Splnomocnenie na zastupovanie osoby s obmedzenou spôsobilosťou v dedičskom konaní a zdravotnej starostlivosti

Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý spoločnosť všestranne chráni a podporuje. Právny poriadok Slovenskej republiky uznáva manželstvo ako jedinečný zväzok, ktorý plní svoju podstatnú úlohu v spoločnosti. Manželstvo vzniká na základe slobodného a dobrovoľného rozhodnutia muža a ženy. Manželia sú si v manželstve rovní. Sú povinní spolu žiť, byť si verní a pomáhať si.

Ak sa muž a žena rozhodnú uzavrieť manželstvo, je potrebné vopred poznať svoje vzájomné charakterové vlastnosti a zdravotný stav. Nielen, že zákon umožňuje sobáš mužovi a žene, podmienkou je, že manželstvo uzavrie iba jeden muž a jedna žena. Polygamia je jednou zo základných zásad rodinného práva.

Smrťou jedného z manželov alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho manželstvo zaniká. Keďže sa stávajú aj situácie, kedy sa dodatočne preukáže, že osoba vyhlásená za mŕtvu (napríklad nezvestná) nezomrela, zaniknuté manželstvo sa obnoví.

V tomto kontexte sa zameriame na splnomocnenie na zastupovanie osoby s obmedzenou spôsobilosťou, najmä v oblasti dedičského konania a zdravotnej starostlivosti.

Dedičské konanie a úloha opatrovníka

Dedičské konanie je právny proces, ktorý nastáva po smrti osoby (poručiteľa) a končí sa rozhodnutím súdu o tom, kto a v akom rozsahu zdedí majetok zosnulého. V priebehu tohto konania sa môže stať, že niektorý z účastníkov, najmä maloleté dieťa alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, potrebuje opatrovníka.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Aby však dedič mohol dediť, musia byť splnené dve základné podmienky: existencia dedičského titulu a dedičská spôsobilosť. Dedičskú spôsobilosť má každý subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, vrátane maloletých detí a osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.

Súdny komisár (notár poverený súdom) počas celého konania prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, procesná subjektivita účastníkov podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a procesná spôsobilosť účastníkov podľa § 67 CSP. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia, ktorí zastupujú deti aj v prípadoch civilného konania, bez ohľadu na to, či ide o konanie sporové alebo mimosporové. V konaní o dedičstve, ak je poručiteľom jeden z rodičov, rodičovské práva a povinnosti následne vykonáva len druhý rodič.

Kolízny opatrovník

V prípade kolízie záujmov medzi rodičom a dieťaťom, súd ustanoví kolízneho opatrovníka. Kolíznym opatrovníkom je osoba, ktorú súd ustanoví maloletému dieťaťu ako zástupcu v prípade možného stretu záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Najvyšší súd SR vymedzil postavenie kolízneho opatrovníka v uznesení sp. zn.: "Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (pozri R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať.

Ustanovenie kolízneho opatrovníka v dedičskom konaní prichádza do úvahy napríklad v situácii, keď rodič ako zákonný zástupca maloletého urobí v jeho mene právny úkon, ktorým odmietne dedičstvo, ktoré by pripadlo jeho dieťaťu (napr. matka odmietne za svoje maloleté dieťa časť dedičstva, ktorú mu odkázala jeho stará matka). Príkladom môže byť aj situácia, kedy sa rodičia maloletého dieťaťa rozvádzajú a v rámci dedičského konania sa riešia majetkové záležitosti, kde by mohlo dôjsť k uprednostňovaniu jedného z rodičov na úkor dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Podľa názoru vyjadreného v rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 68P/72/2022 z 4. októbra 2022: „Konanie o schválenie úkonu v mene maloletého dieťaťa, ktorý spočíva v odmietnutí dedičstva v mene maloletého dieťaťa, je konaním, pri ktorom sú zákonní zástupcovia (rodičia) spravidla vylúčení zo zastupovania (…). Pri schvaľovaní úkonu, ktorým zákonný rodič odmietol dedičstvo v mene maloletého dieťaťa, ide o úkon, ktorý nie je bežnou záležitosťou, pri ktorom môže dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, a tá skutočnosť, že rodič maloletého dieťaťa dedičstvo odmietol, ešte neznamená, že odmietnutie dedičstva aj v mene maloletého dieťaťa je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Na rozhodnutie o schválení právneho úkonu odmietnutia dedičstva urobeného v zastúpení maloletého dediča jeho zákonným zástupcom súd musí mať zistené údaje o povahe, druhu a cene majetku poručiteľa a o výške jeho dlhov (R 46/1977). Len na podklade takéhoto zistenia môže súd dospieť k záveru, či je schválenie právneho úkonu odmietnutia dedičstva zákonným zástupcom v mene maloletého dieťaťa aj v záujme maloletého dieťaťa. (…) Vzhľadom na uvedené, aj v zmysle ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine, je namieste, aby v konaní o schválení právneho úkonu odmietnutia dedičstva zákonným zástupcom v mene maloletého dediča maloletého zastupoval v konaní súdom ustanovený opatrovník, tzv.

