Splnomocnenie na zastupovanie poškodeného v trestnom konaní

Trestné konanie je proces, v ktorom orgány činné v trestnom konaní a súdy odhaľujú a rozhodujú o trestných činoch a zabezpečujú výkon právoplatných rozhodnutí. Účelom je zistenie trestných činov, spravodlivé potrestanie páchateľov a odňatie výnosov z trestnej činnosti pri rešpektovaní základných práv.

Trestný čin a jeho znaky

Trestným činom je protiprávny čin, ktorý má znaky uvedené v Trestnom zákone. Podľa škodlivosti a závažnosti sa trestné činy rozlišujú na prečiny a zločiny. Každý trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je prečin, avšak nie ak je jeho závažnosť nepatrná (u mladistvých páchateľov malá). Úmyselne možno spáchať prečin alebo zločin. Prečin je každý úmyselný trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody neprevyšujúci 5 rokov. Ostatné úmyselné trestné činy sú zločiny. Za zločin sa považuje aj prečin, ak zaň v prísnejšej skutkovej podstate hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou 10 rokov. Od trestných činov treba odlišovať priestupky, ktorých nebezpečnosť a závažnosť je v porovnaní s trestnými činmi nižšia.

Oznámenie trestného činu

Spáchanie trestného činu sa oznamuje orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor. Oznámenie možno podať priamo na najbližšej policajnej stanici službukonajúcemu policajtovi alebo na najbližšej okresnej prokuratúre. Trestné oznámenie možno podať aj na ktoromkoľvek súde ústne do zápisnice. Trestné oznámenie môže podať každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu. Oznamovateľ by mal uviesť všetko, čo mu je o skutku známe, teda aj informácie o spôsobe spáchania a prípadne aj informácie na určenie okruhu páchateľov. Ak bola škoda spôsobená oznamovateľovi, musí byť vypočutý aj o tom, či žiada, aby bolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní.

Povinnosť oznámiť trestný čin

V niektorých prípadoch je zákonom uložená povinnosť oznámiť trestný čin, a to určité zločiny a trestné činy korupcie. Každý musí bezodkladne oznámiť zločin, za ktorý sa trestá najmenej 10-ročným väzením alebo niektorý z trestných činov korupcie, ak sa o nich hodnoverným spôsobom dozvedel. Oznámiť trestný čin nemusí osoba, ak by tým seba alebo svojho blízkeho vystavila nebezpečenstvu smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy. Rovnako nemusí oznámiť skutok ten, kto by tým sebe alebo blízkej osobe privodil možnosť trestného stíhania.

Forma trestného oznámenia

Trestné oznámenie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu je nutné potvrdiť či už písomne alebo ústne do 3 pracovných dní. O ústnom trestnom oznámení spíše policajt zápisnicu.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Ďalší postup po prijatí trestného oznámenia

Po prijatí trestného oznámenia musí orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o ďalšom postupe do 30 dní. Ak zo všetkých skutočností vyplýva, že došlo k spáchaniu trestného činu, policajt začne trestné stíhanie. O tomto je povinný upovedomiť oznamovateľa, poškodeného a zároveň doručiť do 48 hodín uznesenie o začatí trestného stíhania prokurátorovi. Môže nastať aj prípad, keď policajt napriek trestnému oznámeniu nezačne trestné stíhanie. Policajt vec odovzdá príslušnému orgánu, ak skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť napríklad priestupkom alebo vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné, napríklad je páchateľ maloletý alebo zomrel. O tomto postupe musí oznamovateľa i poškodeného informovať. Ak nie ste spokojný s postupom polície, môžete podať sťažnosť alebo požiadať prokurátora, aby tento postup preskúmal.

