aby sa predišlo opätovnému zraneniu hlavy. Použitie kyslíkovej liečby v rámci rehabilitácie môže zlepšiť poúrazový stav.

Dôležitosť včasnej diagnostiky a liečby

Včasná diagnostika a liečba TBI sú kľúčové pre minimalizáciu rizika mentálneho postihnutia a iných dlhodobých následkov. Ak máte podozrenie, že ste vy alebo niekto, koho poznáte, utrpel TBI, vyhľadajte okamžitú lekársku pomoc.

Zotavenie po mozgovej príhode

Ak ste prekonali cievnu mozgovú príhodu, môžu vám zostať určité príznaky aj po prepustení z nemocnice. Je veľmi individuálne, či a ako sa budete z tejto udalosti zotavovať. Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Cievna mozgová príhoda zasiahne nielen do života pacienta, ale aj jeho rodiny. Po mozgovej príhode dôjde obvykle k závažnej poruche pohybu, koordinácie a tiež k narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Závažné postihnutie po mozgovej príhode je potrebné začať rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení v akútnej fáze ochorenia, neskôr na rehabilitačnom lôžkovom oddelení.

Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré vám uľahčia život. Odporučia vám ich pri prepustení z nemocnice, predpísať si ich dáte u rehabilitačného lekára. Určite si musíte dávať pozor na hladinu cholesterolu v krvi. Ak je to možné, upravte svoju životosprávu a stravujte sa zdravšie, primerane zaraďte fyzickú aktivitu.

Efektívna rehabilitácia je taká, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta. Narušené funkcie je nutné trénovať bezprostredne po vzniku mozgovej príhody, súčasná akútna liečba to dovoľuje. Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií. Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity - logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu. Už vyššie bolo spomenuté najbežnejšie postihnutie - obmedzená hybnosť polovice tela (paréza). Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak.

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze. Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť ko- lieskové kreslo („vozík“). Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

Záver

TBI predstavuje závažný zdravotný problém, ktorý môže viesť k mentálnemu postihnutiu a iným dlhodobým následkom. Prevencia poranení mozgu, včasná diagnostika a liečba sú kľúčové pre minimalizáciu rizika týchto následkov a zlepšenie kvality života postihnutých jedincov. Je dôležité si uvedomiť, že poškodenie mozgu môže mať rôzne príčiny a prejavy. Včasná diagnostika a liečba, ako aj intenzívna rehabilitácia, sú kľúčové pre minimalizáciu následkov a zlepšenie kvality života pacientov. Medzi poranenia hlavy patria rôzne závažné úrazy, ktoré sa týkajú pokožky hlavy, lebky aj mozgu. Najzávažnejšie z nich sú poranenia postihujúce práve mozog. Mozog je veľmi dôležitý orgán, ktorý riadi nervovú sústavu človeka a naše telo bez neho nedokáže fungovať. Preto je chránený 3 obalmi tzv. meningy) a pevnou kostenou lebkou. Vo vnútri lebky ho obklopuje mozgovomiechový mok (tzv. likvor), v ktorom mozog v podstate pláva. Medzi najčastejšie príčiny úrazov hlavy patria dopravné nehody, šport vo všeobecnosti (najmä kontaktné a bojové športy), rôzne zimné aj letné rekreačné aktivity a pracovné úrazy. Príčinou vzniku úrazu mozgu môže byť aj pád na zem v dôsledku zlého zdravotného stavu pacienta, napr. Ak je poranený pri vedomí - snažte sa od neho zistiť okolnosti jeho poranenia. Zaujímajte sa o to, ako sa mu to stalo, prečo a kde sa udrel. Je možné, že si nebude vedieť spomenúť a bude pôsobiť zmätene. V takom prípade sa snažte upokojiť ho a urýchlene vyhľadajte lekársku pomoc. Poruchy pamäte a dezorientácia sú známkou vážnejšieho poranenia. Aj v prípade, že je poranený pri vedomí a nemá problém komunikovať o udalostiach, ktoré predchádzali zraneniu, je potrebné ho počas najbližších 24 hodín pozorovať. Poranený by mal oddychovať. Príznaky sa môžu objaviť bezprostredne po úraze ale aj hodiny či dni po ňom. Podcenenie týchto príznakov by mohlo predstavovať skutočné nebezpečenstvo pre pacienta. Žiadny z úrazov hlavy, či už poranenia úderom alebo pády, nesmiete nikdy podceniť. Spozornieť by ste mali najmä ak došlo po úraze k strate vedomia dieťaťa, ak je dieťa spavé, zvracia, ak u neho pozorujete príznaky ako podráždenosť a apatiu. Ak sa objaví ktorýkoľvek z týchto príznakov je potrebné, aby ste vyhľadali bezodkladnú lekársku pomoc. Mohol by sa rozvinúť tzv. Nasledujúce dni by mal pacient oddychovať, vyhnúť sa kofeínu, ale aj používaniu smartfónu, tabletu, počítača či pozeraniu televízie. Vo väčšine prípadov sa príznaky zlepšia do týždňa až 10 dní.