Kolízny opatrovník sa ustanovuje aj v prípadoch, ak dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať z vážnych dôvodov (napr. hospitalizácia jediného žijúceho rodiča v nemocnici) alebo v prípade náhlej straty oboch rodičov, keď je potrebné za dieťa konať a nemá ustanoveného poručníka ani opatrovníka podľa § 57 ods. 1 zákona o rodine.

Právna úprava a výber kolízneho opatrovníka

Právna úprava účinná od 1. júla 2016, teda po novele zákona o rodine, upravuje inštitút kolízneho opatrovníka v § 119 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Je dôležité, aby záujmy osoby, ktorá má byť ustanovená súdom za kolízneho opatrovníka, sa nestretávali so záujmami dieťaťa. V praxi súd najčastejšie ustanovuje ako kolízneho opatrovníka príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), ktorý má s takýmito situáciami skúsenosti a je nestranný. Ak by ste chceli, aby opatrovníkom bol konkrétny známy, môžete to súdu navrhnúť a odôvodniť, prečo by bol vhodný, ale súd nie je povinný Vašej žiadosti vyhovieť. Súd vždy posudzuje najlepší záujem dieťaťa a nestrannosť opatrovníka.

Povinnosti kolízneho opatrovníka

Medzi hlavné povinnosti kolízneho opatrovníka patrí:

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

• Zastupovať maloleté dieťa v dedičskom konaní v rozsahu určenom súdom.
• Chrániť záujmy maloletého dieťaťa bez ohľadu na prípadné záujmy rodičov.
• Vykonávať právne úkony v mene dieťaťa, na ktoré nie je samo spôsobilé.
• Informovať súd o všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na záujmy dieťaťa.

Kolízny opatrovník je povinný konať v záujme maloletého dieťaťa a zabezpečiť, aby jeho práva boli v dedičskom konaní riadne chránené.

Opatrovník osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony

S účinnosťou od 1. júla 2016 nie je možné osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Namiesto toho je možné jej spôsobilosť na právne úkony obmedziť. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Rozhodovanie v tejto otázke patrí výlučne do právomoci súdu.

Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony

Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže podať blízka osoba alebo osoba, ktorá preukáže právny záujem na konaní. Fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie "slabšieho subjektu", a preto je potrebné jej postavenie vyvažovať. Súd sa v procese dokazovania zameriava na zistenia o bežnom živote osoby, vedení domácnosti a spôsobilosti hospodáriť s majetkom. CMP neurčuje lehotu, v ktorej má byť konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony ukončené. Z praktických skúseností vyplýva, že dĺžka konania závisí od súdu a jeho rýchlosti.

Ustanovenie opatrovníka

S konaním o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovení opatrovníka. Za opatrovníka môže byť ustanovená osoba v zmysle Občianskeho zákonníka.

Povinnosti opatrovníka osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony

Opatrovník osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má nasledovné povinnosti:

• Zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.
• Spravovať majetok opatrovanca tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach.
• Predkladať súdu správy o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom v pravidelných intervaloch.
• Žiadať súd o schválenie úkonov, ktoré presahujú rámec bežnej správy majetku.

Príkladom môže byť rozhodnutie Okresného súdu Prievidza, spisová značka: 18Ps/4/2015, kde súd ustanovil opatrovníka s povinnosťou zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich právach. Súčasne uložil opatrovníkovi povinnosť predkladať súdu správy o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom.

Dedičská nespôsobilosť

Občiansky zákonník pozná dve výnimky, v zmysle ktorých môže aj fyzická osoba s dedičským titulom, ktorá má v deň poručiteľovej smrti spôsobilosť mať práva a povinnosti, byť nevhodná na nadobudnutie dedičstva. Nespôsobilým dedičom môže byť výlučne fyzická osoba, ktorá sa dopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom, alebo ktorá sa zavrhnutiahodne správala proti prejavu poručiteľovej vôle.

Na takúto dedičskú nespôsobilosť prihliada súd z úradnej moci. Dedičská nespôsobilosť sa ruší odpustením zo strany poručiteľa.

