Splnomocnenie na Zrušenie Vkladnej Knižky a Dispozičné Právo: Vzor a Dôležité Aspekty

Článok sa zaoberá problematikou splnomocnenia na zrušenie vkladnej knižky a dispozičného práva, pričom poskytuje vzor a zdôrazňuje dôležité aspekty, ktoré je potrebné zvážiť pri jeho vypracovaní. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na danú problematiku, a to od právneho rámca až po praktické rady.

Právny rámec splnomocnenia

Splnomocnenie je právny úkon, ktorým splnomocniteľ (osoba, ktorá splnomocňuje) poveruje splnomocnenca (osobu, ktorá je splnomocnená) na vykonanie určitých právnych úkonov v jeho mene. V kontexte zrušenia vkladnej knižky a dispozičného práva to znamená, že majiteľ účtu (splnomocniteľ) udeľuje inej osobe (splnomocnencovi) právo zrušiť vkladnú knižku a disponovať s finančnými prostriedkami na účte.

Právny rámec splnomocnenia je upravený v § 31 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Tento zákon definuje všeobecné náležitosti plnomocenstva, ktoré musia byť splnené, aby bolo plnomocenstvo platné a účinné.

Všeobecné náležitosti plnomocenstva

Akékoľvek plnomocenstvo na zastupovanie musí spĺňať všeobecné náležitosti plnomocenstva v zmysle § 31 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Medzi tieto náležitosti patrí:

• Identifikácia splnomocniteľa a splnomocnenca: Plnomocenstvo musí obsahovať presné identifikačné údaje splnomocniteľa a splnomocnenca (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, prípadne rodné číslo).
• Rozsah splnomocnenia: Plnomocenstvo musí jasne a zrozumiteľne definovať rozsah práv, ktoré sú splnomocnencovi udelené. V prípade zrušenia vkladnej knižky a dispozičného práva je potrebné presne špecifikovať, či je splnomocnenec oprávnený len na zrušenie vkladnej knižky, alebo aj na disponovanie s finančnými prostriedkami na účte.
• Dátum a miesto vydania plnomocenstva: Plnomocenstvo musí obsahovať dátum a miesto jeho vydania.
• Podpis splnomocniteľa: Plnomocenstvo musí byť podpísané splnomocniteľom.

Špecifické aspekty splnomocnenia na nakladanie s účtom v banke

Dôležité vo vzťahu k plnomocenstvu na nakladanie s účtom v banke je to, že ak majiteľ účtu udelí inej osobe generálne plnomocenstvo, to nemusí banka akceptovať. Často sú totiž v týchto plnomocenstvách označených ako generálne plnomocenstvo v obsahu vymenované úkony a inštitúcie, voči ktorým môže splnomocnenec konať za splnomocniteľa, pričom vo vzťahu k banke je tam len disponovanie/nakladanie s prostriedkami a konanie voči peňažným ústavom. Z hľadiska právnej istoty však takéto plnomocenstvo nemusí byť dostačujúce, nakoľko z neho nemusí byť zrejmé, či majiteľ účtu pod pojmom nakladanie s prostriedkami mal na mysli aj napríklad vydanie platobnej karty, prístup do internet bankingu, hotovostné výbery v neobmedzenom rozsahu a podobne.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Plnomocenstvo, ktoré majiteľ účtu nepodpíše s úradne overeným podpisom, banka odmietne. Povinnosť vyžadovať úradne overený podpis majiteľa účtu na plnomocenstve ukladajú banke právne predpisy (najmä zákon č. 297/2008 Z. z.).

Overenie podpisu

V prípade splnomocnenia na nakladanie s účtom v banke je nevyhnutné, aby bol podpis splnomocniteľa na plnomocenstve úradne overený. Overenie podpisu vykonáva notár alebo matrika. Úradné overenie podpisu je dôležité z dôvodu právnej istoty a ochrany majiteľa účtu pred prípadným zneužitím plnomocenstva.

