
S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru sú spojené nielen práva, ale aj povinnosti. Medzi ne patrí aj rozhodovanie o správe bytového domu a prijímanie rozhodnutí, ktoré sa ho týkajú. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „BytZ“) to definuje v § 14 ods. 1. Vlastníci bytov majú možnosť rozhodovať o správe bytového domu buď na schôdzi vlastníkov, alebo prostredníctvom písomného hlasovania. Písomné hlasovanie je spôsob, ktorým môžu vlastníci prejaviť svoju vôľu a zámer.
Písomné hlasovanie vyhlasuje správca alebo rada (ak správu vykonáva spoločenstvo) podľa potreby, alebo ak o to požiadajú vlastníci s aspoň štvrtinou hlasov v bytovom dome, prípadne predseda. Hoci zákon neurčuje presnú formu žiadosti, odporúča sa písomná forma, v súlade s § 14a ods. 1 BytZ: „Začiatok písomného hlasovania sa musí uskutočniť do 15 dní od doručenia žiadosti predsedu alebo aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“ Ďalšou možnosťou je rozhodnutie vlastníkov na schôdzi nadpolovičnou väčšinou prítomných. Tento postup sa využíva najmä v prípadoch, keď schôdza nedosiahne potrebné kvórum na prijatie rozhodnutia.
Zákon ukladá povinnosť oznámiť termín, miesto a otázky písomného hlasovania ostatným vlastníkom najmenej 7 kalendárnych dní pred jeho konaním (§ 14a ods. 2 BytZ). Možnosť odklonu v spôsobe doručovania oznámenia je možné upraviť v zmluve o výkone správy alebo v zmluve o spoločenstve.
Kľúčovým aspektom písomného hlasovania je správna formulácia otázok. Musia byť zrozumiteľné, jasné a odpovedateľné formou „áno, súhlasím“ alebo „nie, nesúhlasím“. Je dôležité vyhnúť sa spájaniu viacerých otázok do jednej, pretože to môže spôsobiť zmätok a znemožniť vlastníkovi presné vyjadrenie vôle. Hlasovacia listina musí obsahovať vlastnoručný podpis vlastníka s uvedením dátumu, ktorý potvrdia aspoň dvaja overovatelia zvolení vlastníkmi na schôdzi.
Pri prijímaní rozhodnutí v písomnom hlasovaní je dôležité zohľadniť § 14 ods. 6 BytZ, ktorý upravuje situáciu, keď je byt v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. V tomto prípade je rozhodujúca vôľa väčšiny, teda väčšinový súčet spoluvlastníckych podielov aspoň 51 %, bez ohľadu na počet spoluvlastníkov.
Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR
Moderná doba prináša hektické dni, a preto sa vlastníci častokrát nemôžu zúčastniť písomného hlasovania. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 14 ods. 4 preto pripúšťa možnosť splnomocnenia inej osoby na zastupovanie v hlasovaní.
Vlastník musí inú osobu písomne splnomocniť s úradne osvedčeným podpisom. Originál splnomocnenia splnomocnenec predkladá overovateľom pri písomnom hlasovaní a tvorí prílohu zápisnice.
Splnomocnenie je vyjadrením súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho konať v rámci uvedenej záležitosti. Obsahuje údaje o oboch stranách, ako aj predmet a rozsah splnomocnenia.
Podľa § 14 ods. 6 musí byť súčasťou splnomocnenia aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Ak splnomocniteľ potrebuje, aby splnomocnenie oprávňovalo splnomocnenca na zastupovanie vo všetkých prípadoch, udeľuje sa generálna plná moc. Tá umožňuje zastúpenie v rôznych záležitostiach, ktoré sú v generálnej plnej moci tiež obvykle uvedené príkladom.
Generálne splnomocnenie je tak splnomocnením na všetky právne úkony. Udelenie generálnej plnej moci je splnomocnenie osoby, aby konala za splnomocniteľa v rozsahu všetkých jeho práv a povinností. Splnomocniteľ tak dáva právo na zastupovanie napríklad na daňovom, obecnom, katastrálnom alebo inom úrade a inštitúcii s tým, že splnomocnenec túto plnú moc prijíma.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie
Prijímanie rozhodnutí v písomnom hlasovaní závisí od otázky, o ktorej majú vlastníci hlasovať a od potrebného kvóra. Pojem kvórum vyjadruje minimálny počet vlastníkov, ktorí musia hlasovať za, aby bolo rozhodnutie platné. Túto problematiku upravuje BytZ v § 14b ods. 1 až ods. 6.
