
S neuhradenou faktúrou sa skôr alebo neskôr stretne každý podnikateľ. Je dôležité si splatnosť faktúr dobre strážiť a vedieť, ako postupovať, keď klient mešká s platbou. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku splatnosti faktúr, od prvotnej prevencie až po súdne vymáhanie, vrátane vzorov upomienok a informácií o úrokoch z omeškania a zmluvných pokutách.
V prvom rade je dôležité riešenie dlžných faktúr neodkladať. Ak sa pripomeniete medzi prvými, máte väčšiu šancu, že akonáhle dlžník dostane peniaze, zaplatí vám. Ak používate fakturačný program, ste vo výhode.
Ak vám klient dlhuje platbu, máte zo zákona právo na úrok z omeškania, ktorý sa riadi úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky. Pre dlžníkov, ktorí sú podnikateľmi, je úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percent. Takto určený úrok z omeškania sa uplatňuje na príslušný kalendárny polrok a teda každý polrok sa môže vzhľadom na zmenu základnej úrokovej sadzby ECB meniť. Namiesto toho si môžete zvoliť aj fixnú výšku úroku omeškania vo výške úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percent, ktorý bude platiť počas celej doby omeškania. Ak vám dlhuje iný podnikateľ, môžete si zároveň nárokovať aj takzvanú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na pokrytie vašich výdavkov s vymáhaním dlhu. Za každú poslanú upomienku máte nárok na náhradu v paušálnej výške 40 eur.
(Vzor upomienky je generovaný automaticky z nezaplatenej faktúry vo fakturačnom programe iDoklad.)
Výhodou je, že v iDoklade si môžete odosielanie upomienok automatizovať.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok
Základom ochrany pred neplatičmi je uzavretá zmluva.
Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami.
Slovenská právna úprava rozlišuje medzi občianskoprávnymi vecami a obchodnými vecami. V občianskoprávnych vzťahoch sa výška sadzby úrokov z omeškania nedá zmluvne dojednať, resp. zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na vyššej než zákonom stanovenej výške na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov, kde sa uprednostňuje dohoda podnikateľov o výške úrokov z omeškania a keď výška nebola dohodnutá, vzniká pri omeškaní nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške.
(Nasledujú tabuľky sadzieb úrokov z omeškania platné v rôznych obdobiach. Tieto tabuľky sú rozsiahle a poskytujú historický prehľad o vývoji sadzieb.)
Obchodné záväzkové vzťahy sú špecifické tým, že výška úrokov z omeškania sa môže zmluvne modifikovať. Avšak aj v prípade ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté, musí táto výška zodpovedať zásadám poctivého obchodného styku. V opačnom prípade nemožno právu z takejto dohody priznať ochranu.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok: Dôležité informácie
(Nasleduje popis vývoja znenia § 369 Obchodného zákonníka v rôznych obdobiach, ktorý definuje pravidlá pre úroky z omeškania v obchodných vzťahoch.)
K tomu, aby došlo k uzavretiu dohody o výške úrokov z omeškania doložkou na faktúre, ktorou si dodávateľ účtuje kúpnu cenu, musí tu zároveň existovať prejav vôle odberateľa, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, že chcel takúto dohodu uzavrieť (napríklad prijatím tohto návrhu dodávateľa dopísaním textu: „Súhlasím s navrhovanou výškou úrokov z omeškania" a podpisom, prípadne dopísaním textu: „Akceptujem" k doložke o výške úšky o úrokov a podpisom a pod.). Samotný podpis faktúry, na ktorej je zo strany dodávateľa uvedená doložka o výške úrokov z omeškania pre prípad oneskorenej platby, osvedčujúci prevzatie tovaru však k tejto dohode o výške úrokov nepostačuje.
Je potrebné rozlišovať medzi úrokmi, ktoré sú odmenou resp. cenou za poskytnutý úver a úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie.
Zo žaloby resp. návrhu na začatie konania v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania musí byť zrejmé, že sa:
Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Prečítajte si tiež: Všetko o splatnosti nedoplatkov
Na úvodnej stránke portálu najprávo.sk sa nachádza kalkulačka na výpočet úrokov z omeškania.