Rozsah splnomocnenia pri nakladaní s účtom

Pri definovaní rozsahu splnomocnenia na nakladanie s účtom v banke je potrebné byť čo najpresnejší a špecifikovať všetky úkony, ktoré je splnomocnenec oprávnený vykonávať. Medzi tieto úkony môže patriť:

• Zrušenie vkladnej knižky
• Výber hotovosti z účtu
• Prevod finančných prostriedkov na iný účet
• Vydanie platobnej karty
• Prístup do internet bankingu
• Zriaďovanie a rušenie trvalých príkazov
• Disponovanie s finančnými prostriedkami na účte v neobmedzenom rozsahu

Alternatívne možnosti udelenia oprávnenia k účtu

Jednou z možností je aj udelenie oprávnenia inej osobe priamo v banke, tzv. Priamo v banke je možné k účtu určiť takzvané oprávnené osoby a určiť im aj rozsah oprávnenia nakladať s účtom. Často sa to nazýva ako zriadenie podpisového vzoru iným osobám k účtu v banke. Pre viac informácií o udelení oprávnení k účtu iným osobám je možné obrátiť sa priamo na banku, ktorá majiteľovi účtu vedie účet.

Oprávnená osoba k účtu

Alternatívou k splnomocneniu je určenie oprávnenej osoby k účtu priamo v banke. Táto možnosť umožňuje majiteľovi účtu udeliť inej osobe právo disponovať s finančnými prostriedkami na účte bez potreby úradne overeného plnomocenstva. Rozsah oprávnenia oprávnenej osoby je možné definovať individuálne v závislosti od potrieb majiteľa účtu.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Vzor plnomocenstva na zrušenie vkladnej knižky a dispozičné právo

Vzor plnomocenstva na zastupovanie vo vzťahu k účtu v banke je možné stiahnuť si nižšie vo formáte word. V prípade, ak si plnomocenstvo neviete pripraviť, je možné obrátiť sa aj na advokáta alebo notára. Zoznam advokátov nájdete na stránke Slovenskej advokátskej komory: Zoznam advokátov_SAK.

PLNOMOCENSTVO## Splnomocniteľ:

Meno a priezvisko:Dátum narodenia:Bydlisko:Číslo občianskeho preukazu:

Splnomocnenec:

Meno a priezvisko:Dátum narodenia:Bydlisko:Číslo občianskeho preukazu:

Splnomocniteľ týmto splnomocňuje splnomocnenca na:

• Zrušenie vkladnej knižky číslo: ………………., vedenej v ………………. (názov banky).
• Disponovanie s finančnými prostriedkami na účte číslo: ………………., vedenom v ………………. (názov banky). Splnomocnenec je oprávnený vyberať hotovosť z účtu, prevádzať finančné prostriedky na iné účty, zriaďovať a rušiť trvalé príkazy a vykonávať všetky ďalšie úkony spojené s disponovaním s finančnými prostriedkami na účte.

Toto plnomocenstvo sa udeľuje na dobu neurčitú/určitú, a to do dňa: ………………..

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

V ………………., dňa ………………..

………………………………………………

Podpis splnomocniteľa

Úradne overený podpis splnomocniteľa

Ochrana vkladov

V Slovenskej republike existuje zákonný systém ochrany vkladov uložených v bankách. Upravuje ho zákon č. 118/1996 Z. z. Tento zákon zabezpečuje, že v prípade platobnej neschopnosti banky budú vklady klientov do určitej výšky chránené a vyplatené.

Daňové konanie a správa daní

Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov upravuje správu daní a poplatkov. Pod pojmom daň sa rozumie daň podľa jednotlivých hmotnoprávnych predpisov vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane. Pod pojmom správca dane má zákon na účely zákona o správe daní na mysli predovšetkým správcu dane, ktorým je daňový úrad, ktorý vykonáva správu priamych daní, t. j. tých, ktoré sú uložené priamo fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ako aj nepriamych daní, ktoré sú vo všeobecnosti definované ako dane, ktorými sú zaťažené statky a služby a až následne, teda nepriamo, fyzické a právnické osoby. Správca dane - daňový úrad - okrem správy priamych daní zabezpečuje aj správu dane z pridanej hodnoty ako jednu z najvýznamnejších nepriamych daní. Podľa § 84 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.

Pojem správa daní zahŕňa vo svojom obsahu v podstate celú činnosť správcu dane vo vzťahu k daňovému subjektu - od jeho zaevidovania, registrácie až do prípadného núteného vymáhania, ak daňová povinnosť daňového subjektu nebola dobrovoľne splnená. Správou daní sa rozumie aj činnosť iných orgánov (napríklad Úrad daňového preverovania), pokiaľ postupujú podľa zákona o správe daní alebo podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z.

