Spätná Žaloba o Určenie Výživného: Podmienky a Postup

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Čo však robiť v prípade, keď nastane situácia, že povinný rodič si svoju vyživovaciu povinnosť neplní? Tento článok sa zaoberá podmienkami a postupmi pri uplatňovaní si nároku na výživné, a to aj spätne, s prihliadnutím na rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu nastať.

Právny základ vyživovacej povinnosti

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v Zákone o rodine. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Táto povinnosť trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Vymáhanie výživného: Základné možnosti

Predpokladom na úspešné vymoženie výživného je právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu. Ak povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, existuje niekoľko možností, ako postupovať:

1. Exekúcia: Ak už bolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie (alebo súdom schválená dohoda o plnení vyživovacej povinnosti), toto rozhodnutie (dohoda) slúži ako exekučný titul. Návrh na vykonanie exekúcie možno po novom podať už iba výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný a listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu v zmysle § 48 ods. Po podaní návrhu na výkon exekúcie sa exekučné konanie začína dňom, kedy bol návrh doručený Okresnému súdu Banská Bystrica, ale samotná exekúcia sa začína až doručením poverenia súdnemu exekútorovi. V prípade, že sú splnené všetky predpoklady na výkon exekúcie, pristúpi poverený exekútor k jednému zo spôsobov výkonu exekúcie.
2. Trestné oznámenie: Ďalšou z možností, ako môže oprávnená osoba postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť na dieťa, je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy je potrebné, aby boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 207 Trestného zákona, t.j., trestný čin zanedbania povinnej výživy po novom spácha ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. V tejto súvislosti upozorňujeme, že uplynutie uvedených dvoch mesiacov nemusí na seba časovo nadväzovať, dôležité je, aby bola splnená podmienka uplynutia dvoch mesiacov v období dvoch rokov. Prostredníctvom tohto spôsobu však nedochádza k priamemu vymáhaniu dlžného výživného, ako je to pri exekúcii. Je to skôr prostriedok ako donútiť povinného rodiča, dobrovoľne si splniť svoju vyživovaciu povinnosť, nakoľko, ak sa povinný rodič uzná vinným, hrozí mu sankcia vo forme odňatia slobody. Trestné oznámenie sa podáva orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú buď policajt alebo prokurátor a možno ho urobiť buď ústnou formou do zápisnice alebo písomne, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé údaje o totožnosti odosielateľa, sa považuje za anonymné podanie. To platí aj pre trestné oznámenie.
3. Náhradné výživné: Aj keby vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia nemalo svoj účinok a peňazí ste sa stále nedomohli, stále máte možnosť podať žiadosť o náhradné výživné, pokiaľ spĺňate podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z.z.

Spätné výživné: Kedy je možné ho žiadať?

V zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhšie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd).

Dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa súdnej praxe sa za dôvody hodné osobitného zreteľa považujú okolnosti, ktoré znemožňovali rodičovi, prípadne osobe, ktorá má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, objektívne vykonať kroky smerujúce k uplatneniu takéhoto nároku na súde. Medzi takéto dôvody môže patriť napríklad:

Prečítajte si tiež: DN 80 PN 10 Guľová Spätná Klapka

• Objektívna nemožnosť podať návrh: Ak oprávnený rodič nemal objektívnu možnosť požadovať výživné od povinného rodiča.
• Závažné zdravotné problémy: Ak choroba alebo iná vážna prekážka bránila v podaní návrhu na súd.

Na druhej strane, súd nemusí považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa situácie, kedy rodič nemal čas alebo priestor požadovať výživné z dôvodu psychickej podpory dieťaťa po odchode druhého rodiča zo spoločnej domácnosti.

Je dôležité, aby oprávnený rodič preukázal súdu dôvody, ktoré mu bránili včas uplatniť nárok na výživné.

Premlčanie jednotlivých platieb výživného

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce zo Zákona o rodine sa premlčujú. Platí tu subsidiárne § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. To znamená, že mesačné platby výživného, na ktoré je povinný rodič zaviazaný, sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote.

