Významné osobnosti Katolíckej cirkvi: Životné cesty a odkaz

Tento článok sa zameriava na životné cesty významných osobností Katolíckej cirkvi, vrátane biskupov a riaditeľov, ktorí svojou prácou a odhodlaním zanechali hlbokú stopu v histórii a živote veriacich. Predstavíme si životopisy Mons. Jána Pásztora, biskupa Jozefa Čárskeho, Roberta Francisa Prevosta a Pavla Vilčeka, riaditeľa Spišskej katolíckej charity.

Mons. Ján Pásztor: Obnova liturgie a služba Bohu i blížnemu

Pripomíname si nedožité 100. výročie narodenia neskoršieho nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Jána Pásztora, konzultora pre revíziu Kódexu kánonického práva a dlhoročného predsedu Slovenskej liturgickej komisie. Ján Pásztor sa narodil 27. januára 1912. Základnú a strednú školu navštevoval v rodisku, kde aj zmaturoval (1930). Na štúdium teológie sa prihlásil do nitrianskeho seminára, odkiaľ ho biskup K. Kmeťko poslal na Bohosloveckú fakultu Karlovej univerzity do Prahy (1930-1934). Kňazskú vysviacku prijal 30. septembra 1934 v Nitre.

Duchovná služba a akademická činnosť

Ako kaplán nastúpil duchovnú službu v Močenku (1934-1936) a v Bytči (1937). Medzitým pokračoval v štúdiách a po obhajobe dizertačnej práce "Bohovedné prvky u proroka Izaiáša" získal doktorát teológie na Karlovej univerzite (1937). Stal sa kaplánom v Trenčíne (1937), potom profesorom na gymnáziu v Žiline (1938). Zároveň študoval na bratislavskej univerzite, kde dosiahol hodnosť doktora práv (1942). Pôsobil ako farár v Dubnici nad Váhom, ilavský dekan (1947).

Perzekúcia a návrat do služby

Bol internovaný v kňazskom sústreďovacom tábore v Močenku (1950); potom ho ešte väznili (1953). Po prepustení pracoval ako správca farnosti v Jasenici (1953) a v Nitre-Dolnom meste (1954-1961), ako riaditeľ Biskupského úradu v Nitre (1955-1961). V rokoch 1961-1965 účinkoval ako farár a okresný dekan v Púchove, potom zastával funkciu generálneho vikára biskupa E. Nécseya, zároveň ho vymenovali za sídelného kanonika.

Spolutvorca Kódexu kánonického práva a obnova liturgie

V roku 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za konzultora rímskej komisie pre revíziu cirkevného zákonníka, čím sa stal spolutvorcom nového Kódexu kánonického práva (CIC), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1983. Po smrti arcibiskupa E. Nécseya (1968) sa stal kapitulným vikárom, 19. februára 1973 ho pápež Pavol VI. vymenoval za nitrianskeho biskupa. Biskupské svätenie prijal v nitrianskej katedrále z rúk arcibiskupa A. Casarolliho 3. marca 1973. Za biskupské heslo si vybral slová: Deo et proximo (Bohu a blížnemu).

Prečítajte si tiež: Spišská Nová Ves: Aktívny dôchodok

Ešte vo funkcii kapitulného vikára sa stal predsedom Slovenskej liturgickej komisie pri Zbore ordinárov Slovenska (1972-1987). Obnova liturgie po Druhom vatikánskom koncile sa na Slovensku uviedla do života pod jeho vedením. So svojimi spolupracovníkmi (V. Filo, V. Malý, F. Javor), ktorých si vybral bez súhlasu štátu, čo mu často vyčítali, sa zaslúžil o preloženie a úpravu liturgických kníh podľa obnovenej liturgie, v čom sme predstihli mnohé národy. Pod jeho vedením vyšli tieto liturgické knihy: Obrad krstu a sobáša (1976), Obrad pomazania chorých (1976), Obrad birmovania (1976), Pohrebné obrady (1976), Obrad pokánia (1977), Rímsky misál (1980), Rímsky pontifikál (1981), Lekcionár I (1978), Lekcionár II (1979), Lekcionár III (1981), Lekcionár IV(1981), Lekcionár V (1983) a tri zväzky Liturgie hodín (I. 1986, II. 1988, III. vyšiel až po jeho smrti).