Zákon o správe daní vymedzuje pojem daňového konania veľmi zužujúcim spôsobom vzhľadom na to, že za daňové konanie považuje konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Striktné dodržiavanie tohto pojmu by bránilo správcom dane využívať niektoré inštitúty zákona o správe daní, ktoré podľa definície daňového konania daňovým konaním ešte nie sú.

Daňový subjekt má daňový nedoplatok v prípade, že nezaplatí daň v lehote, ktorá je určená jednotlivými hmotnoprávnymi daňovými predpismi, alebo ak nezaplatí pohľadávku v lehote stanovenej správcom dane v rozhodnutí. Z dikcie zákona vyplýva, že daňový nedoplatok vznikne daňovému subjektu aj za predpokladu, že síce dodrží zákonom stanovenú lehotu na zaplatenie dane, ale táto nie je zaplatená v správnej výške. Bolo by nelogické predpokladať, že daňový nedoplatok vznikne aj v prípade, ak daňový subjekt zaplatí vyššiu daň, akú v skutočnosti zaplatiť mal. V takomto prípade daňový subjekt zaplatil daň v správnej výške, pričom suma, ktorú zaplatil naviac, je daňovým preplatkom.

Daňové exekučné konanie je pojmovo vymedzené ako konanie správcu dane, v ktorom postupom upraveným zákonom o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní) vymáha daňový nedoplatok a úhradu exekučných nákladov. Z pohľadu štádií daňového konania je možné daňové exekučné konania považovať za jeho osobitné štádium, do ktorého sa daňové konanie dostáva až v prípade, že daňový subjekt dobrovoľne svoju daňovú povinnosť nesplnil. Novela zákona o správe daní novoupravila aj tento pojem tak, že daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Ide o prípady, keď v dôsledku nečinnosti daňového subjektu, prípadne v dôsledku nesplnenia zákonom uložených povinností správca dane uhradí za daňový subjekt náklady s tým spojené, ktorých úhradu potom podľa § 28 ods. 2 zákona prenesie na daňový subjekt. Podľa základnej definície daňovým exekučným konaním je aj konanie, v ktorom správca dane vymáha exekučné náklady, ktorými sú náklady za výkon zhabania a náklady za výkon predaja, a to najmenej vo výške 500 Sk a najviac 500 000 Sk, ako aj hotové výdavky, ktorými sú najmä znalečné, nájomné, poistné. Daňový dlžník je povinný uhradiť ich v skutočnej výške, a to aj v prípade, že k výkonu daňovej exekúcie nedošlo.

Orgánom najbližšie nadriadeným pre správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo obec, je Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici. Pre správcu dane, ktorým je colný úrad, je orgánom najbližšie nadriadeným Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Z dôvodu pretrvávajúcich výkladových nezrovnalostí bol pojem zamestnanec správcu dane [§ 1a písm. j)] zákonom č. 191/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2004 legislatívne spresnený tak, že osoba zamestnávateľa zamestnanca správcu dane sa rozčlenila na správcu dane, ktorým je daňový úrad, colný úrad a obec. Podľa tejto definície je zrejmé, že zamestnávateľom zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad, nemôže byť napríklad obec, ale výlučne daňové riaditeľstvo. Za tým účelom bolo novelizované aj znenie odkazu pod čiarou, ktorý bol rozšírený o právne normy, ktoré upravujú služobné, resp. pracovno-právne vzťahy zamestnancov (napríklad zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a pod.).

Zásady daňového konania

Základné pravidlá daňového konania sú obsiahnuté v zásadách daňového konania, ktoré v rozhodujúcej miere slúžia na poznávanie a interpretáciu stanovených okruhov problémov, ktoré majú spoločný základ. Sú nevyhnutnými interpretačnými návodmi, z ktorých je potrebné vychádzať pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov z oblasti daňového práva. Základné zásady daňového konania sú v zákone o správe daní vymedzené všeobecne, avšak pri aplikácii daňových zákonov sa musia rešpektovať, pretože ich prípadné porušenie, resp.

