Splnomocnenie, hlasovanie a vzorové postupy v občianskych združeniach

Tento článok sa zaoberá problematikou splnomocnenia, hlasovania a poskytuje vzorové postupy v kontexte občianskych združení na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o relevantných právnych predpisoch, postupoch a praktických aspektoch, ktoré súvisia s týmito oblasťami.

Vznik a členstvo v občianskom združení

Prijímanie členov

O prijatí riadneho a pridruženého člena občianskeho združenia rozhoduje predstavenstvo na základe písomnej prihlášky, v súlade so stanovami združenia. Záujemca v prihláške uvedie, do ktorej profesijnej skupiny chce byť zaradený. Predstavenstvo žiadosť prejedná, posúdi podľa stanovených kritérií na svojom najbližšom zasadnutí a písomne sa k nej vyjadrí. Predstavenstvo môže v jednotlivých prípadoch jednohlasne rozhodnúť o prijatí nového člena, aj keď žiadateľ nespĺňa kritériá stanovené v stanovách združenia alebo rokovacom poriadku.

Zánik členstva

Členstvo v združení zaniká úmrtím člena.

Vylúčenie člena

O vylúčení riadneho a pridruženého člena rozhoduje predstavenstvo nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich členov. Vylúčiť člena možno iba v prípade, ak predchádzajúce upozornenie neviedlo v poskytnutej lehote k náprave.

Rokovanie a hlasovanie valného zhromaždenia

Uznášaniaschopnosť

Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho riadnych členov. Ak je valné zhromaždenie uznášaniaschopné, pokračuje sa podľa programu. Ak nie je uznášaniaschopné, predseda ho ukončí.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Priebeh rokovania

Člen, ktorý ruší poriadok alebo vybočuje z medzí slušného správania, bude predsedajúcim napomenutý. Ktorýkoľvek riadny člen valného zhromaždenia má právo navrhnúť zaradenie prestávky mimo schválený program schôdze valného zhromaždenia. Ak spolu s pozvánkou nebol zaslaný písomný návrh týkajúci sa prerokovávaných bodov programu, prednesie ho navrhovateľ. Po vystúpení navrhovateľa otvorí predsedajúci rozpravu, do ktorej sa môžu prítomní členovia (riadni, pridružení i čestní) prihlásiť písomne u predsedu predstavenstva alebo v priebehu schôdze až do skončenia rozpravy u predsedajúceho. Po otvorení rozpravy predsedajúci oznámi zoznam prihlásených rečníkov. Kto nie je prítomný v rokovacej miestnosti v čase, keď predsedajúci udelí slovo, stráca poradie v rozprave. Rečník je povinný hovoriť k prejednávanej veci a po dobu, trvanie ktorej určí predsedajúci pri otvorení rozpravy. V prípade, že sa rečník odchyľuje od veci alebo prekročí rečnícku dobu, predsedajúci ho upozorní. Každý účastník schôdze valného zhromaždenia sa môže prihlásiť k faktickej poznámke, ktorou reaguje na priebeh rozpravy. Ktorýkoľvek riadny člen môže podávať k prejednávanej veci návrhy. Tieto návrhy sa musia vzťahovať ku konkrétnej veci prerokovávaného bodu programu a musí z nich byť zrejmé, na čom sa má valné zhromaždenie uzniesť.

Hlasovanie

Valné zhromaždenie rozhoduje o každom návrhu hlasovaním, ktoré môže byť verejné alebo tajné. Hlasuje sa hlasovacími lístkami. Hlasovacie lístky pre verejné hlasovanie sú riadnym členom vydané po zápise do prezenčnej listiny. Verejne sa hlasuje zdvihnutím ruky s hlasovacím lístkom pre verejné hlasovanie. Tajne sa hlasuje zakrúžkovaním preferovaného návrhu, spôsobu riešenia, poradia alebo mena kandidáta na predtlačených hlasovacích lístkoch pre tajné hlasovanie, prípadne napísaním preferovaného návrhu, spôsobu riešenia, poradia alebo mena preferovaného kandidáta. Inak upravený alebo neupravený hlasovací lístok je neplatný. V závere valného zhromaždenia predsedajúci prednesie návrh záverečného uznesenia valného zhromaždenia, ktorý členovia schvália. Vyhotovenie zápisnice zabezpečuje predstavenstvo do štrnástich (14) dní odo dňa jeho ukončenia.