Biskupská služba v časoch totality

Diecézu spravoval v čase ustavičnej kontroly štátu nad Cirkvou, ktorá mu nedovoľovala slobodne pôsobiť (prijímať dostatočný počet seminaristov, prekladať kňazov, atď.). Ako biskup horlil za úctu k slovenským vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi a patrónom Nitrianskej diecézy sv. Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi. Propagoval kresťanskú a národnú históriu Nitry. Na svoju biskupskú berlu si dal vyhotoviť reliéfnu podobizeň našich vierozvestov. V čase jeho biskupského pôsobenia sa oslavovalo 1100-ročné jubileum založenia Nitrianskeho biskupstva, prvého biskupstva v strednej a východnej Európe (880). Zaslúžil sa aj o dôstojný priebeh osláv 900. výročia kanonizácie sv. Andreja-Svorada a Benedikta (1983). Pri tejto príležitosti vydal pamätnú medailu týchto svätých v bronze a striebre. Pri návšteve Ríma priniesol pápežovi čiastočku relikvií sv. Andreja-Svorada a Benedikta v osobitnom relikviári, zhotovenom na túto vzácnu príležitosť (1979). Na jeho podnet dostala nitrianska katedrála farebné vitráže s postavami sv. Cyrila a Metoda i sv. Gorazda a sv. Bystríka, ktoré vytvorila akademická maliarka Edita Ambrušová (1970).

Publicistická činnosť a odkaz

Ako publicista sa zameriaval na cirkevné a náboženské otázky. Uverejňoval príspevky v novinách a časopisoch Náš priateľ, Slovák, Trenčan, Duchovný pastier, Katolícke noviny, Pútnik svätovojtešský, Hlasy z Ríma a Diakonia. Zomrel po ťažkej chorobe 8. novembra 1988 v Nitre. Pohrebné obrady vykonal vtedajší predseda Zboru ordinárov Slovenska banskobystrický biskup Mons. Jozef Feranec. Pochovaný je v biskupskej krypte v katedrále svätého Emeráma v Nitre.

Biskup Jozef Čársky: Miláčik chudoby a apoštolský administrátor

Spolok svätého Vojtecha a Košická arcidiecéza si pripomínajú biskupa Jozefa Čárskeho. Biskup Jozef Čársky, rodák z Gbiel, viedol Košickú diecézu ako apoštolský administrátor v rokoch 1925 až 1945. „Svojím životom ukázal, ako zostať verný Kristovi v sekularizovanom svete. Jeho odvaha spočívala v tichosti, sila v modlitbe, autorita vo vernosti Kristovi,“ povedal o Jozefovi Čárskom košický arcibiskup Bernard Bober počas slávnostnej liturgie v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Podľa jeho slov biskupi niesli v tom čase neľahké bremeno.

Detstvo a štúdium

Pochádzal z roľníckej rodiny. Ľudovú školu navštevoval v rodisku; v rokoch 1903-1907 študoval na gymnáziu v Prievidzi a v rokoch 1907-1911 na piaristickom gymnáziu v Nitre, kde aj zmaturoval. Teologické štúdiá absolvoval na Cisársko-kráľovskej univerzite v Innsbrucku (1911-1915), tam ho vysvätili za kňaza 30. júna 1915. Po rigoróznych skúškach získal doktorát teológie (1917), predložil dizertačnú prácu.

Prečítajte si tiež: Prehľad zariadenia Dom Dôchodcov Spišská Belá

Kaplán a pôsobenie v Nitre

Nastúpil na prvé a jediné kaplánske miesto v Trenčianskej Teplej (1916-1921), kde sa výrazne prejavilo jeho sociálne cítenie, typické aj pre jeho ďalšiu činnosť (neskoršie dostal prívlastok „miláčik chudoby“, „biskup robotníctva“). Od roku 1921 trvale pôsobil v Nitre: v rokoch 1921-1925 ako špirituál v kňazskom seminári, ako profesor Svätého písma v rokoch 1922-1923 a dogmatickej teológie v rokoch 1923-1935. Okrem toho v rokoch 1922-1925 zastával úrad bibliotekára v Diecéznej knižnici. V rokoch 1922-1926 viedol aj Slovenský cirkevno-literárny spolok bohoslovcov Bernolák v Nitre, ktorého členovia vyvíjali značnú literárnu a publikačnú činnosť.