Mnohí obchodníci sa skôr či neskôr dostanú do situácie, keď niektorý zo zákazníkov nezaplatil faktúru. V takom prípade nastupujú penále z omeškania faktúry, nie každý s nimi ale vie pracovať.
Než začnete nezaplatenú faktúru riešiť, musíte o nej v prvom rade vôbec vedieť. Tu sa vám oplatí mať poriadok vo faktúrach, s ktorým vám (okrem vlastnej zodpovednosti) pomôže aj online fakturačný program iDoklad. Ten vám umožní mať všetky faktúry prehľadne na jednom mieste a automaticky ich roztrieďuje podľa vlastností. Neuhradené faktúry si tak môžete zobraziť jedným kliknutím. Zároveň s tým iDoklad ponúka aj štatistický prehľad najväčších dlžníkov (t. j. zákazníkov s najväčším počtom neuhradených faktúr). Dlžníkovi následne zašlete upomienku pre prípad, že na uhradenie faktúry jednoducho zabudol. Ak sa ani potom nezadarí, môžete poslať niekoľko ďalších upomienok. Vo chvíli, keď už nemáte inú možnosť, nastupujú na rad súdy - najprv odošlite predžalobnú výzvu a pokiaľ ani to nepomôže, nezostáva nič iné, len ísť súdnou cestou.
Medzi upomienkou a predžalobnou výzvou existuje ešte jeden krok, a to sankcie formou úroku z omeškania. Ide o základný sankčný nástroj, na ktorý máte zo zákona automaticky nárok, a to už od prvého dňa od začiatku omeškania (t. j. prvý deň po splatnosti faktúry). Pokiaľ teda vaša zmluva s dlžníkom neustanovuje niečo iné, nemusíte dlžníka na úhradu pohľadávky vyzývať či mu poskytovať akúkoľvek lehotu na zaplatenie. Tu však pozor - podľa zákona je možné úrok z omeškania využiť iba pri omeškaní s plnením peňažného záväzku.
Ohľadom úroku z omeškania sa môžete často stretnúť s názorom, že pokiaľ nie je v zmluve uvedený, nemusí ho dlžník platiť. Opak je pravdou - ako bolo povedané vyššie, na úrok máte nárok vždy. Zmluva tu môže slúžiť iba na uvedenie výšky úroku; v takom prípade hovoríme o úroku zmluvnom. Sadzba sa obvykle určuje dennou alebo ročnou mierou, pričom maximálna výška úroku nie je stanovená. Tu preto závisí čisto na dohovore medzi zmluvnými stranami, myslite ale aj na hranicu dobrých mravov (resp. hranicu zásad poctivého obchodného styku). Príliš vysoký úrok (napr. 1 % denne) by totiž mohol dlžník sám napadnúť na súde. Naopak, príliš nízky úrok by nemusel dlžníka motivovať k úhrade. Zvyčajne sa preto používajú úroky vo výške maximálne 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Pri neuvedení výšky úroku naopak hovoríme o úroku zákonnom. Tu sa sadzba riadi nariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., pričom veriteľ má na výber dve možnosti výpočtu zákonného úroku z omeškania:
Omeškaním vášho dlžníka vám však okrem úrokov z omeškania zo zákona vzniká aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Máte na ňu nárok aj bez toho, aby bola osobitne dojednaná v zmluve a aby ste na ňu dlžníka osobitne upozorňovali. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. Je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Oproti úroku z omeškania a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky musí byť zmluvná pokuta (tiež často nazývaná ako penále) dojednaná v písomnej zmluve, inak na ňu nárok nemáte. Nestačí preto zmluvnú pokutu zahrnúť len do všeobecných obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov či iných nezmluvných dokumentov bez toho, aby o nej bola zmienka v zmluve. Na druhej strane je ale zmluvná pokuta o niečo flexibilnejšia, pretože ju môžete použiť pri akomkoľvek porušení zmluvy. Rovnako u nej máte na výber z viacerých foriem, od jednorazovej čiastky cez úrok až po opakujúcu sa pevnú čiastku.
Aj tu ale zákon (konkrétne § 545 Občianskeho zákonníka) ukladá isté obmedzenia. V prípade, že s protistranou uzavriete zmluvu obsahujúcu zmluvnú pokutu, nemôžete zároveň požadovať aj odškodnenie. Občiansky zákonník totiž vo svojej podstate za náhradu škody považuje už samotnú pokutu, a to aj vtedy, keď škoda presahuje výšku zmluvnej pokuty. Tomuto limitu sa však môžete vyhnúť zodpovedajúcou úpravou zmluvy.