Voľby orgánov združenia

Valné zhromaždenie volí členov orgánov združenia na základe kandidatúr členov združenia. Na zvolávanie a hlasovanie predstavenstva a kontrolnej komisie sa použijú primerane ustanovenia Článku III.-VI.

Oznamovanie výsledkov hlasovania

Ak išlo o verejné hlasovanie, oznámi sa počet prítomných členov, počet hlasov odovzdaných pre návrh, počet hlasov odovzdaných proti návrhu a nakoniec sa oznámi, či bol návrh prijatý alebo nie.

Námietky proti hlasovaniu

Každý člen môže vzniesť pri hlasovaní (voľbe) alebo bezprostredne po tom proti priebehu alebo výsledku hlasovania (volieb) námietku.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Členské príspevky

Člen združenia je povinný uhradiť ročný príspevok vo výške určenej na základe rozhodnutia predstavenstva, v závislosti od zaradenia do príslušnej profesijnej skupiny. Členský príspevok je splatný v dvoch splátkach, pričom prvá splátka rovnajúca sa jednej polovici ročného členského príspevku je splatná do 28. februára príslušného kalendárneho roku, za ktorý sa členský príspevok platí a druhá splátka rovnajúca sa jednej polovici ročného členského príspevku je splatná do 31. augusta. Člen združenia, ktorého členstvo v občianskom združení vzniklo po 30. júni, platí pomernú časť ročného členského príspevku. V prípade ukončenia členstva v občianskom združení, a to z akéhokoľvek dôvodu, sa členské príspevky nevracajú. Prostriedky občianskeho združenia je možné použiť iba na stanovami určené účely a v súlade s platnou legislatívou.

Záverečné ustanovenia

Až do vytvorenia orgánov združenia konajú v mene združenia členovia prípravného výboru. Rokovací a volebný poriadok orgánov občianskeho združenia nadobúdajú platnosť a účinnosť okamihom ich schválenia valným zhromaždením združenia. Pri likvidácii sa najskôr uhradia všetky záväzky združenia.

Legislatívny rámec tvorby právnych predpisov

Tvorba právnych predpisov na Slovensku je upravená rozsiahlym legislatívnym rámcom, ktorý zahŕňa:

• Ústavu Slovenskej republiky
• Ústavné zákony
• Zákony
• Nariadenia vlády Slovenskej republiky
• Vyhlášky a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

Všeobecne záväzné sú tiež ratifikované a vyhlásené medzinárodné zmluvy, medzinárodné zmluvy so silou zákona, výsledky referenda so silou zákona a nálezy ústavného súdu týkajúce sa konania o súlade právnych predpisov. Od 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý upravuje tvorbu všeobecne záväzných právnych predpisov.

Účasť verejnosti na tvorbe právnych predpisov

Vytvorenie možnosti účasti verejnosti na príprave právnych predpisov je nevyhnutné. Verejnosť (respektíve jej jednotlivé skupiny), ako jeden z adresátov regulácie prostredníctvom všeobecne záväzných právnych pravidiel, má záujem o participáciu na príprave právnych noriem. Ich príprava sama o sebe je tak nepochybne predmetom verejného záujmu, ktorý sa ešte zvyšuje, ak aj samotný predmet regulácie je objektom verejného záujmu. Okrem zákona upravujú tvorbu všeobecne záväzných právnych predpisov aj dva osobitné dokumenty, ktoré detailne upravujú postup pri tvorbe príslušných právnych predpisov a tiež proces ich prípravy, predkladania a prerokúvania (napríklad podrobnosti o formálnych náležitostiach návrhu právneho predpisu a jeho sprievodných materiálov, vykonávaní inštitútu predbežnej informácie, pripomienkového konania). Tieto dva dokumenty zároveň obsahujú úpravu pravidiel legislatívnej techniky vo forme legislatívno-technických pokynov.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

• Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky: Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010. Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky upravujú postup pri tvorbe zákonov, ktorých návrhy podáva vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky a tiež proces prípravy, predkladania a prerokúvania nariadení vlády a ostatných vykonávacích predpisov.
• Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z.

