Splátkový Kalendár na Vyúčtovanie Bytu: Príručka pre Vlastníkov a Správcov

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku splátkových kalendárov vo vzťahu k vyúčtovaniu bytu, konkurznému právu a ďalším relevantným aspektom. Cieľom je poskytnúť praktické informácie pre vlastníkov bytov, správcov bytových domov a iné zainteresované strany.

Úvod do Splátkových Kalendárov a Konkurzného Práva

Konkurzné (insolvenčné) právo predstavuje samostatný právny odbor, ktorého hlavným predmetom je kolektívne uspokojovanie pohľadávok speňažovaním majetku dlžníka (úpadcu). Vo vzťahu k správcom bytových domov a spoločenstvám vlastníkom bytov má význam najmä vtedy, ak je dlžník vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru a podlieha tak režimu zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „bytový zákon“). Samozrejme, správcu bytového domu sa vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka týka aj vtedy, ak by bol dlžníkom určitý podnikateľský subjekt, s ktorým je správca v obchodnom styku.

Pojem „osobný bankrot“ vznikol za účelom ľahšieho pochopenia právneho inštitútu konkurzu, ktorého obsahom je súbor práv a povinností, majetkových obmedzení a procesných postupov, ktoré sú upravené samostatným zákonom a vyhláškami. Veľmi stručne je možné povedať, že ide o majetkovú likvidáciu tých osôb, ktoré majú viac záväzkov ako majetku. Likvidáciou tu treba rozumieť úplnú likvidáciu majetku. Tým sa konkurz odlišuje od exekúcie, v ktorej ide o uspokojovanie pohľadávky len z určitého majetku určitým spôsobom, napr. zrážkami zo mzdy. V konkurze sa speňažuje celý majetok dlžníka a suma získaná z predaja majetku sa rozdelí medzi veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konania. Právna úprava konkurzu je obsiahnutá najmä v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej ako „ZKR“) v znení neskorších predpisov a jeho novele č. 377/2016 Z. z. z roku 2016, ktorou sa do právneho poriadku s účinnosťou od 1.3.2017 zakomponoval práve benevolentnejší osobný bankrot. Právna úprava pred prijatou novelou nebola podľa vlády Slovenskej republiky dostatočná a zmena v tejto oblasti bola prejavom vážneho ekonomicko - sociálneho problému. Nová právna úprava počíta najmä s možnosťou zbavenia sa dlhov tých osôb, ktoré sú na tom ekonomicky najhoršie, pre ktoré nie je výhodou zamestnať sa z dôvodu vysokého počtu exekúcií a ktoré sa do ťažkej životnej situácie dostali skôr z nedbanlivosti a finančnej neopatrnosti, než účelovým konaním.

Možnosti Splátok a Odkladu Dane

K dlžnej sume musia mať daniari záložné právo. O možnosť zaplatiť daň v splátkach alebo odložiť splatnosť dane musí daňovník požiadať svojho správcu dane. K žiadosti je potrebné priložiť: navrhovaný harmonogram splátok, analýzu o ekonomickej a finančnej situácii daňovníka, záložné právo k dlžnej sume v prospech finančnej správy, doklad o uhradení správneho poplatku alebo kolky vo výške 9,5 eur.

Za dobu povoleného odkladu alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňovník úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky. Pri výpočte je rozhodujúca základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Samotný úrok sa počíta ako trojnásobok tejto sadzby. V prípade, že súčin nedosiahne 10%, použije sa 10% ročná úroková sadzba. Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu alebo povoleného platenia dane v splátkach.

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

Ako informovala Finančná správa SR, slováci čoraz menej využívajú odklad platenia dane či splátkový kalendár. V minulom roku túto možnosť využilo takmer 60 občanov a firiem. Tento rok ich je za šesť mesiacov o 90% menej.

Osobný Bankrot a Oddlženie

Rozdiel medzi starou úpravou oddlženia a novou úpravou oddlženia (osobného bankrotu) je v momente, v ktorom je dlžník (úpadca) zbavený dlhov. Podľa starej úpravy mohol byť dlžník zbavený dlhov až v časovo druhom konaní, ktoré nasledovalo po ukončení pred tým vyhláseného konkurzu. Podľa novej úpravy je dlžník zbavený dlhov hneď na začiatku konkurzu. Rozdiel je tiež v poplatku za konanie a mnoho ďalších, ktoré sú pre účely tohto článku nie až tak podstatné. Množstvo vykonávacích vyhlášok k zákonu tiež nie je pre potreby tohto článku uvádzať.

