Splnomocnenie spolumajiteľa nehnuteľnosti so sídlom živnosti: Vzor a dôležité aspekty

Pri podnikaní v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže nastať situácia, keď je potrebné splnomocniť jedného zo spoluvlastníkov na určité právne úkony. Tento článok sa zameriava na aspekty splnomocnenia spolumajiteľa nehnuteľnosti, v ktorej je umiestnené sídlo živnosti, a poskytuje prehľad relevantných informácií.

Podielové spoluvlastníctvo a jeho zrušenie

Pri podielovom spoluvlastníctve dve alebo viaceré osoby vlastnia jednu a tú istú vec. Táto situácia nemusí byť vždy vyhovujúca, a preto majú spoluvlastníci možnosť podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Občiansky zákonník uprednostňuje dohodu medzi spoluvlastníkmi. Až v prípade, ak dohoda nie je možná (ak s ňou nesúhlasia všetci spoluvlastníci), rozhodne na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Nikto nemôže byť nútený zotrvávať v spoluvlastníctve. Napríklad, ak v rámci dedenia nadobudne jeden dom viacero dedičov, a dom chce výlučne vlastniť len jeden zo spoluvlastníkov, môžu uzatvoriť dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak by ostatní spoluvlastníci nesúhlasili s tým, aby dom získal len jeden zo spoluvlastníkov za navrhovanú náhradu, spoluvlastník sa môže obrátiť na súd.

Zánik podielového spoluvlastníctva

Podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť rôznymi spôsobmi:

  • Dohodou spoluvlastníkov: Zrušenie podielového spoluvlastníctva môže byť predmetom dohody spoluvlastníkov. S uzatvorením dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva musia súhlasiť všetci spoluvlastníci danej veci. Keďže podielové spoluvlastníctvo sa touto dohodou ruší, musí sa dohoda týkať všetkých podielov na spoločnej veci a uzatvoriť ju musia všetci spoluvlastníci.
  • Rozhodnutím súdu: Ak sa spoluvlastníci nedohodnú, rozhodne o zrušení podielového spoluvlastníctva na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd.
  • Prevodom na inú osobu: Podielové spoluvlastníctvo môže zaniknúť napríklad aj prevodom spoločnej veci spoluvlastníkmi na inú osobu (kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou). Uzatvorením takejto zmluvy by podielové spoluvlastníctvo zaniklo a vec by nadobudol nový vlastník do výlučného vlastníctva. Nie je však vylúčené, aby spoluvlastníci uzatvorili dohodu, na základe ktorej nadobudnú vec iné osoby znova do podielového spoluvlastníctva.
  • Zničením veci: K zániku podielového spoluvlastníctva dôjde napríklad aj zničením veci.

Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva

Pri ostatných veciach dohoda nemusí mať písomnú formu, avšak z hľadiska právnej istoty a prípadnej budúcej potreby ochrany práv sa jej uzatvorenie v písomnej podobe odporúča. Ak dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní nemá písomnú podobu, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným spoluvlastníkom na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Túto povinnosť po vyporiadaní stanovuje § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní musí spĺňať všeobecné podmienky kladené na právne úkony v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

Ak je predmetom dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zaniká až vkladom do katastra nehnuteľnosti. Rovnako až povolením vkladu do katastra nehnuteľností vzniká vlastníctvo k veci v zmysle obsahu dohody. Preto dohoda musí spĺňať podmienky podľa § 42 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. dohoda musí mať písomnú formu.