Výšku pokuty si dojednávajú zmluvné strany a nemusí ísť iba o peniaze. V každom prípade však treba mať na pamäti, že pokuta by nemala byť neprimerane vysoká, respektíve mala by zodpovedať hodnote a významu porušenej povinnosti. Dlžník by totiž mohol výšku pokuty napadnúť na súde, ktorý by ju následne mohol znížiť. V neposlednom rade myslite aj na fakt, že z pohľadu zákona je pokuta samostatnou pohľadávkou a pokiaľ ju dlžník nezaplatí, vzniká z nej ďalší úrok z omeškania. Ten sa opäť riadi rovnakými pravidlami ako vyššie.
Pri účtovaní všetkých troch typov postihov postupujeme rovnako ako v prípade účtovania iných výnosov a nákladov. Rozlišujeme aj to, či má sankcia zmluvný charakter (bola dohodnutá v zmluve) alebo zákonný charakter (vzniká na ňu nárok automaticky zo zákona), a či je uplatňovaná nami alebo je uplatňovaná voči nám. V súlade s postupmi účtovania je potom potrebné sankcie účtovať už v okamihu ich vzniku, a to s pomocou účtov:
Tu nájdeme najčastejšie súvisiace operácie, ako napríklad:
Úrok, paušálnu náhradu či pokutu by ste mali dlžníkovi riadne vyfakturovať. Na tento účel slúži tzv. penalizačná faktúra, ktorá nemá jednotný vzor. Platia pre ňu ale rovnaké náležitosti ako pre akúkoľvek inú faktúru. Dajte si však pozor na to, aby penalizačná faktúra uvádzala presnú výšku pokuty, paušálnej náhrady alebo úroku. Voliteľne môžete pripojiť aj presné uvedenie dôvodu, prečo bol postih uložený (t. j. porušený bod zmluvy alebo ustanovenie zákona).
Rýchlosť zahájenia tohto procesu je rozhodujúca pre úspešnosť vymoženia, nakoľko po mesiaci od splatnosti je pravdepodobnosť úhrady približne 90 %, no po šiestich mesiacoch klesá na 50 %. Prvým formálnym právnym krokom po neúspešných telefonických urgenciách je zaslanie písomnej predžalobnej výzvy (upomienky). Výzva od advokáta je efektívny nástroj, ktorý často vedie k okamžitej úhrade alebo k návrhu na splátkový kalendár zo strany dlžníka.
Ak dôjde k dohode, je možné spísať uznanie dlhu, čo posilňuje právne postavenie veriteľa a predlžuje premlčaciu dobu. Ak dlžník na výzvu nereaguje, nasleduje podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ide o skrátené súdne konanie (upomínacie konanie), kde súd na základe predložených dôkazov (faktúra, dodací list, objednávka) vydá rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Po vydaní platobného rozkazu má dlžník 15 dní na to, aby dlh zaplatil alebo podal odpor. Ak odpor nepodá, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť, čím sa stáva exekučným titulom rovnocenným s rozsudkom.
Významným aspektom súdneho vymáhania je princíp úspechu v konaní, podľa ktorého súd zaviaže dlžníka nahradiť veriteľovi trovy konania. To zahŕňa súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia advokáta. V praxi to znamená, že náklady na advokáta v konečnom dôsledku platí dlžník, nie klient. Pozor však na to, že po právoplatnom skončení konania advokát bude požadovať odmenu za právne zastupovanie (pokiaľ mu ju ešte neuhradil dlžník). Až následne, keď sa vymôže suma exekučne (prípadne dlh splní dobrovoľne dlžník), sa klientovi advokáta uhradené trovy vrátia. Pokiaľ dlžník nezaplatí ani na základe právoplatného súdneho rozhodnutia (exekučného titulu), podáva sa návrh na vykonanie exekúcie. Súdny poplatok za vydanie poverenia pre exekútora je 25 €.
Premlčacia doba závisí od typu vzťahu. V obchodnoprávnych vzťahoch (medzi podnikateľmi) je to všeobecne 4 roky, zatiaľ čo v občianskoprávnych vzťahoch sú to 3 roky od splatnosti faktúry.