Jedným z nevyhnutných predpokladov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu je jeho platobná neschopnosť. V zmysle § 3 ods. 2 ZKR „Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm.

V prvom rade je nutné poukázať na dvojitý režim konkurzu podľa uvedeného zákona, nie je totiž konkurz ako konkurz. Osobný bankrot je len určitým typom konkurzu podľa toho istého zákona. Pojem sa zaviedol pre ľahšie pochopenie a rozlišovanie medzi jednotlivými typmi konkurzov, zatiaľ sa to však v praxi míňa účinku a presnejšie je chápať osobný bankrot ako oddlženie. Zákon však takýto pojem nepozná a operuje pojmom oddlženie, čo je vlastne obsahovo identické. Návrh na vyhlásenie konkurzu je možné podať buď podľa druhej časti zákona (tzv. pravý konkurz v pravom zmysle slova) alebo podľa štvrtej časti zákona (v takomto prípade ide o oddlženie osoby). Je viac rozdielov medzi jednotlivými konkurzmi podľa druhej a štvrtej časti zákona. Najpodstatnejší je, že podľa štvrtej časti zákona je možné vyhlásiť konkurz len na majetok fyzickej osoby bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo nie, podľa druhej časti možno konkurz vyhlásiť aj na majetok právnickej osoby. Čiže právnickú osobu nie je možné oddlžiť osobným bankrotom (podľa štvrtej časti zákona).

Splátkový Kalendár ako Forma Oddlženia

Oddlženie však pozná aj svoju špecifickú formu, tzv. splátkový kalendár. K splátkovému kalendáru uvediem len toľko, že je to špecifická ochrana dlžníka pred veriteľmi, počas ktorej musí dlžník plniť súdom odsúhlasený splátkový kalendár svojim veriteľom. Táto forma oddlženia je však len minimálne využívaná (k 08.04.2019 bolo povolených len 121 splátkových kalendárov).

Prečítajte si tiež: Ako funguje splátkový predaj pre dôchodcov?

Informácia o tom, či je konkurz vyhlásený podľa druhej časti alebo podľa štvrtej časti ZKR, je uvedená v uznesení súdu, ktorý konkurz vyhlásil. Nechcem analyzovať výhody a nevýhody osobného bankrotu, správca bytového domu totiž nemá možnosti podávať návrh na vyhlásenie osobného bankrotu a teda sa nemôže zaoberať tým, či je pre neho výhodné podať takýto návrh a kedy. Osobný bankrot je nutné len prijať ako zákonný inštitút a nakladať v ňom so svojimi právami a povinnosťami podľa čo najlepšieho uváženia. Dôležitý je však moment jeho vyhlásenia a čas, kedy sa tak stalo. A pri tom je irelevantné, či ide o pravý konkurz alebo o oddlženie. V obidvoch prípadoch si akýkoľvek veriteľ musí svoju pohľadávku do konania prihlásiť v lehote 45 odo dňa vyhlásenia konkurzu. Tento deň nie je ťažké určiť, nakoľko sa informácia o ňom zverejňuje v Obchodnom vestníku, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti. Na webovom sídle MS SR je možné pomerne ľahko vylustrovať všetky údaje o konkurze daného úpadcu. Správca si už len musí podľa vlastných možností zabezpečiť sledovanie osôb, proti ktorým eviduje pohľadávky, v obchodnom vestníku v časti „konkurzy a reštrukturalizácie“, a v prípade pozitívnej lustrácie si svoju pohľadávku v zákonnej lehote prihlásiť. Väčšina bytových družstiev a profesijných správcov používa software, ktorý už automaticky sleduje vlastníkov bytov a nebytových priestorov v obchodnom vestníku a pri zhode údajov automaticky poskytne správcovi bytového domu informáciu o vyhlásení konkurzu na majetok osoby alebo informáciu o akejkoľvek zmene v procese konkurzu.

Informačná Povinnosť Správcu Konkurznej Podstaty

V prípade vyhlásenia konkurzu formou oddlženia má však správca bytového domu o čo si výhodnejšie postavenie ako iný veritelia. Zákon totiž priamo určuje informačnú povinnosť pre správcu konkurznej podstaty v § 167l ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého „Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník“.