Veľké percento ľudí, ktorí zomierajú v dôsledku poranenia mozgu nezomiera ihneď, ale až o mnoho dní až týždňov po úraze. Primárne poranenia mozgu (tie, ktoré nastanú v okamihu úrazu) nie sú obvykle posúdené ako adekvátne zhoršeniu ktoré nastalo. Zhoršenie stavu, resp. smrť zraneného nastáva pravdepodobne v dôsledku ďalších, sekundárnych poškodení, ktoré vzniknú v mozgu ako následok poranenia. V prípade poranenia mozgu, ako nesmierne komplikovaného orgánu spájajúceho milióny nervových buniek v presne zorganizovanom systéme sa spustí súbor bunkových procesov a tzv. biochemické kaskády. Tieto sekundárne procesy môžu dramaticky zhoršiť škody spôsobené primárnym zranením a zodpovedajú za vysoké percento úmrti a taktiež za dramaticky dlhé (a finančne extrémne náročné) liečebné pobyty v nemocniciach a rehablitačných zariadeniach.

Najdôležitejšou informáciou ohľadom liečby pre úraz mozgu je tzv. časový faktor (v angličtine sa používá označenie „zlatá hodina“). V prípadoch i veľmi ľahkých úrazov hlavy sa často pacienti dostávajú do nemocnice resp. na pohotovosť príliš neskoro a následky ich zranenia sú tak zbytočne závažné. (Osobitným problémom bývajú dlhé čakacie doby na urgentných príjmoch nemocníc, preto je nutné úraz mozgu resp.

Pacienti s podozrením na poranenie mozgu obvykle ihneď po transporte na pohotovosť absolvujú interné a neurologické vyšetrenie, bezodkladne sa realizuje CT alebo MR vyšetrenie mozgu a podľa výsledkov sa stanoví ďalší postup. U závažnejších zranení je pravdepodobné, že liečenie bude prebiehať na jednotke intenzívnej starostlivosti alebo na neurochirurgickom oddelení (bez ohľadu na to, či je nutná operácia). Liečba závisí zistených poraneniach a poškodení mozgu pacienta. V prípade poranenia tvárovej alebo bočnej časti hlavy veľmi často pacienta vyšetrujú i otorhinolaryngológovia, keďže jestvuje riziko poranenia uší, nosových dutín alebo krku.

V akútnom štádiu je však primárnym cieľom zdravotníckeho personálu stabilizácia pacienta a prevencia ďalšieho zranenia, pretože veľmi často je možné tou to stabilizáciou zastaviť ďalší rozvoj tzv. sekundárnych poškodení. Primárne poranenia sa ošetria bezprostredne po stabilizácii pacienta. Neoddeliteľnou súčasťou lekárskej starostlivosti je pri zraneniach mozgu rehabilitácia. V akútnej fáze liečby riešia lekári bezprostredné poškodenie mozgu a súvisiacich štruktúr. Pri prenikajúcich (penetrujúcich) poraneniach, rozsiahlych krvácaniach alebo pri postupnom zhoršovaní stavu pacienta (porucha vedomia, patologické neurologické príznaky) sa realizuje operačný výkon urgentne. Ak je stav pacienta stabilizovaný, je možné operačný výkon odložiť, kým sa nepripraví pacient čo najdokonalejšie na operáciu (kompenzácia prípadných strát krvi, úprava krvného tlaku, parametrov zrážanlivosti, iónovej rovnováhy, v prípade infekcie podanie antibiotík apod.).

Po stabilizácii stavu, po nevyhnutných operáciach a prípadnom zlepšení celkového stavu môže pokračovať druhá, chronická fáza liečby. Tá zahŕňa jednak pokračovanie v nastavených liečebných postupoch (infúzie, podávanie perorálnych liekov, výživa, hydratácia) a jednak z intenzívnej rehabilitácie a podpornej liečby. V tejto fáze sú do liečebného procesu zapojení lekári a odborníci z mnohých ďalších profesií. Pri liečbe spolupracujú často chirurgovia, internisti, intenzivisti (anesteziológovia), neurológovia, logopédi, fyzioterapeuti, ergoterapeuti a mnohí ďalší. Od spolupráce a ochoty pacienta veľmi často závisí úspech tejto časti liečby.