Konanie o určenie výživného

Konanie, v ktorom súd rozhoduje o výživnom sa môže začať na návrh oprávnenej osoby alebo aj bez návrhu. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je možné konanie začať aj bez návrhu. V prípade určenia výživného je možné uzatváranie dohôd o plnení vyživovacej povinnosti medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou.

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je daná výlučná miestna príslušnosť, ktorá sa spravuje bydliskom maloletého dieťaťa v čase začatia konania. Výlučná miestna príslušnosť platí aj v prípade, ak ide o konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa (v rámci tohto konania o rozvod sa rieši aj otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vrátane povinnosti platiť výživné), miestne príslušným bude súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, za podmienky, že v obvode tohto súdu býva aspoň jeden z manželov. Ak taký súd nie je, je príslušný všeobecný súd toho, kto návrh nepodal, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa. Pri maloletom v konaní pri zmene okolností, ktoré boli rozhodujúce pre určenie príslušnosti, umožňujú, aby príslušný súd preniesol svoju príslušnosť na iný súd. Podmienkou je, aby tento súd bol v záujme maloletého dieťaťa. Ak by tento súd nesúhlasil s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd. Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

Prečítajte si tiež: Spätná klapka DN 25 PN 16 – detaily

Zvyšovanie a znižovanie výživného

O zvýšenie aj zníženie výživného môžete žiadať, ak dôjde k zmene pomerov na Vašej strane, na strane druhého rodiča alebo na strane dieťaťa. Predpokladom pre podanie návrhu je taká zmena, ktorá objetívne odôvodňuje potrebu zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia. Napríklad dieťa je podstatne staršie ako v čase pôvodného súdneho rozhodnutia a teda má vyššie mesačné náklady (napríklad nastúpilo na strednú školu, vysokú školu, má zdravotné problémy a pod.). Zmena výšky výživného prichádza do úvahy i v prípade, že dôjde k zmene majetkových pomerov a príjmov na strane jedného z rodičov, v dôsledku čoho bude pôvodné súdne rozhodnutie už neadekvátne.

Samotná existencia zmeny okolností rozhodujúcich pre zvýšenie výživného na maloleté dieťa neodôvodňuje zvýšenie výživného od doby, kedy tieto zmeny nastali. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať /teda aj zvýšiť/ odo dňa začatia súdneho konania /ktoré začína podaním návrhu na súd/ a len výnimočne spätne, najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Výživné a plnoletosť dieťaťa

Vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká automaticky dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, že ak plnoleté dieťa študuje, nemôže sa zamestnať zo zdravotných dôvodov, alebo z iných závažných príčin, rodičia sú povinní ho vyživovať.

Ak už bolo vydané rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa, po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa je potrebné podať nový návrh na určenie výživného pre plnoleté dieťa. Súd bude skúmať, či je dieťa schopné samo sa živiť. Ak dieťa študuje, súd bude posudzovať, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či štúdium má zodpovedajúcu kvalitu a či sa mu dieťa venuje s dostatočnou starostlivosťou.

V prípade plnoletého dieťaťa je možné priznať výživné len odo dňa podania návrhu na súd. Spätné výživné pre plnoleté dieťa nie je možné priznať.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Čo zohľadňuje súd pri určení výšky výživného?

Súd pri určení výšky výživného musí podrobne zistiť osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, teda rodiča v koho starostlivosti sa dieťa nenachádza. Súčasne súd musí zistiť, kto a v akom rozsahu sa o dieťa osobne stará, aká je majetková situácia na strane oprávneného rodiča (teda rodiča v koho starostlivosti dieťa zotrváva) a aké sú mesačné výdavky dieťaťa. Súd okrem iného zisťuje i vzdelanie rodičov, zisťuje či majú iné vyživovacie povinnosti a či po rozpade vzťahu alebo po rozvode manželstva bývajú v jednej spoločnej domácnosti sami (resp. Sami s dieťaťom) alebo im niekto v domácnosti vypomáha.

Okrem bežného mesačného výživného pokrývajúceho aktuálne mesačné výdavky dieťaťa, môže súd povinného rodiča zaviazať i k úhrade výživného na tvorbu úspor.

tags: #spatna #zaloba #o #urcenie #vyzivneho #podmienky