Biskupská služba a internácia

Dňa 16. mája 1943 bol vymenovaný za pomocného biskupa - titulárneho biskupa velicejského. Po smrti arcibiskupa Karola Kmeťka sa v roku 1948 stal kapitulným vikárom, o rok nato ho vymenovali za apoštolského administrátora Nitrianskeho biskupstva (1949-1968). V Nitre prežil ťažké časy druhej svetovej vojny a neskôr dlhoročné ponižujúce obmedzovanie výkonu biskupskej činnosti za komunizmu. V období jún 1950 - marec 1951 bol prísne internovaný v biskupskej rezidencii. Zúčastnil sa na púti do Ríma v Jubilejnom roku 1925 a na Eucharistickom kongrese v Dubline v roku 1932, ktorý bol spojený s misijnou výstavou.

Účasť na Druhom vatikánskom koncile

Jeho význam prekročil hranice Nitry aj Slovenska účasťou na všetkých štyroch zasadnutiach Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965). Bol osobnosťou, ktorú si vážili mnohí biskupi sveta, kardináli i sám pápež. Svojou účasťou a činnosťou v koncilových komisiách sa podieľal na príprave koncilových dekrétov. Bol členom viacerých koncilových komisií a v roku 1964 bol vymenovaný za člena Pápežskej biblickej komisie.

Mariánska úcta a stavebná činnosť

O jeho vrúcnej mariánskej úcte svedčili jeho kázne aj pravidelná účasť na mariánskych púťach. Posvätil Kostol sv. Cyrila a sv. Metoda v Mlynárciach (1947) i zvony tohto kostola (1951). Konsekroval chrámy zasvätené týmto svätcom v Lehote pod Vtáčnikom a v Terchovej (1949). Krátko pred svojou osobnou izoláciou posvätil 30. mája 1950 aj zvony biskupskej katedrály.

Záver života a odkaz

Krátko pred smrťou bol vymenovaný za titulárneho arcibiskupa (5. mája 1968). 17. mája 1968 pred odletom do Ríma, kde mal prevziať menovací dekrét, v Prahe náhle ochorel; na vlastnú žiadosť ho po niekoľkých dňoch previezli do Nitry. Zomrel v povesti svätosti. Jeho biskupské heslo bolo: In omnibus caritas (Vo všetkom láska). Dňa 22. júna ho pochoval rožňavský apoštolský administrátor, biskup Msgr. Róbert Pobožný. Pochovali do krypty nitrianskych biskupov pod katedrálou v Nitre. Pohrebu sa zúčastnilo osem biskupov, asi 400 kňazov a 30 000 veriacich.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o seniorov v Spišskej

Publicistická tvorba

Jeho publicistická tvorba mala väčšinou časopisecký ráz a nachádza sa v rôznych týždenníkoch i mesačníkoch: Nyitramegyei Szemle, Tatranský Orol, Duchovný pastier, Svoradov, Svornosť, Náš priateľ, Svätá rodina, Katolícke noviny a i. Pri príležitosti dvadsaťpäťročného biskupského jubilea K. Kmeťka napísal štúdiu Pohľad na životné dielo arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku (Trnava 1946).

Robert Francis Prevost, OSA: Od misionára po kardinála

Robert Francis Prevost, OSA, prefekt Dikastéria pre biskupov, emeritný arcibiskup-biskup Chiclayo, sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu (Illinois, Spojené štáty americké). V roku 1977 vstúpil do noviciátu Rehole svätého Augustína (OSA) v provincii Našej Panej Dobrej rady v Saint Louis. Dňa 29. augusta 1981 zložil slávnostné sľuby. Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1982.

Štúdium a misijná činnosť

Vo veku 27 rokov ho rehoľa vyslala do Ríma, aby študoval kánonické právo na Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského (Angelicum). V roku 1987 získal doktorát s dizertáciou na tému: „Úloha miestneho priora v Reholi svätého Augustína“. V tom istom roku bol zvolený za direktora pre povolania a misie augustiniánskej provincie „Matky Dobrej rady“ v Olympia Fields, v štáte Illinois (USA). V roku 1988 bol vyslaný na misie do Trujilla ako riaditeľ spoločného formačného projektu pre augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac. Tam pôsobil ako prior komunity (1988 - 1992), formačný direktor (1988 - 1998) a vychovávateľ profesov (1992 - 1998).