Ak by sa dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva týkala bytu alebo nebytového priestoru, dohoda musí spĺňať aj náležitosti podľa § 5 ods. Súčasne, ako príloha k zmluve musí byť potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na byte / nebytovom priestore neviaznu žiadne nedoplatky, v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Práva k nehnuteľnostiam zapíše príslušný okresný úrad, katastrálny odbor na základe návrhu. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Rozhodnutie súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva

Súd zruší podielové spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie len v prípade, ak nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode. Súd pri rozhodovaní prihliada na veľkosť podielov spoluvlastníkov a na účelné využitie veci. V zmysle § 142 ods. 1. Takéto rozhodnutie je možné len vo vzťahu k veciam, ktoré je možné rozdeliť a teda sú deliteľné. V týchto prípadoch, ak by došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti, je možné aj to, že súd pri rozdelením zriadi vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, v súlade s § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

V prípadoch, ak nie je možné vec rozdeliť, zákon opäť zdôrazňuje, že súd prihliadne na účelné využitie veci. Súčasne spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať do výlučného vlastníctva, musí mať o vec záujem a súhlasiť s tým, rovnako aj s vyplatením náhrady ostatným (ustupujúcim) spoluvlastníkom.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

K skutočnostiam zohľadňovaných súdom pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí okrem zákonom vyslovene uložených hľadísk vždy aj komplexne celý súbor relevantných skutočností v danom prípade. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. septembra 2011 sp. zn. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods.

Ak je predmetom podielového spoluvlastníctva poľnohospodársky alebo lesný pozemok, na novo vzniknuté spoluvlastnícke podiely nemôže rozhodnutím súdu pripadnúť výmera nižšia než 2 000 m2 u poľnohospodárskeho pozemku, a výmera nižšia ako 5 000 m2 u lesných pozemkov, v súlade so zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2007, sp. zn. Podielové spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 2 000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku).

Rozhodnutie súdu prichádza do úvahy v prípade, ak nie je možné vec rozdeliť, a súčasne ani žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Ak súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku, takéto právoplatné rozhodnutie je exekučným titulom. V súlade s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.

V súlade s § 142 ods. V prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nemusí návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctve vyhovieť. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa nešpecifikuje, a preto súd bude tieto dôvody posudzovať v každom prípade osobitne podľa individuálnych okolností prípadu.

Splnomocnenie spolumajiteľa

Splnomocnenie je právny úkon, ktorým jedna osoba (splnomocniteľ) poveruje inú osobu (splnomocnenca), aby ju zastupovala v určitom rozsahu. V kontexte podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti so sídlom živnosti to znamená, že jeden alebo viacerí spoluvlastníci môžu splnomocniť jedného zo spoluvlastníkov, aby ich zastupoval v záležitostiach týkajúcich sa nehnuteľnosti a podnikania v nej.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Rozsah splnomocnenia

Rozsah splnomocnenia závisí od dohody medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Je dôležité presne definovať, na aké úkony je splnomocnenec oprávnený. Môže ísť napríklad o:

  • Zastupovanie v konaniach pred úradmi (napr. stavebný úrad, živnostenský úrad).
  • Uzavretie zmlúv týkajúcich sa nehnuteľnosti (napr. nájomné zmluvy, zmluvy o poskytovaní služieb).
  • Inkaso príjmov z nehnuteľnosti.
  • Platenie daní a poplatkov súvisiacich s nehnuteľnosťou.
  • Vykonávanie údržby a opráv nehnuteľnosti.
  • Zastupovanie na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Forma splnomocnenia

Pre platnosť splnomocnenia sa nevyžaduje osobitná forma, avšak preukázateľnosť a právna istota vyžadujú písomnú formu. Ak sa splnomocnenie týka úkonov, pre ktoré zákon vyžaduje osobitnú formu (napr. prevod nehnuteľnosti), musí mať splnomocnenie rovnakú formu.

Vzor splnomocnenia

Vzor splnomocnenia by mal obsahovať nasledujúce údaje:

  • Údaje o splnomocniteľovi (spoluvlastníkoch): Meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt (u fyzických osôb) alebo názov, sídlo, IČO (u právnických osôb).
  • Údaje o splnomocnencovi (spoluvlastníkovi): Meno a priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt.
  • Presný rozsah splnomocnenia: Podrobný popis úkonov, na ktoré je splnomocnenec oprávnený.
  • Identifikácia nehnuteľnosti: Adresa, číslo parcely, list vlastníctva.
  • Doba platnosti splnomocnenia: Ak splnomocnenie nemá byť udelené na neurčitý čas, je potrebné určiť dobu jeho platnosti.
  • Podpisy splnomocniteľov: Podpisy všetkých splnomocniteľov (spoluvlastníkov) musia byť úradne osvedčené.