Súhlas poškodeného s trestným stíhaním

Existuje prípad, kedy musí dať poškodený súhlas na trestné stíhanie, ak má blízky vzťah k páchateľovi. Ide o príbuzného v priamom rade, súrodenca, osvojiteľa, osvojenca, manžela a druha páchateľa. Súhlas poškodeného treba získať ešte pred začatím trestného stíhania a ak už bolo začaté, hneď po tom, ako bol zistený pomer poškodeného a páchateľa alebo pred vznesením obvinenia. Súhlas sa oznamuje policajtovi alebo prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice. Súhlas možno vziať späť, až kým sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu.

Splnomocnenie v trestnom konaní

V trestnom konaní sa môže dať právne zastúpiť nielen obvinený, ale aj poškodený. V prípade poškodeného advokát vystupuje v procesnom postavení jeho splnomocnenca. Splnomocnenec poškodeného je oprávnený robiť za poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky. Je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený. Splnomocnenec poškodeného má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným o náhrade škody. Tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka. Splnomocnenec poškodeného v trestnom konaní taktiež dohliada na riadne a včasné uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní.

Čo je to splnomocnenie?

Splnomocnenie (alebo aj plnomocenstvo, či plná moc) je listina, ktorá preukazuje, že medzi splnomocniteľom (osobou, ktorá splnomocnenie dáva, zastúpený) a splnomocnencom (osobou, ktorá je na základe splnomocnenia oprávnená konať, zástupca) bola uzatvorená dohoda o zastúpení. Predstavuje vyjadrenie súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho v rámci uvedenej záležitosti konať v jeho mene.

Kto môže byť splnomocnencom?

Pri právnych úkonoch sa možno dať zastúpiť tak fyzickou ako aj právnickou osobou. Ak bolo splnomocnenie udelené právnickej osobe, právo konať za splnomocniteľa vznikne štatutárnemu orgánu právnickej osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí za daným účelom plnomocenstvo.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Čo by malo splnomocnenie obsahovať?

1. Identifikačné údaje oboch strán - splnomocniteľa a splnomocnenca v rozsahu základných osobných údajov, ako meno, priezvisko, dátum narodenia prípadne IČO, adresa bydliska resp. sídla;
2. Predmet splnomocnenia - (na aký úkon resp. úkony splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca)
3. Rozsah splnomocnenia
4. Súhlas splnomocnenca s udelením plnej moci

Viacerí splnomocnenci

Splnomocniť možno aj niekoľkých splnomocnencom spoločne. Ak v splnomocnení udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.

Forma splnomocnenia

Občiansky zákonník upravuje, že ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa aj plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Je však dôvodné, na preukázanie existencie splnomocnenia, aby toto bolo realizované v zásade v písomnej forme.

Splnomocnenie pre advokáta

Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

Prekročenie oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva

Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce zo splnomocnenia, je splnomocniteľ takým úkonom viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Všeobecne platí, že splnomocniteľ prekročenie schválil, pokiaľ svoj nesúhlas s postupom splnomocnenca bez zbytočného odkladu neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal.

Zánik plnomocenstva

Plnomocenstvo zanikne:

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho splnomocniteľ odvolal,
• ak ho vypovedal splnomocnenec,
• ak splnomocnenec zomrie,
• zánikom právnickej osoby, avšak len v prípade, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

Práva svedka

Svedecké výpovede sú súčasťou vlastne každého trestného konania. Svedkom sa venuje Trestný poriadok v § 127 a nasledujúcich, podľa ktorého je každý povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Svedok tak je oprávnený, nie povinný zvoliť si advokáta, ktorý mu poskytne právnu pomoc. Ak si ale svedok zvolí advokáta, ten splnomocnenie prijme a preukáže sa ním, môže svedok vypovedať za jeho prítomnosti, resp. sa s ním poradiť napr. o okolnostiach týkajúcich sa odopretia výpovede a podobne. Svedok sa však, rovnako ako obvinený či iná osoba, nesmie s advokátom radiť, ako odpovedať na položenú otázku. Úloha advokáta pri takomto výsluchu spočíva prevažne v pomoci svedkovi uplatniť svoje práva a dbať na ich dodržanie.

tags: #splnomocnenie #na #zastupovanie #poškodeného #v #trestnom