V prípade úspešného súdneho sporu súd priznáva veriteľovi náhradu trov konania, ktorú musí zaplatiť dlžník. To znamená, že odmenu advokáta a súdne poplatky v konečnom dôsledku nahradí dlžník nad rámec dlžnej sumy.
Nepreberanie zásielok dlžníkovi nepomôže vyhnúť sa zodpovednosti.
Šanca na úspešné vymoženie klesá s časom. Štatisticky je po mesiaci od splatnosti šanca cca 90 %, no po pol roku klesá na 50 %.
Áno, veriteľ má nárok nielen na istinu (sumu faktúry), ale aj na zákonné úroky z omeškania, prípadne zmluvnú pokutu a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Medzi upomienkou, pokusom o zmier a predžalobnou výzvou je vo svojej podstatne iba nepatrný, ale za to veľmi dôležitý rozdiel. Asi najčastejšou situáciou, kedy zasielame upomienky, predžalobné výzvy a pokusy o zmier je neuhradenie faktúry. Z právneho hľadiska, akonáhle je faktúra po splatnosti, žiadny zákon nám neukladá povinnosť zasielať akékoľvek upomienky alebo predžalobné výzvy. A teda ihneď po splatnosti môžeme podať žalobu na súd.
Je ale logické a v praxi využívané, že v čase medzi vznikom dlhu a podaním žaloby, sa dlžníka snažíme skontaktovať a upozorniť ho na neuhradenie dlhu a možné následky. Až keď je takáto snaha neúspešná, obraciame sa na súd. Tieto medzikroky robíme z dôvodu, že náš dlžník napríklad mohol na faktúru pozabudnúť, mohla sa stratiť v rámci prepravy alebo v rámci internej administratívy dlžníka. Tiež môže byť dočasne bez finančných prostriedkov z dôvodu omeškania úhrady jeho faktúr a podobne.
V prípade nezaplatenej faktúry je dlžníkovi štandardne zaslaná upomienka, napríklad v znení: „Chceli by sme Vás upozorniť, že sme doposiaľ nezaznamenali úhradu faktúry č. 19005 zo dňa 2.1.2019 v celkovej výške 20 000,- €, ktorá bola splatná dňom 16.1.2019. Žiadame Vás o bezodkladnú úhradu faktúry. V prípade, ak bola fakturovaná suma z Vašej strany uhradená, túto skutočnosť nám, prosím, oznámte spolu s identifikáciou platby.“
Upomienka, predžalobná výzva, ani pokus o zmier nemajú zákonom stanovené podstatné obsahové a formálne náležitosti. Upomienka môže byť zaslaná dlžníkovi v akomkoľvek znení a akoukoľvek formou. Mala by ale splniť základnú funkciu, a to pripomenúť dlžníkovi, že má splatný dlh a že ho vyžadujeme uhradiť.
Pri formulácii textu upomienky odporúčame písať neutrálnym tónom. Vyhnite sa preto formuláciám ako „neuhradili ste faktúru“ alebo „ignorujete úhradu faktúr“. Z pozície veriteľa totiž nevieme s určitosťou konštatovať, čo sa stalo. Z našej pozície s určitosťou iba vieme, že sme platbu v našom systéme nezaznamenali a že sa snažíme zistiť príčinu. Dlžník faktúru mohol zaplatiť na nami nesprávne uvedený starý bankový účet alebo mohol nastať omyl v zadanom variabilnom symbole.
Pri formulácii textu upomienky sa preto snažíme vyhnúť formuláciám, ktorými by sme rovno vopred označovali vinníka. V závislosti od situácie môžu byť upomienky zasielané v ľubovoľnom počte a intervale. Text a vážnosť upomienok by sa ale mal zvyšovať. Nielen v obsahovej rovine, ale napríklad aj v spôsobe doručenia. Ak sme faktúru zasielali elektronicky a rovnako aj upomienku, ďalšia upomienka by mala ísť poštou a doporučene. Nezriedka sa stalo, že spamový filter zachytil aj takto dôležité správy.