Na konci roka 2015 bol prijatý zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý upravuje tvorbu všeobecne záväzných právnych predpisov a systém zbierka zákonov. Časť zákona, ktorá upravuje tvorbu právnych predpisov nadobúda účinnosť 1. apríla 2016. Časť týkajúca sa zbierky zákonov nadobúda účinnosť 1. januára 2016.

Zákonodarná iniciatíva

Právo podávať návrhy zákonov, ústavných zákonov a ústavy (ďalej len „zákonov“), teda zákonodarnú iniciatívu, má vláda SR, poslanci NR SR a výbory NR SR. Vláda podáva návrhy ako kolektívny orgán, zákonodarnú iniciatívu teda nemajú jej jednotliví členovia, ale iba vláda ako celok. Naproti tomu poslanci môžu podávať návrhy jednotlivo, prípadne môže ísť o návrh skupiny poslancov. Občan ani občianske organizácie nemajú zákonodarnú iniciatívu, a ich návrhmi sa NR SR bude zaoberať iba v prípade, ak si ich osvojí a následne predloží napr. niektorý z poslancov.

Plán legislatívnych úloh vlády

Vláda postupuje pri príprave zákonov podľa plánu legislatívnych úloh vlády. Tento plán odráža „spoločenskú potrebu“ nových zákonov, vláda ho prijíma každý rok, pričom existuje aj rámcový plán legislatívnych úloh vlády SR na celé volebné obdobie. Podľa plánu legislatívnych úloh vlády sa dá aspoň orientačne predpokladať, kedy a aké návrhy zákonov sa budú pripravovať a zároveň aj to, ktorý subjekt bude zodpovedný za ich prípravu. Vláda však môže predložiť aj návrh zákona, s ktorým plán legislatívnych úloh nerátal. Vláda sa pri tvorbe a predkladaní návrhov zákonov riadi svojimi legislatívnymi pravidlami.

Legislatívny zámer

Niektorým návrhom zákona predchádza vypracovanie a schválenie tzv. legislatívneho zámeru. Legislatívny zámer sa vypracováva pred prípravou návrhu nového zákona upravujúceho oblasť spoločenských vzťahov doteraz právom neupravenú, návrhu zákona podstatne novelizujúceho platný zákon, návrhu zákona s výrazným hospodárskym a finančným dosahom (zohľadňuje sa napr. Legislatívny zámer vypracuje príslušné ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ktorý bude predkladateľom pripravovaného návrhu zákona. K legislatívnemu zámeru sa vyjadrujú ostatné ministerstvá a iné štátne orgány a inštitúcie, posudzuje ho Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR (z hľadiska jeho zlučiteľnosti s právom Európskej únie).

Predbežná informácia

Predkladateľ je povinný pred spustením tvorby návrhu právneho predpisu, v záujme informovania verejnosti a orgánov štátnej správy, zverejniť predbežnú informáciu o pripravovanom návrhu právneho predpisu. Návrh zákona vypracuje príslušná sekcia (prípadne odbor) na ministerstve alebo inom ústrednom orgáne štátnej správy príslušnom podľa toho, ktorú oblasť má zákon upravovať. Návrh ide potom do tzv.

Dôvodová správa

Súčasťou návrhu zákona musí byť aj dôvodová správa. Dôvodová správa sa člení na všeobecnú časť a osobitnú časť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje najmä zhodnotenie súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, súlad právneho predpisu s inými právnymi predpismi, právom Európskej únie a s medzinárodnoprávnymi záväzkami a ďalšie skutočnosti nevyhnutné na posúdenie návrhu právneho predpisu. V tejto fáze je zložité dostať sa k návrhu zákona, hoci návrh zákona nie je tajný. Požadovať sprístupnenie návrhu zákona je možné v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Použitie zákona o slobodnom prístupe k informáciám v tomto prípade je ale väčšinou neúčinné, keďže ministerstvá na žiadosť uvádzajú, že návrh takéhoto zákona zatiaľ nie je k dispozícii. Ak sa verejnosti podarí získať návrh zákona, alebo ak zo zverejnenej predbežnej informácie má dostatok podkladov, nič jej nebráni vypracovať a spracovateľom predložiť svoje návrhy a podnety.

