
Bývanie je kľúčovým aspektom sociálnej inklúzie a pozdvihnutia marginalizovaných komunít. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, existujú komunity, ktoré čelia výzvam v oblasti bývania a sociálneho začlenenia. Jedným z najznámejších príkladov úspešnej transformácie rómskej osady je obec Spišský Hrhov.
Už pri vyslovení slovného spojenia “rómske komunity” si väčšina ľudí predstaví segregované osady bez základného hygienického vybavenia s veľkým výskytom sociálnych patologických javov. Drvivá väčšina slovenskej verejnosti pritom pokladá za nemožné tento stav zmeniť bez toho, aby odtiaľ miestnych obyvateľov vysídlili. Obec Spišský Hrhov, pod vedením dlhoročného starostu Vladimíra Ledeckého a s pomocou obecného sociálneho podniku, prešla v priebehu 20 rokov pozoruhodnou premenou. Z rómskej osady sa stala integrovaná súčasť obce.
Medzi základy ich “receptu” na úspech zaradil aj to, že keď začínali pracovať na zmene, cielene vybrali tie najprispôsobivejšie rodiny z komunity, ktoré mali najväčšiu šancu na úspech. Tieto rodiny si postupne samé zbúrali chatrče a postavili nové domy na úrovni strednej triedy.
Nikto dnes nespochybňuje, že Spišský Hrhov patrí medzi úspešné príbehy moderného Slovenska. Než sa v roku 1998 stal starostom Vladimír Ledecký, časť Rómov tam žila v chatrčiach bez elektriny. Ak dnes v Spišskom Hrhove ceny nehnuteľností dosahujú výšku ako v okresnom meste, nie je to len pre kanalizáciu a ďalšiu infraštruktúru.Filmárka na voľnej nohe navštevovala obec štyri roky. Nechcela stavať starostovi pomník ani mu robiť reklamu. V dokumentárnom filme To ta monarchia, ktorý sa dá vidieť v kinách, vykresľuje obraz obce, kde sú veci zložitejšie, než sa zdajú. Je celkom možné to, že niekoho film naplní ľudskoprávnym optimizmom, takže bude Ledeckému tlieskať a držať mu palce v ďalšej politickej kariére, aby aj inde na Slovensku vyrástli ďalšie úspešné Spišské Hrhovy. Takisto však platí, že sa môžete cítiť z tejto vízie zdesený. Monarchia, akokoľvek osvietená, nie je úplne demokracia. A liberálnou demokraciou nie je ani včelí úľ, ku ktorému bývalý starosta rád ľudské spoločenstvá - od rodiny cez dedinu až po štát - pripodobňuje. Aj v Spišskom Hrhove zostáva v platnosti delenie: „oni a my“. Dedina pozná hnev, závisť aj otvorený rasizmus a volanie po segregácii. Viacerí ľudia hovoria o pozitívnej diskriminácii Rómov na úkor bielych. Ďalšou kapitolou je starosta, ktorý je aj pred kamerou invazívny, direktívny. Viacerí respondenti hovoria o tom, že v obci kvitne rodinkárstvo. Potom vidíte starostu Ledeckého, ako ide skontrolovať rómsku rodinu, aby im osobne vynadal, že neplatia nájomné. Ešte ťažšie sa počúva to, keď bývalý starosta hovorí o tom, ako v obci vyriešili dilemu s nájomným bývaním. „Komu radšej prideľovať bývanie? Niekomu to môže znieť ako vizionársky recept na úspech, no romisti a experti na vylúčené lokality by skôr hovorili o prekonanom meritokratickom prístupe zásluhovosti z 90. rokov, podľa ktorého je naša spoločnosť v poriadku, len sa treba snažiť.
Predovšetkým na východnom Slovensku pôsobia aj dve organizácie, ktoré sa špecializujú na pomoc obyvateľom rómskych komunít pri svojpomocnej výstavbe rodinných domov. Druhou organizáciou aktívnou v tejto oblasti je Projekt DOM.ov, ktorý pôsobí predovšetkým v Prešovskom a Košickom samosprávnom kraji, aj keď svoje prvé aktivity začal nedávno rozbiehať aj na juhu Banskobystrického kraja. Ich systém je v niečom odlišný: po roku sporenia by rodina mala mať dostatok financií na kúpu pozemku, následne dostanú prvú mikropôžičku a začnú s výstavbou nízkonákladového domu. Keďže takýto prístup je závislý na dostupných a relatívne lacných pozemkoch, pri dnešných cenách nehnuteľností v mestách a v blízkosti miest je tento prístup zrejme ťažko aplikovateľný vo väčších mestách s vysokými cenami pozemkov. Známu výnimku tvorí len svojpomocná výstavba na Luníku IX. Mikropôžičky ETP sú neziskové a určené výlučne na rekonštrukciu domu či bytu, výstavbu domu alebo kúpu domu alebo bytu do osobného vlastníctva.
Prečítajte si tiež: Kúpele Spišský Štiavnik
Integrácia rómskych komunít na území miest je aj kvôli spomenutým cenám pozemkov citeľne menej intenzívna. Známe sú prípady dlhodobo nevyhovujúcich podmienok v lokalitách, ktoré vznikli koncentrovaním veľkého množstva rómskych rodín na jedno miesto, častokrát do jedného bytového domu. Ako sme už spomenuli pri skúsenostiach zo zahraničia, takýto spôsob väčšinou spôsobí “zamrznutie” obyvateľov na nízkej sociálnej úrovni, nemotivuje a často ani neumožňuje inklúziu medzi majoritu, skôr naopak - aj rodiny na vyššej sociálnej úrovni takýto systém “sťahuje nižšie”.