Po tom, čo upomienky nezabrali na nášho dlžníka, odporúčame ako ďalší krok zaslanie pokusu o zmier. Zmier je vo všeobecnosti spôsob vyriešenia problému dohodou medzi obchodnými partnermi. Zmierom možno vyriešiť problém nielen pred podaním žaloby, ale samotné súdne konanie sa môže skončiť aj schválením súdneho zmieru.
Pokus o zmier je aj preto potrebné formulovať v zmysle, že spornú situáciu máme záujem riešiť prednostne dohodou. Ak by sme pokus o zmier formulovali ako bezpodmienečnú a časovo limitovanú podmienku, pod hrozbou podania žaloby, z právneho hľadiska by to bolo v poriadku, ale z obsahového hľadiska by takýto list nemal povahu pokusu o zmier. Voľne dostupné vzory pokusu o zmier sú obsahovo väčšinou totožné s predžalobnou výzvou. Niektoré z nich sú aj rovno nazvané ako „predžalobná výzva - pokus o zmier“.
Z pohľadu komunikácie medzi týmito dvomi dokumentami by ale mal byť značný rozdiel. Pokus o zmier je svojou povahou prejavením snahy o zmierlivé riešenie dohodou, zatiaľ čo predžalobná výzva je poslednou, bezpodmienečnou a limitovanou možnosťou dlžníka svoj dlh hradiť pred tým, ako bude podaná žaloba na súd.
Príklad pokusu o zmier: „Vážený obchodný partner, doposiaľ nám nebola uhradená faktúra č. 19005 zo dňa 2.1.2019 v celkovej výške 20 000,- €, so splatnosťou 16.1.2019. V tejto veci sme Vám zasielali dve upomienky, na ktoré sme dodnes nedostali spätnú väzbu. Keďže naše obchodné vzťahy boli doposiaľ korektné a faktúry ste uhradili vždy včas, domnievame sa, že na Vašej strane nastali okolnosti, ktoré Vám neumožnili faktúru uhradiť. Máme záujem, aby sme tento problém vyriešili zmierlivo a našli riešenie vhodné pre obe strany. Veríme, že tento pokus o zmier nezostane nepovšimnutý a obratom sa k nášmu návrhu vyjadríte.“
Podstatou akejkoľvek dohody, najmä tej, ktorá má vyriešiť už existujúci spor, je, že s obsahom majú súhlasiť obe strany a obom stranám má vyhovovať. V opačnom prípade buď k dohode nedôjde alebo dohoda síce bude uzatvorená, ale nebude z niektorej strany dodržaná. Otázkou je, prečo by mal veriteľ pristúpiť na akúkoľvek dohodu a ustúpiť zo svojich nárokov, pokiaľ je zákon v plnom rozsahu na jeho strane. V prvom rade z dôvodu potreby zachovania obchodného vzťahu. V ďalšom rade to je časová a finančná náročnosť súdneho konania, ťažká vymožiteľnosť súdnych rozhodnutí alebo potreba zachovania dobrého obchodného mena.
Súdne konania negatívne vplývajú na obchodné meno nielen, keď je firma na strane žalovaného, ale aj keď je na strane žalobcu. Preto sa vo svete stalo v niektorých veľkých spoločnostiach štandardom, že úsilie o mimosúdne vyriešenie problému je maximálne a využité sú všetky prostriedky mimosúdneho riešenia. Nemenej podstatné je, že prípadnou dohodou sa veriteľ nemusí vzdať svojich nárokov. Dohoda môže mať povahu odkladu splatnosti faktúry s vyčíslením úrokov, môže byť dlžníkovi poskytnutý splátkový kalendár alebo môže dlžník poskytnúť záruku. Dohoda má zohľadňovať stav, ktorý problém zapríčinil a možnosti, ktoré dlžník aj veriteľ má.
Prvým krokom v rámci hľadania takéhoto riešenia je ponúknuť možnosť zmieru a sadnúť si za spoločný rokovací stôl. V minulosti bolo možné na súde požiadať o vykonanie zmieru. Išlo o samostatné zmierovacie konanie, ktoré nebolo v praxi často využívané. V prípade, ak sme mali spor a druhá strana bola naklonená zmieru, bol podaný návrh na súd a súd zmier schválil. Zmierovacie konanie bolo v roku 2016 zrušené prijatím nového sporového poriadku. V súčasnosti je súdny zmier prípustný len v prípadoch, kedy už bola podaná riadna žaloba.
#