Zásada zákonnosti

Jednou z najdôležitejších zásad daňového konania je zásada zákonnosti. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú.

Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právnom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov SR. Slovenská republika je podľa čl. 1 Ústavy SR právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.

Ak daňové orgány nezistili v náležitom rozsahu skutkový stav vecí, je záver žalovaného, že žalobca nemal podľa § 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty nárok na odpočet DPH, predčasný. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci je dôvodom, aby súd podľa § 250j ods. 2 O. s. p.

Zásada súčinnosti

Zásada úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania vyžaduje, aby správca dane vytváral také podmienky, ktoré by umožňovali daňovým subjektom realizovať svoje práva, na druhej strane daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t. j. poskytovať mu súčinnosť v daňovom konaní, ktorá spočíva v ich dobrovoľnej účasti na daňovom konaní. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti daňového konania.

V daňovom konaní dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubovôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci.

V daňovom konaní platí nielen procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada prejednávacia. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovanie činnosti správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.

Ďalšie zásady

Zásada neverejnosti konania vyjadruje skutočnosť, že v zásade celé daňové konanie je neverejné, čím sa zaručuje nezneužitie informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov. Ďalšou zásadou daňového konania je zásada oficiality, ktorej podstatou je skutočnosť, že správca dane začne konanie aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Napr. podľa § 42, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie, je správca dane oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to aj bez súčinnosti s daňovým subjektom. Zásada neformálnosti konania spočíva v tom, že správca dane v konaní vždy vychádza zo skutočného stavu veci a posudzuje podania vždy podľa ich obsahu, nie podľa názvu. Niektoré podania v daňovom konaní musia byť urobené na predpísaných tlačivách (§ 20 ods. 2), v zásade však všetky ostatné podania môžu byť urobené viacerými spôsobmi (§ 20 ods. 3, 4). Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov vyjadruje skutočnosť, že všetci účastníci konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti.

Miestna príslušnosť správcu dane

V tomto ustanovení zákon o správe daní upravuje zásady pre určenie miestnej príslušnosti. Všeobecne sa dá konštatovať, že miestna príslušnosť je určovaná vzťahom vecne príslušného správcu dane k rozhodovaniu veci z hľadiska jeho priestorovej (územnej) pôsobnosti.

• U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom sa tu obvykle zdržuje, sa miestna príslušnosť riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle zdržuje prevažnú dobu, t. j. v ktorom sa zdržuje najviac dní v roku.
• Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.
• Pri dani z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov je miestne príslušný správca dane, v ktorého územnom obvode má sídlo organizačná jednotka, v ktorej platiteľ dane vykonáva výpočet mzdy, zostavuje a vedie mzdové listy, mzdu vypláca alebo pripisuje k dobru.
• Ak je miestne príslušných niekoľko správcov dane, konanie vykoná ten z nich, ktorý ho začal ako prvý, ak sa príslušní správcovia nedohodnú inak.
• Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu. K tomuto výpisu sa doklady nepripájajú. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovaná daňová kontrola ten správca dane, ktorý ju začal (§ 15 ods. 13). Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, oznámi doterajší správca dane osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu v banke.

PRÍKLAD: Daňový subjekt - fyzická osoba - má trvalý pobyt v Martine. Za porušenie povinnosti nepeňažnej povahy uložil daňovému subjektu pokutu Daňový úrad Ružomberok.

Sídlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j.

PRÍKLAD: Bratislavská spoločnosť s ručením obmedzeným má viac prevádzkových budov v meste, ktoré sú vo viacerých bratislavských obvodoch. Konatelia spoločnosti sídlia na ulici XY v časti Bratislava III. Miestne príslušným správcom dane pre spoločnosť bude Daňový úrad Bratislava III, pretože z tejto adresy sa riadi činnosť spoločnosti s ručením obmedzeným.

Trvalým pobytom je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky pobyt v mieste stáleho bydliska občana, pričom občan môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt na jednom mieste. Pod trvalým pobytom fyzickej osoby je potrebné rozumieť predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba rodinu, zamestnanie a predovšetkým byt.

tags: #splnomocnenie #na #zrušenie #vkladnej #knižky #dispozičné