Dôvodová správa k tomuto novému zneniu zákona neurčuje, prečo došlo k zakotveniu tejto informačnej povinnosti ohľadom správcov bytových domov a spoločenstiev vlastníkov bytov. Každopádne tento krok vítam a považujem ho za pozitívum, nakoľko správca bytového domu, a tiež spoločenstvo, už nemusia (podľa zákona) lustrovať osoby v obchodnom vestníku ohľadom vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Treba však myslieť na to, že informačná povinnosť sa vzťahuje len na konkurzy vyhlásené podľa štvrtej časti zákona. Ak ide konkurz podľa druhej časti zákona, takúto povinnosť správca konkurznej podstaty nemá.

Zákonodarca v tomto smere nedomyslel ešte jeden moment. Nakoľko sa pri určovaní správcu bytového domu vychádza z údajov, ktoré v návrhu na vyhlásenie konkurzu určil sám navrhovateľ, nie je jasný postup v situácií, ak dlžník informáciu o správcovi bytového domu neuvedie. Ak ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov evidujú na dlžníka neuhradené zálohové platby podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, môžu svoj dlh riešiť aj podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Môžu tak urobiť len v prípade, ak je dlžníkom právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, a len podľa druhej časti ZKR. V prípade ak je vlastníkom nehnuteľnosti v bytovom dome fyzická osoba nepodnikateľ, ostatní vlastníci možnosť aktívne podať návrh na vyhlásenie konkurzu nemajú, a to ani podľa druhej a ani podľa štvrtej časti ZKR.

Prihlásenie Pohľadávky a Dôsledky Zmeškania Lehoty

Pohľadávku je nutné prihlásiť v zákonnej lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Táto lehota je spoločná pre obidva konkurzy. V prípade, ak správca túto lehotu zmešká, nastupuje opäť duálny režim v závislosti od toho, podľa akej časti ZKR je konkurz vyhlásený. Ak je vyhlásený konkurz podľa druhej časti ZKR a prihláška je doručená správcovi po základnej prihlasovacej lehote, následky sú dva : správca stráca hlasovacie práva v konkurze a zabezpečovacie právo vzniknuté podľa § 15 bytového zákona zaniká. V prípade ak je konkurz vyhlásený podľa štvrtej časti ZKR, jediným negatívnym následkom je zánik možnosti výkonu hlasovacích práv v priebehu konkurzu. Hlasovacími právami sa rozumie možnosť podieľať sa svojimi rozhodnutiami na procesnom postupe v priebehu konkurzu a počet hlasovacích práv je priamo závislý od výšky pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Vzor žiadosti o splátkový kalendár na výživné

V oddlžení teda zabezpečenie pohľadávky nezaniká ani v prípade, ak je pohľadávka prihlásená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Podľa § 167k ZKR „Zaťažený majetok tvorí konkurznú podstatu vtedy, ak sa prihlási prednostný zabezpečený veriteľ“. Pojmom „zaťažený“ je nutné chápať zaťaženosť zákonným záložným právom podľa § 15 bytového zákona. Aj napriek okolnostiam, ktoré mali za príčinu ťažšiu argumentáciu odôvodňujúcu prednostné postavenie správcov bytových domov a spoločenstiev vlastníkov, dnes už je táto interpretácia jednoduchšia a správnym poukázaním je jednoduché objasniť prednostné postavenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo výkone záložného práva.

V zmysle § 15 bytového zákona majú vlastníci bytov a nebytových priestorov prednostné postavenie, čo je základom pre aplikovanie znenie § 167k ods. 3 ZKR, podľa ktorého „Ak prednostný zabezpečený veriteľ alebo neskorší zabezpečený veriteľ, ktorého uspokojenie možno predpokladať zo zaťaženého majetku, pristúpi k výkonu zabezpečovacieho práva, zaťažený majetok prestane podliehať konkurzu. Ak tým zabezpečený veriteľ zmarí už oznámený proces speňaženia zaťaženého majetku správcom, je povinný uhradiť správcovi paušálnu odmenu a do konkurznej podstaty náklady, ktoré v súvislosti s tým vznikli“. Ostatní vlastníci teda majú nevídanú šancu urobiť z majetku, ktorý konkurzu podlieha, majetok, ktorý konkurzu nepodlieha. Je to značne atypická možnosť, ale je nutné si na druhej strane uvedomiť, že danú možnosť majú aj iné subjekty, napr. banky, ktoré považujú svoje záložné práva za prednostné. A opäť sa dostávame do kolobehu boja zmluvného a zákonného záložného práva.

