
Splnomocnenie je dôležitý dokument, ktorý umožňuje strane v konaní, aby ju zastupoval zástupca podľa jej výberu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na splnomocnenie v exekučnom konaní, vrátane jeho náležitostí, obmedzení a špecifických situácií, ktoré môžu nastať.
Podľa zákona má strana právo nechať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si sama zvolí. V niektorých prípadoch je však zastúpenie advokátom povinné.
Strana musí byť zastúpená advokátom v nasledujúcich sporoch:
Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Z návrhu na vykonanie exekúcie musia byť zjavné nasledujúce údaje:
Prečítajte si tiež: Exekučné konanie a splnomocnenie
Okrem toho musí návrh obsahovať:
Návrh na vykonanie exekúcie je potrebné doručiť na exekútorský úrad dvojmo a musí obsahovať potrebné prílohy:
Ak má oprávnený k dispozícii dátum narodenia povinného a rodné číslo, je potrebné ich v návrhu uviesť.
Exekučné konanie je špecifické tým, že ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie a exekútor urobí príslušné úkony exekučnej činnosti. Úkonmi exekútora dochádza k zákonnému zásahu do vlastníckeho práva povinného. Preto je potrebné vykonávať exekúciu v súlade so zásadami exekučného konania, ktoré sú nepriamo zakotvené v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku.
Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie ex offo (z úradnej povinnosti) a za účelom uhradenia daňového nedoplatku má možnosť docieliť jeho úhradu niektorým alebo viacerými spôsobmi výkonu daňovej exekúcie.
Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR
Pre správcu dane je daňová exekúcia zrážkami zo mzdy najjednoduchším a najmenej nákladným spôsobom vymoženia daňového nedoplatku, ak daňový dlžník poberá mzdu/plat alebo dôchodok, z ktorého je možné vykonať zrážky.
Správca dane zašle platiteľovi mzdy daňového dlžníka oznámenie o začatí daňového exekučného konania a zároveň deň začatia daňového exekučného konania. Platiteľovi mzdy/platu/dôchodku správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz, z obsahu ktorého vyplýva aj povinnosť platiteľa mzdy zraziť daňovému dlžníkovi a poukázať správcovi dane určené sumy celkovo najviac do výšky evidovaného daňového nedoplatku.
Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového nedoplatku. Mechanizmus výpočtu súm, ktoré smie zamestnávateľ zraziť zamestnancovi, je určený s odkazom na Exekučný poriadok. Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma, ktorej výpočet ustanovuje Exekučný poriadok.
Základná suma je časť čistej mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť. Výška základnej sumy je stanovená nariadením vlády. Základná suma predstavuje 60 % životného minima na osobu povinného plus 25 % životného minima na každú osobu, ktorej má povinný povinnosť poskytovať výživné.
Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinového systému. Tretinový systém spočíva v tom, že platiteľ mzdy pri výpočte sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia, zistenú čistú mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny. Prvá tretina je daná na uspokojenie bežných pohľadávok. Druhá tretina je daná na uspokojovanie prednostných pohľadávok. Tretia tretina sa vyplatí povinnej zamestnankyni.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie
Podľa § 71 ods. 2 písm. d) prednostnými pohľadávkami sú okrem iného aj pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.
Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy. Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane.
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka, pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky. Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské, trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému dlžníkovi vyplácať nemocenské.
Zamestnanec, ktorý uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný predložiť novému platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové exekučné konanie formou zrážok zo mzdy.
Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca dane uložiť pokutu. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane po doručení daňového exekučného príkazu, môže správca dane vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku.
Správca dane zašle rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania banke, v ktorej má daňový dlžník vedený účet. Správca dane potom banke prikáže, aby finančné prostriedky na účte zablokovala do výšky evidovaného daňového nedoplatku. Banka príslušnú sumu následne stiahne z účtu daňového dlžníka a poukáže na účet správcu dane.
Ak banka po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania použije alebo umožní daňovému dlžníkovi alebo ním oprávneným osobám použitie peňažných prostriedkov na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa dlžníkom správcu dane namiesto daňového dlžníka práve samotná banka.
Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Nové kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a do súdnej praxe priniesli množstvo zmien.
Od 1.7.2016 musí byť podľa CSP strana obligatórne v predmetnom konaní zastúpená advokátom, okrem prípadov, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Ustanovenia CSP zužujú poučovaciu povinnosť súdu, a teda, súd nemá povinnosť poučovať strany o možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu.
tags: #splnomocnenie #pre #exekucne #konanie #vzor