Pripomienkové konanie

Po schválení návrhu zákona na porade ministra zverejní ministerstvo každý návrh právneho predpisu povinne na pripomienkové konanie na portáli Slov-Lex. Pripomienky k návrhu zákona môže podať ktokoľvek, fyzická osoba, právnická osoba, skupina osôb, či iné orgány verejnej moci. Pripomienkou možno navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Lehota na zaslanie pripomienok musí byť určená na minimálne 15 pracovných dní, ak samozrejme predkladateľ neurčí dlhšiu lehotu. Lehota začína plynúť dňom zverejnenia návrhu zákona na pripomienkovanie na portáli. V tomto prípade lehotu na oznámenie pripomienok určí predkladateľ tak, aby nebola kratšia ako sedem pracovných dní. Predkladateľ môže, ale nemusí vziať pripomienky do úvahy. Pokiaľ sú ale pripomienky pripomienkujúcimi orgánmi označené ako zásadné, teda pripomienky, na ktorých pripomienkujúci orgán trvá, nemôže ich predkladateľ zamietnuť bez toho, aby ich prerokoval s týmto orgánom v takzvanom rozporovom konaní. Ak predkladateľ nevyhovie takto označenej pripomienke, stáva sa táto pripomienka predmetom rozporu. Ak predkladateľ nevyhovie takzvaným „obyčajným“ pripomienkam pripomienkujúcich orgánov, nepovažujú sa za predmet rozporu. Ak sa nepodarí rozpor odstrániť, musia sa takéto pripomienky prerokovať na zasadnutí vlády. Ktoré pripomienky označí pripomienkujúci orgán ako zásadné, záleží len a len na ňom.

Subjekty pripomienkového konania

1. Povinne pripomienkujúce subjekty návrhov legislatívnych materiálov, definované v čl. 13 ods. 2 legislatívnych pravidiel, a ktoré sa zároveň zúčastňujú na rokovaní vlády (ide najmä o jednotlivé ústredné orgány štátnej správy). Týmto subjektom sa zasiela oznam o pripomienkovom konaní, ak si uplatnia zásadnú pripomienku, musí byť táto prerokovaná a to aj na úrovni oboch ministrov.
2. Ďalšie povinne pripomienkujúce subjekty uvedené v čl. 13 ods. 3.
3. Ad hoc povinne pripomienkujúce subjekty (ide o „orgány a inštitúcie, ktorým sa ukladajú úlohy alebo ktorých sa problematika návrhu zákona týka“), ktoré (okrem toho, že sa nevyjadrujú k všetkým návrhom zákonov, ale iba k tým, ktoré sa ich týkajú) majú to isté postavenie ako subjekty uvedené v bode 2.
4. Subjekty, ktorým prekladateľ materiálu môže zaslať oznam o pripomienkovom konaní na základe vlastného uváženia. Ide o „iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, stavovské organizácie a iné inštitúcie“ v zmysle čl. 13 ods. 4 legislatívnych pravidiel. Môže ísť teda aj o zástupcov verejnosti (najmä odbornej).
5. 6. Verejnosť, ktorá k materiálu podá pripomienku, ktorá nemá charakter hromadnej pripomienky.

Na záver pripomienkového konania sa vypracuje jeho vyhodnotenie, teda sumár pripomienok a odôvodnenie ich (ne)akceptovania. Ak sa návrh zákona podstatne zmení podľa výsledkov pripomienkového konania, predloží ho predkladateľ opätovne na pripomienkové konanie. Pripomienkové konanie k návrhu právneho predpisu sa vykonáva na portáli tak, aby bola zabezpečená aj účasť verejnosti na pripomienkovom konaní. Verejnosť môže, tak ako aj ostatné orgány a inštitúcie, podávať v stanovenej lehote k návrhu zákona pripomienky. Ak verejnosť (napríklad mimovládna organizácia, iniciatíva občanov) vie, že sa chystá príprava predpisu na témy pre nich zaujímavé alebo sa ich predpis priamo dotýka, je potrebné priebežne sledovať portál, aby nedošlo k premeškaniu lehoty na pripomienkovanie predpisu. Ak podá pripomienku (takzvaná hromadná pripomienka) k návrhu zákona aspoň 500 fyzických osôb alebo právnických osôb, predkladateľ zákona musí uskutočniť takzvané rozporové konanie so zástupcom verejnosti, ak nevyhovel ich pripomienkam. Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa môže uskutočniť aj vtedy, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet fyzických osôb alebo právnických osôb zo strany verejnosti. V takom prípade je rozhodnutie o konaní rozporového konania na ministerstve.