Väčšina poranení mozgu, ak sú skôr ľahkého až stredne ťažkého charakteru, nespôsobujú trvalé následky ani dlhodobejšie zdravotné postihnutie. Menšie percento (najmä ťažkých a mnohopočetných) poranení mozgu má tendenciu zanechať závažné, dlhotrvajúce zdravotné psotihnutie. Trvalé následky sa vyskytujú v 10% ľahkých zranení, 66% stredne ťažkých zranení a pri 100% ťažkých zraneniach.

Úrazy hlavy u detí

K radostiam detského veku rozhodne patria aj neradostné úrazy detí. Počet úrazov kulminuje viac v letných mesiacoch, kedy sú deti odvážnejšie, slobodnejšie, viac času trávia vonku, bez dozoru, a tým sa úrazovosť rádovo navyšuje. Alarmujúce je, že až 1/5 všetkých úrazov tvoria práve úrazy hlavy. U malých detí do 4 rokov sú úrazy najčastejšie spôsobené tepelným účinkom. Pri každom jednom úraze by mal dieťa okrem chirurga vyšetriť aj neurológ, pretože traumatické poškodenie mozgu (TPM) externou silou môže spôsobiť prechodnú, ale aj trvalú neurologickú dysfunkciu.

Mnohí rodičia si neuvedomia, aké nebezpečné je trasenie bábätkom, napr. pri uspávaní, hre, (pri vyhadzovaní dieťaťa hore), dokonca aj zo zlosti (možno unavenej matky), atď. Pri tomto nezmyselnom úkone dochádza ku kinetickým zmenám (chveniu) veľmi citlivej, jemnej a mimoriadne zraniteľnej krčnej chrbtice, kedy sa môže poraniť mozog, dokonca môže dôjsť aj k poškodeniu mozgových buniek.

Traumatické poškodenie mozgu akejkoľvek závažnosti môže poškodiť mozog. Bolesť hlavy, závrate, problémy s pamäťou, zmena nálady a emócií, poruchy spánku. Všímať si treba zmeny zdravotného stavu, učenia, a správania. Dôležitý je aj samotný čas zranenia, závažnosť zranenia, individuálne a rodinné pomery, zdravotná starostlivosť.

Hormonálne poruchy po TBI u detí

TPM u detí môže poškodiť vyvíjajúci sa CNS dieťaťa. Je veľmi dôležité všímať si zmeny na zdravotnom stave, v správaní sa a rozhodne aj v učení. 14% detí po traumatickom ataku mozgu môže mať trvalý následok. Počas úrazu má hormonálna vulnerabilita hypofýzy určitú hierarchiu. Somatotropná a gonotropná os je najcitlivejšia. Najčastejší je problém s deficitom rastového hormónu (growth hormone deficiency GHD). Do 5. roku života niekedy až do výšky 30-40%. Samotné endokrinopatie po TPM nekorelujú so závažnosťou TPM ani s GCS. Potenciálny faktor môže byť aj chirurgická intervecia. Ideálne je vyšetrenie u endokrinológa 3-6 mesiacov po úraze, čo je možno z logistického dôvodu pomerne nereálne zrealizovať, ale do 6 mesiaca po úraze je naozaj dôležité vyselektovať možné poruchy rastu odborným vyšetrením. Musíme myslieť na dôležitý aspekt, že porucha hypotalamo-hypofyzárnej osi po TPM môže nastať v akútnej fáze, ale aj neskôr o niekoľko týždňov, mesiacov, či dokonca rokov od príhody. Preto je dôležité, aby všetci lekári mali riziko endokrinných porúch po traumatických poraneniach mozgu na zreteli a indikovali potrebné vyšetrenie u špecialistu.

Odporúčania a legislatíva

Riadime sa samozrejme odborným usmernením MZ SR pre diagnostiku a liečbu endokrinných porúch po traumatickom poškodení mozgu, podľa Vestníka MZ SR 2011. Prvé vyšetrenie sa realizuje u VLDD, neurochirurga, traumatológa, prípadne cez urgent. Následne do pol roka vyšetrenie u endokrinológa, kde sa vyšetrí fT3, TSH, kortizol, ACTH, IGF-1, a osmolarita séra a moču.

Sledovanie pacienta po TPM so zistenou endokrinnou poruchou - pacient zostáva v ďalšom sledovaní v detskej endokrinologickej ambulancii.

Liečba hormonálnej poruchy (deficitu somatotropného, tyreotropného, kortikotropného hormónu, diabetu insipidu a predčasnej puberty) má byť prísne individuálna, so zohľadnením veku pacienta a závažnosti deficitu.

Pacient po TPM so závažnou hormonálnou poruchou zostáva liečený a sledovaný na špecializovanom pracovisku do 18. roku života.

tags: #mentálne #postihnutie #po #poranení #hlavy