
Smrť blízkej osoby je vždy náročná životná situácia. Okrem emočnej záťaže sa pozostalí často musia vyrovnať aj s právnymi a administratívnymi záležitosťami, ktoré s úmrtím súvisia. Jednou z nich je aj dedičské konanie, ktoré upravuje prechod majetku a dlhov zomrelého na jeho dedičov. V tomto článku sa pozrieme na to, ako dedičské konanie prebieha, aké sú možnosti zastúpenia v konaní a ako môže notár pomôcť pri jeho úspešnom zavŕšení.
Po smrti fyzickej osoby zaniká jej právna subjektivita. Väčšina majetkových práv a povinností však nezaniká, ale prechádza na právnych nástupcov na základe dedenia. Dedenie je upravené v Občianskom zákonníku (§ 460 - § 487 zákona č. 40/1964 Zb.) a predstavuje prechod práv a povinností fyzickej osoby (poručiteľa) na iné subjekty (dedičov) z dôvodu jej smrti. Tento prechod sa nazýva dedičská sukcesia.
Dedičom je osoba, ktorej svedčí niektorý z právnych dôvodov dedenia a ktorá sa na základe smrti poručiteľa stala subjektom dedičského práva. Právo rozoznáva viaceré kategórie dedičov:
V slovenskom právnom poriadku sa uplatňuje princíp súdnej ingerencie, čo znamená, že nadobudnutie dedičstva je spojené s konaním a rozhodnutím súdu. Súd poverí notára, aby vo veci konal a rozhodoval ako súdny komisár.
Dedičské konanie sa začína buď na návrh alebo aj bez návrhu, len čo sa súd dozvie o úmrtí alebo vyhlásení osoby za mŕtvu (§ 174 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“). Súd následne vykoná šetrenie, či už predtým nebolo vedené dedičské konanie po poručiteľovi.
Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR
Po začatí konania súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a vydal uznesenie o dedičstve. Notár v prvom rade zisťuje, či je v Notárskom centrálnom registri závetov evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení, vyhlásenie o voľbe práva alebo odvolanie týchto úkonov.
Súdny komisár vykonáva neodkladné úkony, ako napríklad nariadenie zákazu výplaty z účtu alebo vkladnej knižky poručiteľa, súpis majetku na mieste samom, plnenie do notárskej úschovy, ustanovenie správcu dedičstva a podobne (§ 179 CMP).
V rámci predbežného šetrenia súdny komisár predvoláva osoby, ktoré disponujú relevantnými informáciami potrebnými pre rozhodnutie vo veci. CMP neustanovuje, koho má súdny komisár vypočuť, ale v praxi sa osvedčilo, že najlepšie informovaná osoba o osobných, rodinných a majetkových pomeroch poručiteľa je spravidla ten, kto sa postaral o jeho pohreb.
Súdny komisár postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
Po vykonaní predbežného šetrenia súdny komisár vydáva upovedomenia o dedičskom práve (§ 189 CMP). Toto upovedomenie obsahuje:
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie
Až po tom, čo je isté, že právo dediča dedičstvo odmietnuť zaniklo, môže súdny komisár vydať uznesenie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 195 CMP), uznesenie o dedičstve (§ 203 CMP), prípadne uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva (§ 205 CMP).
Jednou z hlavných úloh súdneho komisára je zistiť majetok a dlhy poručiteľa. Majetkom poručiteľa sú všetky predmety majetkových právnych vzťahov (§ 118 Občianskeho zákonníka), teda veci, práva a iné majetkové hodnoty. Súdny komisár jednotlivo ocení veci, práva a iné majetkové hodnoty zaradené do súpisu majetku a dlhov poručiteľa. Všeobecná hodnota majetku poručiteľa sa určuje na základe dokazovania, napríklad výsluchom účastníkov konania, odborným vyjadrením alebo súkromným znaleckým posudkom.
Všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa, výšku dlhov poručiteľa a čistú hodnotu dedičstva je možné nájsť vo výroku uznesenia vydaného súdnym komisárom.
Podľa § 199 ods. 1 CMP môže súdny komisár vydať uznesenie na návrh dedičov, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky. Ide o tzv. konvokáciu. Dedičom sa odporúča dať návrh na vydanie predmetného uznesenia, aby sa dlhy poručiteľa spoľahlivo zistili a zistilo sa, či je dedičstvo predĺžené a či je dôvod na nariadenie likvidácie dedičstva (§ 205 a nasl.).
Ak je dedičstvo predĺžené, dedičia môžu uzavrieť dohodu s veriteľmi o prenechaní dedičstva veriteľom na úhradu dlhov. Túto dohodu schvaľuje súdny komisár.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne
Zavŕšením dedičského konania je vydanie uznesenia o dedičstve (§ 203 CMP).
Častým spôsobom vyporiadania dedičstva je dohoda dedičov o jeho vyporiadaní. Na uzavretie dohody sa vyžaduje súhlas všetkých dedičov. Dohoda sa musí týkať všetkého známeho majetku patriaceho do dedičstva. Dedičská dohoda ponúka dedičom široké dispozičné oprávnenia. Konanie o dedičstve sa končí právoplatným uznesením, ktoré vydáva súdny komisár podľa § 203 CMP. Uznesenie vo veci samej súdny komisár vyhlási spravidla hneď po skončení pojednávania.
Dedičské konanie sa začína po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Existujú dva základné spôsoby dedenia:
Na Slovensku je dedenie zo zákona častejšie ako dedenie zo závetu. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do 4 dedičských skupín a určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.
Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu.
Ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkov), a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.
Najideálnejšie je spísať závet priamo u notára. Predíde sa tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu. Notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Závet musí obsahovať presný opis toho, čo ktorý dedič dostane.
Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny) bez pádneho dôvodu.
Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. To zahŕňa:
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
V priebehu dedičského konania sa môže stať, že sa dedič nemôže alebo nechce osobne zúčastňovať na všetkých úkonoch. V takom prípade má možnosť nechať sa zastúpiť splnomocnencom.
Splnomocnenec môže zastupovať dediča počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony, ktoré musia byť vymedzené v splnomocnení. Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť záujmy dediča. Ak chce dedič, aby ho v dedičskom konaní niekto zastúpil, musí odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.
Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.
Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu.
Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.
Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.
tags: #splnomocnenie #notár #dedičstvo #Pavlovič #vzor