Zánik splnomocnenia

Splnomocnenie zaniká:

  • Uplynutím doby, na ktorú bolo udelené.
  • Odvolaním splnomocniteľom.
  • Výpoveďou splnomocnencom.
  • Smrťou splnomocniteľa alebo splnomocnenca (ak ide o fyzickú osobu) alebo zánikom splnomocniteľa alebo splnomocnenca (ak ide o právnickú osobu).
  • Inými spôsobmi stanovenými zákonom alebo dohodou.

Ďalšie dôležité aspekty

Trvalý pobyt a sídlo živnosti

Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu.

Za členov rodiny môže hlásiť trvalý pobyt jeden z členov tejto rodiny. Za občana mladšieho ako 18 rokov a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je povinný hlásiť trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Za občana mladšieho ako 18 rokov, u ktorého súd nariadil ústavnú výchovu a ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení, v ktorom sa vykonáva ústavná výchova alebo ochranná výchova, a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a ktorému sa poskytuje ústavná starostlivosť formou celoročného pobytu pre občanov s celoročným pobytom v zariadení sociálnych služieb, sú povinní hlásiť trvalý pobyt vedúci týchto zariadení, ak si povinnosť podľa odseku 2 nesplnil zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Za občana, ktorý je povinný hlásiť trvalý pobyt, môže túto povinnosť splniť ním splnomocnený zástupca.

V prípade, ak sa chcete prihlásiť na trvalý pobyt do cudzej nehnuteľnosti, potrebujete okrem vyššie uvedených dokladov aj súhlas vlastníka, resp. všetkých spoluvlastníkov (napr. obaja manželia) dotknutej nehnuteľnosti, ktorí svoj súhlas vyjadrujú prostredníctvom Súhlasu s prihlásením občana na trvalý pobyt priamo na ohlasovni. Je možné daný súhlas priniesť už osvedčený notárom.

Rovnako ako trvalý, aj prechodný pobyt sa vybavuje na pracovisku ohlasovne v Klientskom centre na Miestnom úrade Bratislava - Staré Mesto. V prípade, ak chcete prihlásiť manžela (manželku), je potrebné mať so sebou jeho (jej) občiansky preukaz. Ak ide o dieťa do 18 rokov, predkladá jeho zákonný zástupca rodný list dieťaťa vydaný orgánmi SR, najmä ak sa prihlasuje z inej obce, resp. Občan môže poveriť na prihlásenie inú osobu na základe notárom overeného splnomocnenia. V prípade, ak sa chcete prihlásiť na prechodný pobyt do cudzej nehnuteľnosti, potrebujete okrem vyššie uvedených dokladov aj súhlas vlastníka, resp. všetkých spoluvlastníkov (napr. obaja manželia) dotknutej nehnuteľnosti, ktorí svoj súhlas vyjadrujú na tlačive „Súhlas s prihlásením občana na prechodný pobyt“ priamo na ohlasovni. Je možné daný súhlas priniesť už osvedčený notárom.

Daň z nehnuteľností

Predmetom dane sú byty a nebytové priestory. Daň sa vyrubuje podľa stavu k 1.1. príslušného roka, zmeny sa nahlasujú do 31.1. príslušného roka. Platenie dane ak je u občanov vyššie ako 33,00 € a u právnických osôb ako 333,00 €, je možné v 2 splátkach. Fyzická osoba alebo právnická osoba v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia je povinná oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a každú zmenu týchto skutočností do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti alebo ich zmeny nastali.