Provinciál a generálny prior

V roku 1999 bol zvolený za provinciála provincie „Matky Dobrej rady“ (Chicago). Po dvoch a pol roku ho generálny kapitula zvolila za generálneho priora, pričom tento úrad mu bol zverený opätovne na generálnom kapitule v roku 2007. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie (Chicago), kde pôsobil ako vychovávateľ profesov a provinciálny vikár až do chvíle, keď ho pápež František 3. novembra 2014 vymenoval za apoštolského administrátora diecézy Chiclayo v Peru a zároveň ho povýšil do hodnosti titulárneho biskupa sufránskeho. Canonické prevzatie diecézy sa uskutočnilo 7. novembra za prítomnosti apoštolského nuncia Jamesa Patricka Greena. Biskupskú vysviacku prijal 12. decembra, na sviatok Panny Márie Guadalupskej, v diecéznej katedrále.

Biskup a kardinál

Biskupom Chiclayo sa stal 26. septembra 2015. Od marca 2018 bol druhým podpredsedom Peruánskej biskupskej konferencie. Dňa 15. apríla 2023 ho pápež František vymenoval za prefekta Dikastéria pre biskupov. Od 30. januára 2023 je členom Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku. Dňa 6. júla 2023 ho pápež František vymenoval za člena Dikastéria pre evanjelizáciu. Pápež František ho kreoval za kardinála na konzistóriu 30. septembra 2023.

Pavol Vilček: Riaditeľ Spišskej katolíckej charity a služba blížnym

PAVOL VILČEK (52) je rodený Kežmarčan, ktorého kroky smerovali z gymnázia okľukou cez tri vysoké školy až do vedenia charity. Už vyše desať rokov pôsobí na pozícii riaditeľa Spišskej katolíckej charity.

Dobrovoľníctvo a cesta k charite

Mal som auto, ktoré som prepísal na jedného bezdomovca; dom, ktorý som prepísal zase na brata, a vybral som si na nejaký čas cestu dobrovoľnej nezamestnanosti. S partiou sme chodievali na túry po Tatrách a pomáhali sme rôznym ľuďom. S manželkou má štyri deti, troch chlapcov a jednu princeznú. Počas niekoľkohodinovej operácie dcéry prežíval obrovský smútok, až zúfalstvo, tak vzal synov do kláštora, kde sa modlil v kaplnke. Po čase si ho zavolal vtedajší spišský biskup František Tondra, či by prevzal Spišskú katolícku charitu.

Riaditeľ Spišskej katolíckej charity

Rád sa pohybuje medzi ľuďmi a pomáha. Rád trávi čas medzi ľuďmi v zariadeniach, rieši konkrétne prípady, problémy, posúva túto službu vpred. V zahraničí raz videl pekný obraz: kríž, na ktorom bol Kristus bez rúk. A cez charitu by mali veriaci, neveriaci alebo aj slabí vo viere zažiť Kristovu prítomnosť. Preto bolo pre neho vždy najťažšie nepomôcť.

Národná cena starostlivosti Dobré srdce

Vyhral v kategórii manažér v sociálnych službách. Ocenenie vníma skôr ako ocenenie za službu manažérom v charite, ani nie tak službu samotným núdznym. Myslí si, že to nebolo zaslúžené ocenenie. Bol asi jediný, ktorý mal počas prezentácie fotky z detského centra. Myslí si, že to vyvolalo úplne iné emócie.

Výzvy a poslanie charity

Najťažšie je nájsť dobrých ľudí, teda ľudí ochotných obetovať sa a slúžiť. Staráme sa o prírodu, zvieratám staviame útulky, ale pre toho, kto sa snaží pomôcť ľuďom, nemáme ani finančné prostriedky, ani dobrovoľníkov, ani materiálne zabezpečenie. Charita nemá byť len zamestnávateľom, má k službe pozývať ďalších a ďalších ľudí, aby pomáhali.

Púť charít

Pavol Vilček uviedol, že k spoločnej púti ich inšpiroval fakt, že sv. Alžbeta je patrónkou charity, aj slovenskej a maďarskej charity. Spišská katolícka charita organizovala púť charít v Sárospataku.

tags: #spisska #katolicka #charita #riaditel #vilcek #životopis