BytZ rozlišuje niekoľko druhov kvór:
O otázkach týkajúcich sa života bytového domu nerozhoduje jednotlivo jeden vlastník, ale všetci spoločne. S tým sa spája nielen právo, ale aj povinnosť zúčastňovať sa na správe bytového domu a hlasovaním prijímať rozhodnutia.
Ak vlastník nesúhlasí s prijatým rozhodnutím, má dve možnosti: buď ho prijme a bude ho rešpektovať, alebo využije postup upravený v § 14a ods. 8 BytZ. Prehlasovaný vlastník má právo domáhať sa na súde, aby vo veci rozhodol inak, a to do 30 dní odo dňa oznámenia výsledkov písomného hlasovania. Ak sa vlastník nemohol o výsledku dozvedieť, lehota na uplatnenie tohto práva je 3 mesiace odo dňa oznámenia výsledku písomného hlasovania. V oboch prípadoch ide o prekluzívnu lehotu.
Okrem toho má vlastník právo žiadať súd, aby dočasne pozastavil účinnosť rozhodnutia vlastníkov formou neodkladného opatrenia (§ 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne
V prípade, ak sa prehlasovaný vlastník rozhodne pre postup podľa § 14a ods. 8 BytZ, musí správne označiť strany sporu: žalobcom bude prehlasovaný vlastník a žalovanými budú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, zastúpení správcom (§ 9 ods. 8 písm. a) BytZ).
Po uskutočnení písomného hlasovania a zistení výsledkov je nutné vyhotoviť zápisnicu, ktorá zaznamenáva priebeh a výsledky hlasovania. K zápisnici sa pripájajú prílohy: hlasovacia listina, splnomocnenia, vyjadrenie overovateľa, ktorý ju odmietol podpísať.
Zápisnica a výsledok písomného hlasovania sa zverejňujú najneskôr do 7 dní odo dňa uskutočnenia písomného hlasovania, spôsobom obvyklým v bytovom dome (napr. vyvesenie na nástenke alebo na internetovom sídle správcu) (§ 14a ods. 6 BytZ). Oznámenie o výsledku písomného hlasovania musí obsahovať dátum jeho zverejnenia. Zápisnica a oznámenie o výsledku písomného hlasovania sú dva rozdielne dokumenty.
Vlastníci bytov sú povinní zúčastňovať sa na správe bytového domu a na písomnom hlasovaní. Takýmto spôsobom dodržiavajú základné povinnosti vlastníkov a zároveň formujú život v bytovom dome a zachovávajú si vzťahy medzi sebou navzájom.
Organizácia a uskutočnenie písomného hlasovania si vyžaduje dôraz na každý detail, aby boli zákonné ustanovenia presne dodržané.
Právom i povinnosťou každého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome je zúčastňovať sa a hlasovať na schôdzach vlastníkov, a tým rozhodovať najmä o veciach týkajúcich sa správy bytového domu. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemôže zúčastniť osobne, môže na hlasovanie splnomocniť inú osobu. Plnomocenstvo na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov musí obsahovať náležitosti v zmysle zákona.
Všeobecné náležitosti plnomocenstva v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Náležitosti v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Ak sa hlasuje písomne, v takom prípade sa splnomocnenec preukáže plnomocenstvom overovateľom, v súlade s §14 ods. 6 BytZ.
Nižšie je uvedený vzor plnomocenstva na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý sa týka zastupovania splnomocniteľa a konania za splnomocniteľa v celom rozsahu práv a povinností splnomocniteľa ako vlastníka bytu v bytovom dome. Časti vzoru označené ako [doplniť] je potrebné doplniť podľa obsahu a konkrétnych skutočností prípadu. V prípade, ak si neviete plnomocenstvo na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov pripraviť, obráťte sa na advokáta.
tags: #splnomocnenie #pre #SVB #vzor