Miestne dane a poplatky

Okrem dane z nehnuteľností je potrebné brať do úvahy aj ďalšie miestne dane a poplatky, ktoré súvisia s podnikaním v nehnuteľnosti. Ide napríklad o:

  • Daň za nevýherné hracie prístroje (NHP): Predmetom dane za NHP sú hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístroje nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch prístupných verejnosti. NHP sú: elektronické prístroje na počítačové hry, mechanické prístroje, elektronické prístroje, automaty a iné zariadenia na zábavné hry. Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.
  • Daň za predajné automaty: Predmetom dane za predajné automaty sú prístroje a automaty, ktoré vydávajú tovar za odplatu. Daňovník je povinný písomne oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti.
  • Daň za psa: Daň platí vlastník psa staršieho ako 6 mesiacov, výška poplatku sa určuje podľa miesta trvalého pobytu (občan) alebo kde je pes využívaný na stráženie (podnikateľ). Sadzba dane aj za každého ďalšieho psa je rovnaká. Splatnosť dane je do 31.5.
  • Daň za ubytovanie: K plateniu dane za ubytovanie je ubytovateľ povinný sa prihlásiť do 30 dní od začatia poskytovania ubytovacích služieb. Daň sa vyberá bez vyrubenia na základe podaného Hlásenia k miestnej dani za ubytovanie a platí sa štvrťročne. Predmetom dane za ubytovanie je odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby. Daň sa vyberá za prenocovanie, od dane sú oslobodené osoby do 10 rokov veku. Povinnosťou ubytovateľa je zároveň podať Hlásenie k poplatku za komunálne odpady - počet ubytovaných hostí.
  • Poplatok za komunálne odpady: Poplatok sa platí za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktoré vznikajú na území mesta. Poplatníkom je fyzická osoba podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu, právnická osoba, ktorá užíva nehnuteľnosť na území na iný účel ako je podnikanie a podnikateľ, ktorý užíva nehnuteľnosť na území mesta na účel podnikania. Poplatok sa platí aj za hostí ubytovaných v ubytovacích zariadeniach (podľa počtu dní) a za miesta v pohostinských zariadeniach bez ubytovania (podľa počtu miest). Poplatok sa vyrubuje na základe oznámenia k poplatku, podľa stavu k 1.1. príslušného roka, zmeny je potrebné písomne nahlásiť do 30 dní odo dňa kedy tieto zmeny nastali. Právnické osoby môžu požiadať útvar životného prostredia o umožnenie množstvového zberu.
  • Poplatok za rozvoj: Poplatníkom je osoba uvedená v rozhodnutí o stavebnom zámere. Základom poplatku za rozvoj je výmera podlahovej plochy.
  • Poplatky za znečisťovanie ovzdušia: Prevádzkovatelia vybraných malých zdrojov sú povinní mestu každoročne do 15. februára oznámiť údaje o emisiách.

Zmeny stavby pred dokončením a kolaudácia

Rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením vydáva Spoločný obecný úrad územného rozhodovania a stavebného poriadku na základe písomnej žiadosti. Ak zmena stavby spočíva iba v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (napr. sa nemení umiestnenie, pôdorysné ani výškové ohraničenie stavby, účel, konštrukčné ani dispozičné riešenie), možno zmenu po dohode so stavebným úradom vyznačiť priamo v overených vyhotoveniach pôvodnej projektovej dokumentácie stavby a prerokovať v kolaudačnom konaní.

Po dokončení stavby je potrebné podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia.

Nájom mestského pozemku

Záujemca (fyzická osoba, právnická osoba) o nájom resp. výpožičku pozemku (výpožička je bezplatná forma nájmu), ktorý je vo vlastníctve mesta, podáva žiadosť, v ktorej uvedie meno, adresu žiadateľa, parcelné číslo.

Previerky bytov

Za účelom riadneho užívania bytov nájomcami bytov a za účelom preverovania technického stavu bytov, sú realizované pravidelné previerky bytov. O výsledku stavu užívania bytu a celkového technického stavu bytu je spísaný zápis z previerky bytov. Previerky bytov sú organizované v zmysle platného domového poriadku a uzavretej zmluvy o nájme bytu.

tags: #splnomocnenie #spolumajiteľa #nehnuteľnosti #so #sídlom #živnosti