Prvý pozitívny príklad mestskej integrácie marginalizovaných rómskych komunít pochádza z Dobšinej. Toto mestečko má približne 5000 obyvateľov, z ktorých približne 2000 tvoria Rómovia. 700 z nich pritom ešte pred niekoľkými rokmi bývalo v nelegálnej segregovanej osade na okraji mesta. Nový primátor Ján Slovák si však vyriešenie tejto otázky dal za prioritu už v roku 2014, keď nastúpil do funkcie. Rozhodol sa pritom pre radikálny krok - mesto postavilo dve bytovky so 102 bytmi. Pri sťahovaní zo sociálneho dna do lepšieho bývania odborníci odporúčajú skôr postupné sťahovanie za asistencie sociálnych pracovníkov a iných odborníkov. Primátor však zvolil iný postup - do nových bytoviek v roku 2020 nárazovo presťahovali približne 700 Rómov, čo predstavovalo prakticky celú populáciu osady, v ktorej nelegálne chatrče zbúrali.
Iný príklad pochádza z obce Valaská v okrese Brezno. Je to síce obec, ale časť obce, v blízkosti veľkých priemyselných podnikov (zlieváreň v Hronci a Železiarne Podbrezová) tvoria bytové domy, takže je to príklad blízky mestským podmienkam. Obyvateľov troch bytových domov tvoria prevažne Rómovia. Jeden z domov, dom na Hronskej ulici č. 18, patrí súkromnej spoločnosti z Banskej Bystrice s dlhoročnými skúsenosťami s bytovou správou. Väčšinu klientely tvoria Rómovia z odľahlejších obcí pracujúci v blízkych priemyselných podnikoch. Pozoruhodné je, že tento bytový dom je stále v dobrom stave, bez rozšírených negatívnych javov ako viditeľné “vybývanie”, alebo prítomnosť ploštíc a švábov. Majiteľ odstránil neplatičstvo používaním zákona o krátkodobom nájme. O bezpečnosť (resp. zodpovednosť za prípadné škody) v spoločných priestoroch sa stará kamerový systém, o čistotu spoločných priestorov upratovačka. Dôležité tiež je, že majiteľ pravidelne kontroluje stav bytov a po opotrebovaní bytového zariadenia byty automaticky rekonštruuje. Treba však dodať, že títo obyvatelia platia v podstate komerčný nájom, ktorý si môžu dovoliť vďaka blízkosti priemyselných podnikov, kde väčšina z nich pracuje. Tiež treba dodať, že s týmito obyvateľmi nepracuje sociálny pracovník a ich spolužitie s pôvodnými obyvateľmi (vrátane pôvodných rómskych rodín z Valaskej) nie je vždy ideálne.
Rozsahovo zrejme najväčší príklad dobrej praxe v oblasti bývania pochádza z mesta Veľký Krtíš. Rómska populácia tu tvorí vyše 13% obyvateľstva, pričom od roku 1989 sú bytovo segregovaní spolu až vo viacerých bytových domoch. Od roku 2006 sa tu zlepšeniu podmienok bývania venuje Komunitné centrum menšín (KCM). Počas prvých troch rokov sa sústredili na prevenciu rastu zadlženosti a na zvýšenie záujmu o správu bytov zo strany nájomníkov aj majiteľov. V roku 2009 bytovky odkúpil súkromný majiteľ, ktorý KCm ponúkol správcovstvo bytového fondu. Pokračovali v participatívnom prístupe organizovaním domových schôdzí a volieb domových dôverníkov. Taktiež organizovali akcie na zlepšenie prostredia a okolia v tejto lokalite. Dôležitou zmenou tiež bol prechod na 1-mesačné nájomné zmluvy, ktoré pomohli zlepšiť platobnú disciplínu klientov. V rokoch 2013-2017 sa väčšina bytov postupne odpredala do vlastníctva dovtedajším nájomníkov. V súčasnosti sa KCM stará o desať bytových domov.
V západnej Európe nie je - na rozdiel od Slovenska - najväčšou výzvou integrácie rómskej menšiny, ale integrácia veľkého množstva rôznych imigrantských komunít s výraznými kultúrnymi odlišnosťami. Zaujímavý príklad zameraný na inklúziu, vzájomnú kultúrnu osvetu a scitlivovanie pochádza z Holandska: študenti zdieľajú nízkonákladové bývanie s utečencami. O bývanie sa starajú spoločne. Iný príklad pochádza z britského mesta Leeds a volá sa Canopy Housing Project: jeho cieľom je vyhľadávanie nepoužívaných a rozpadnutých budov, ktoré rekonštruujú a vytvoria sociálne nájomné bývanie pre rôzne sociálne skupiny: ľudí bez domova, utečencov aj prisťahovalcov. Byty pritom pomáhajú renovovať aj samotní nájomníci, ktorí majú možnosť zvoliť si ako bude byt vyzerať. V poradovníku na tento typ bývania je momentálne 25-tisíc ľudí.
Prečítajte si tiež: Príspevok na stravu
Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov v Spišskom Štiavniku