Nepostihnuteľná Hodnota Obydlia Dlžníka

Pri vyhlásení konkurzu vo forme osobného bankrotu je mimoriadne dôležité nespoliehať sa na skutočnosť, že dlžník je vlastníkom nehnuteľnosti a z toho dôvodu by mohol byť správca bytového domu uspokojovaný v prípadnej dražbe. Za zmienku stojí aj spomenúť ešte jeden nový právny inštitút zavedený novelou ZKR č. 377/2016 Z. z. z roku 2016, ktorou sa zviedla tzv. nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka. V zmysle § 166d ods. 1 ZKR sa pod pojmom rozumie „časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie. Ak je obydlie dlžníka v podielovom spoluvlastníctve, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je časť hodnoty spoluvlastníckeho podielu dlžníka k jeho obydliu. V prípade bezpodielového spoluvlastníctva má každý z bezpodielových spoluvlastníkov právo na nepostihnuteľnú hodnotu obydlia“. Nariadením vlády č. 45/2017 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré opatrenia ustanovenia ZKR sa výška nepostihnuteľnej hodnoty obydlia určila na sumu 10 000 eur. V prípade obydlia spoluvlastníckeho podielu 1:2 bude táto suma pre každého spoluvlastníka 5 000 eur. No v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bude suma až 20 000 eur.

V praxi to znamená, že pokiaľ je dlžník sám výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1:1 a hodnota bytu je 38 000 eur, konkurzu nebude podliehať hodnota obydlia vo výške 10 000 eur, a táto suma bude dlžníkovi po dražbe pripísaná na špeciálny účet. Konkurzu teda táto suma nepodlieha a dlžník má určitý „štartovací finančný balíček“ pre zachovanie dôstojného bývania. Pre správcov bytových domov je ale v tomto kontexte významné ustanovenie § 166d ods. 3 ZKR, podľa ktorého „ak je obydlie dlžníka zaťažené zabezpečovacím právom, zabezpečovacie právo má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka“. Vzhľadom na znenie § 15 bytového zákona o zákonnom záložnom práve bude správca bytového domu uspokojovaný aj zo sumy, ktorá by inak bola určená pre dlžníka.

Budúce Nedoplatky Počas Konkurzu

Konkurzu podlieha majetok ktorý patril dlžníkovi výhradne v deň vyhlásenia konkurzu. Vzniká otázka budúcich nedoplatkov, ktoré vznikajú počas priebehu konkurzu. Duálny režim konkurzov je viditeľný aj tu. Úprava konkurzu podľa druhej časti ZKR počíta s možnosťou prihlásenia aj budúcich pohľadávok a je len na správcovi, či si tieto pohľadávky prihlási alebo nie. Konkurz podľa štvrtej časti ZKR však s touto možnosťou nepočíta z dôvodu striktnej úpravy majetku, ktorý tvorí konkurznú podstatu. Nemôže do nej patriť budúci majetok dlžníka a speňažuje sa len majetok patriaci dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Ak si správca v oddlžení (osobnom bankrote) budúci pohľadávku prihlási, správca s ňou v rozvrhu speňaženého majetku nemôže počítať. Inak je to ale v konkurze podľa druhej časti ZKR, v ktorom je možné prihlásiť ako zabezpečovacie právo k pohľadávke podľa § 15 bytového zákona, tak aj budúce pohľadávky. Oba tieto špecifiká treba uplatniť v prihláške, ktorej vzor je súčasťou všeobecne záväzných predpisov, a tak sa vyžaduje striktná forma podľa zákonom určeného vzoru.

Možnosť prihlásiť si zabezpečenú budúcu pohľadávku je peknou teóriou, avšak v praxi správcovia konkurznej podstaty veľmi radi využívajú právo poprieť prihlásenú pohľadávku, najmä z dôvodu už len minimálnej nezrozumiteľnosti prihlášky. Ani pre právnika nie je vždy jednoduché prihlásiť budúcu zabezpečenú pohľadávku, nie to ešte pre všeobecnú verejnosť, napr. V prípade, že v konkurze podľa druhej časti ZKR prihlásenú pohľadávku správca poprie z dôvodu jej spornosti, vzniká pre správcu bytového domu / spoločenstvo nemilá povinnosť podať návrh na začatie súdneho konania za účelom zistenia pohľadávky a zložiť preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby. Na začatie takéhoto konania má lehotu 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu konkurznej podstaty o popretí pohľadávky, inak toto právo zanikne a pre takúto popretú pohľadávku platí najnižšie poradie. Pre správcu bytového domu to v tomto prípade znamená takmer nulové uspokojenie prihlásenej pohľadávky.

tags: #splatkovy #kalendar #na #vyuctovanie #bytu #vzor