Podmienky pre uplatnenie pripomienok

• je uplatnená v určenej lehote (lehotu určuje predkladateľ, pričom by nemala byť kratšia ako 15 pracovných dní, za určitých okolností môže byť lehota skrátená na minimálne 7 pracovných dní)
• je jednoznačne formulovaná (musí z nej byť zrejmé, či pripomienka navrhuje nový text alebo odporúča úpravu textu, doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu; za pripomienku sa považujú aj odôvodnené návrhy, ktorých predmetom nie je navrhnutie nového textu alebo odporúčanie úpravy textu, ak obsahujú konkrétne výhrady k navrhovanému textu a navrhujú tiež spôsob odstránenia namietaných nedostatkov navrhovaného textu)
• je zdôvodnená (potrebné je zdôvodniť, prečo je navrhovaná úprava návrhu právneho predpisu)
• splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie
• zoznam fyzických alebo právnických osôb, ktoré hromadnú pripomienku podpísali - ich meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu (u právnickej osoby názov, sídlo, meno a priezvisko štatutárneho zástupcu, jeho trvalý pobyt).

Ak sa nepodarí rozpor odstrániť, musia sa takéto pripomienky prerokovať na zasadnutí vlády. Portál www.ekoforum.sk a tiež www.changenet.sk poskytujú možnosť zbierania podpisov elektronicky cez ich webovú stránku tak ako to je uvedené vo vzorových hromadných pripomienkach.

Legislatívna rada vlády a schválenie vládou

Návrh zákona sa po definitívnom odobrení ministrom dostáva do legislatívnej rady vlády a pred členov vlády. Legislatívna rada je poradným orgánom vlády, venuje sa „legislatívnej čistote“ návrhov zákonov. Ak návrh zákona nespĺňa vyššie uvedené náležitosti a neprešiel stanoveným procesom, môže ho predseda legislatívnej rady vrátiť predkladateľovi na dopracovanie ešte pred jeho zaradením na program rokovania legislatívnej rady. Legislatívna rada sa teda venuje posúdeniu legislatívnej stránky návrhu zákona, skúma, ako návrh zákona zapadá medzi ostatné právne predpisy. V ďalšom kroku návrh zákona prerokuje vláda. Vláda prijíma svoje rozhodnutia uznesením. Návrh zákona po schválení vládou podpíše predseda vlády a príslušný minister a návrh môže putovať na rokovanie do Národnej rady SR. Navrhovaný zákon sa do NR SR predkladá už v paragrafovanom znení písomne a v elektronickej podobe spolu s dôvodovou správou. Ak bola podaná hromadná pripomienka a rozpor sa neodstránil, informácia o neodstránení rozporu k hromadnej pripomienke verejnosti musí byť obsahom samostatného vyhlásenia predkladateľa, ktorý je súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie vlády. O hromadnej pripomienke verejnosti musí byť informácia aj v predkladacej správe materiálu.