Zastupovanie v dedičskom konaní

V dedičskom konaní je možné, aby sa účastník konania dal zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Podľa § 89 a nasl. Civilného sporového poriadku, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Je dôležité, aby splnomocnenie bolo udelené slobodne a vedome. Ak existujú pochybnosti o tom, či splnomocniteľ bol v stave, kedy chápala obsah a význam splnomocnenia, je možné tieto pochybnosti v rámci dedičského konania predniesť notárovi.

Príklady z praxe

• Odmietnutie dedičstva: Ak rodič v mene maloletého dieťaťa odmietne dedičstvo, súd ustanoví kolízneho opatrovníka, aby posúdil, či je odmietnutie dedičstva v záujme dieťaťa. Súd musí zistiť údaje o povahe, druhu a cene majetku poručiteľa a o výške jeho dlhov. Len na základe takýchto zistení môže súd dospieť k záveru, či je schválenie právneho úkonu odmietnutia dedičstva zákonným zástupcom v mene maloletého dieťaťa aj v záujme maloletého dieťaťa.
• Darovanie majetku maloletým: Ak rodičia chcú darovať svojmu dieťaťu nehnuteľnosť, nemôžu ho zastupovať, pretože existuje konflikt záujmov. Súd ustanoví kolízneho opatrovníka, ktorý bude dieťa zastupovať v konaní o schválení darovacej zmluvy. Právny úkon urobený v mene maloletého opatrovníkom ešte nenadobúda právne účinky, je potrebné schválenie právneho úkonu súdom.
• Nadobúdanie nehnuteľnosti maloletými za účelom záchrany majetku: Ide o prípady, kedy dochádza k prevodu nehnuteľnosti na maloletých za účelom záchrany majetku plnoletých príslušníkov rodiny a v podstate sa uvedené úkony robia len za účelom tým, aby sa napr. darca ako dlžník sa vyhol výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnosti v exekučnom konaní.

Splnomocnenie na zastupovanie v zdravotnej starostlivosti

Veľmi dôležitými právnymi inštitútmi medicínskeho práva sú poučenie o poskytnutí zdravotnej starostlivosti a informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Jadro ich právnej úpravy nájdeme v zákone č. 576/2004 Z.z. Právna norma zakotvená v § 6 ods. 1 písm.

Rozsudky slovenských súdov obmedzujú spôsobilosť na právne úkony aj v tom smere, že dotyčná osoba nie je spôsobilá rozhodovať o akejkoľvek svojej zdravotnej starostlivosti. To znamená, že nie je napríklad oprávnená vyjadriť informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti a samozrejme nemá právo ani odmietnuť dať informovaný súhlas. To v konkrétnostiach znamená praktickú komplikáciu poskytovania ambulantnej, a najmä ústavnej zdravotnej starostlivosti, a to aj v prípadoch neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Osobitné situácie v zdravotnej starostlivosti

Podľa § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 576/2004 Z.z. má pacient právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy. Avšak, ak je osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, vzniká otázka, kto je oprávnený dať informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. V takom prípade je potrebné ustanoviť opatrovníka, ktorý bude zastupovať pacienta v rozsahu jeho obmedzenia.

Postup pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony

Situácie, kedy môže súd obmedziť spôsobilosť na právne úkony osoby, upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Bližšie informácie o životných situáciách, kedy je možné podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, a o samotnom konaní podľa zákona č. 161/2015 Z. z.

Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa podáva podľa § 231 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v spojení s § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.

Príklad z praxe

Lekárskou správou o zdravotnom stave matky navrhovateľa zo dňa ………… boli matke navrhovateľa diagnostikované viaceré ochorenia. Podľa tejto lekárskej správy matka navrhovateľa trpí závažnou duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a v dôsledku ktorej nie je schopná robiť právne úkony vo vzťahu k tretím osobám tak, aby si uvedomovala následky svojho konania. Matka navrhovateľa nie je schopná zabezpečovať si sama svoje potreby nevyhnutné pre každodenný život a v dôsledku duševnej poruchy nie je schopná sama si uvedomiť následky svojho konania. Matka navrhovateľky nie je schopná obstarať si veci dennej potreby, či chápať význam základných právnych úkonov. nie je schopná sústavne a dôsledne zabezpečovať starostlivosť o seba, svoje zdravie, výživu, nie je schopná sa zastupovať voči tretím osobám a ani spravovať svoj majetok.

Súd vymedzuje rozsah práv a povinností opatrovníkovi tak, že tento je povinný a oprávnený za nesvojprávneho vykonávať všetky úkony samostatne, a to najmä ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Opatrovník je povinný podávať súdu pravidelne správy dvakrát do roka, a to vždy k 30. júnu a k 31. decembru.

tags: #splnomocnenie #na #zastupovanie #osoby #s #obmedzenou