Návrhy zákonov predkladané výbormi a poslancami NR SR

Návrh zákona môžu tiež okrem vlády predložiť výbory a poslanci Národnej rady (tak poslanci - jednotlivci, ako aj skupiny poslancov). Tvorbu právnych predpisov poslancami a výbormi upravuje Zákon č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR a už spomínané Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. Výbory majú dôležité miesto v štruktúre Národnej rady. Okrem toho, že môžu návrhy zákonov podávať, prerokovávajú sa vo výboroch všetky návrhy zákonov, výbory sa uznášajú na vykonaní poslaneckého prieskumu, plnia niektoré kontrolné funkcie a pod. Zo zákona vznikajú mandátový a imunitný výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a ústavnoprávny výbor. Ďalšie výbory vznikajú podľa potreby na prvej schôdzi parlamentu po voľbách. Výbor je uznášaniaschopný, ak sa jeho zasadania zúčastní nadpolovičná väčšina jeho členov. Rozhoduje sa hlasovaním a návrh je prijatý vtedy, ak ho podporí viac ako polovica prítomných členov výboru. Poslanci sa podľa svojej príslušnosti k politickým stranám a hnutiam združujú do poslaneckých klubov. Ďalšími dôležitými osobami v Národnej rade sú tajomníci výborov NR SR, asistenti poslaneckých Klubov a asistenti poslancov. Návrh zákona môže vypracovať a podať ktorýkoľvek poslanec alebo skupina viacerých poslancov. Poslanec môže predložiť aj návrh zákona vypracovaný niekým iným, musí ho však predložiť ako vlastný návrh. Návrh zákona vypracovaný výborom sa považuje za podaný, ak bol doručený predsedovi národnej rady cez podateľňu kancelárie v počte piatich podpísaných výtlačkov. Ak návrh zákona podajú výbory alebo poslanec a ak návrh zákona spĺňa ustanovené náležitosti, predseda národnej rady doručí návrh zákona vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní. Vláda zašle stanovisko predsedovi národnej rady. Ak vláda v 30-dňovej lehote nezaujme stanovisko, rokuje sa o návrhu zákona aj bez tohto stanoviska. Ak vláda doručí stanovisko dodatočne, možno ho zohľadniť. Stanovisko vlády má v prípade návrhov zákonov, ktoré pochádzajú z parlamentu, len odporúčací charakter, nie je teda pre poslancov záväzné a je len na nich, ako ho zohľadnia pri svojom rozhodovaní. Ak má verejnosť záujem meniť zákon navrhovaný poslancom, dôležité je predovšetkým získať kontakt na poslanca predkladateľa. Je to možné prostredníctvom výborov (a ich tajomníkov), cez poslanecký klub (a jeho asistentov), alebo priamo cez kanceláriu poslanca. Kontakt je možné získať aj cez sekretariát politickej strany.

Záujmové združenia právnických osôb

Podľa § 20f Občianskeho zákonníka právnické osoby na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu vytvárať záujmové združenia právnických osôb. Predmetom činnosti združení by malo byť najmä uspokojovanie oprávnených záujmov a potrieb jeho zakladateľov (členov).

Vznik a registrácia

Združenie vzniká:

• Zakladateľskou zmluvou - uzavretou zakladateľmi (opatrenou ich názvami, podpismi a pečiatkami).
• Uznesením ustanovujúcej členskej schôdze. K uzneseniu musí byť pripojená zápisnica, v ktorej sa uvedie:
  • že došlo k založeniu združenia, t.j. zoznam zakladajúcich členov s ich názvami, sídlom a podpismi členov.
  • stanovy schválené ustanovujúcou členskou schôdzou, resp.

Registráciu združenia vykonávajú okresné úrady v sídle kraja - odbory všeobecnej vnútornej správy. Register záujmových združení právnických osôb je zverejnený na internetovej stránke sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a na internetových stránkach príslušných úradov. Návrh na zápis do registra podáva osoba splnomocnená zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou. Združenie vzniká zápisom do registra združení. Register vedie okresný úrad v sídle kraja príslušný podľa sídla združenia. Konanie o registrácii združenia sa začína na písomný návrh, ktorý podáva splnomocnená osoba na tento úkon, poverená zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť a stáva sa právnickou osobou zápisom do registra. Rozhodnutie o zápise má mať formu rozhodnutia v správnom konaní. Z uvedeného dôvodu musí obsahovať všetky náležitosti určené v ustanovení § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. O odvolaní proti rozhodnutiu registrového úradu rozhoduje Ministerstvo vnútra SR. Registrový úrad oznámi vznik združenia, jeho názov a sídlo krajskej správe Štatistického úradu SR do 10 dní odo dňa registrácie. Do registra združení sa zapisuje aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností (zmena sídla, štatutárnych orgánov a pod.). Stanovy môžu obsahovať aj ďalšie skutočnosti, napr. členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok. Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza. Stanovy určia spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú. Voľba formy založenia združenia (zmluvou, uznesením ustanovujúcej členskej schôdze) závisí od počtu právnických osôb, ktoré sa rozhodli združenie založiť.

Zánik združenia

Podľa § 20a ods. 2) OZ združenie zaniká výmazom z registra. Spôsob zrušenia združenia a tiež naloženie s jeho likvidačným zostatkom určujú stanovy. Pokiaľ majetok združenia neprechádza na právneho nástupcu, vyžaduje sa pred zánikom združenia jeho likvidácia. Pri nej sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností (§ 70 až 75k, § 92).

tags: #splnomocnenie #občianske #združenie #hlasovanie #vzor