
Spojenecká zmluva medzi Československou republikou (ČSR) a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) podpísaná 12. decembra 1943 predstavovala významný medzník v dejinách oboch krajín a v kontexte druhej svetovej vojny. Táto zmluva, uzavretá v období, keď sa vojna obracala proti nacistickému Nemecku, mala hlboký vplyv na povojnové usporiadanie strednej a východnej Európy.
Československo, vzniknuté po rozpade Rakúsko-Uhorska, sa v medzivojnovom období orientovalo na západné mocnosti, predovšetkým Francúzsko a Veľkú Britániu. Táto orientácia bola zakotvená v systéme spojeneckých zmlúv, ktorých cieľom bolo zabezpečiť bezpečnosť a územnú celistvosť ČSR. Avšak, mníchovská dohoda z roku 1938, v ktorej západné mocnosti ustúpili Hitlerovmu tlaku a obetovali československé pohraničie, vážne podkopala dôveru v túto orientáciu.
Sovietsky zväz, izolovaný od západného sveta a podozrievaný z podpory komunistických revolúcií, hľadal v 30. rokoch 20. storočia spojencov proti rastúcej hrozbe nacistického Nemecka. Snahy o vytvorenie kolektívnej bezpečnosti v Európe však narážali na neochotu západných mocností spolupracovať so Sovietskym zväzom. Pakt Molotov-Ribbentrop z roku 1939, dohoda o neútočení medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom, bol prekvapivým obratom, ktorý umožnil Hitlerovi začať druhú svetovú vojnu.
Po nemeckej okupácii Československa v marci 1939 vznikla v exile československá vláda, ktorá sa usilovala o obnovu štátu. Pod vedením prezidenta Edvarda Beneša sa exilová vláda postupne preorientovala na spoluprácu so Sovietskym zväzom. Táto zmena bola ovplyvnená viacerými faktormi, vrátane sklamania z politiky západných mocností, rastúcej sily Sovietskeho zväzu v boji proti Nemecku a Benešovho presvedčenia, že povojnové Československo bude potrebovať silného spojenca na východe.
Spojenecká zmluva medzi ČSR a ZSSR, podpísaná 12. decembra 1943, obsahovala nasledovné kľúčové body:
Prečítajte si tiež: O pakte Molotov-Ribbentrop
Spojenecká zmluva z roku 1943 znamenala posilnenie sovietskeho vplyvu v Československu a v strednej Európe. Po vojne sa Československo stalo súčasťou sovietskeho bloku a jeho zahraničná politika bola úzko koordinovaná so Sovietskym zväzom.
Zmluva bola vnímaná rôzne. Niektorí ju považovali za nevyhnutný krok v boji proti nacizmu a za záruku povojnovej bezpečnosti Československa. Iní ju kritizovali za to, že otvorila dvere sovietskej dominancii a prispela k strate nezávislosti a demokracie v Československu.
Kladný postoj Československa k obnove židovského štátu na území Palestíny vyvolal v Egypte negatívne reakcie. Československá vláda uznala Izrael bezprostredne po jeho vzniku a nadviazala s ním diplomatické styky, čo viedlo k protičeskoslovenským demonštráciám pred zastupiteľským úradom v Káhire.
Po druhej svetovej vojne sa Československo snažilo o obnovu a rozvoj hospodárskej spolupráce s rôznymi krajinami, vrátane Egypta. Cieľom bolo vytvorenie ekonomických väzieb, ktoré by pomohli s povojnovou rekonštrukciou a zabezpečili ekonomický rast. Hospodárska výmena bola hlavným ťažiskom vzťahov, podobne ako v medzivojnovom období.
Československo vyvážalo do Egypta širokú škálu produktov, vrátane potravín, kožiarskych výrobkov, skla, strojov, kovových výrobkov, papiera, dreva, keramiky, odevov a chemikálií. Medzi konkrétnymi produktami, ktorých vývozné hodnoty presahovali milióny korún, môžeme spomenúť napríklad pivo, ručné a motorové pumpy, nákladné automobily, továrenské stroje, duté sklo, klobúky, bavlnené tovary a zápalky.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V roku 1955, po izraelskom útoku na Gazu, začali rokovania o dodávkach veľkého množstva československých zbraní do Egypta. Dohoda bola podpísaná 12. septembra 1955 a cena dodávaných zbraní predstavovala takmer 400 miliónov korún. Koncom roku 1955 sa začali aj rokovania o opätovnom dodávaní civilných strojov a zariadení z Československa do Egypta.
Značka Škoda mala v Egypte vysoký kredit, pretože škodovácke stroje už desaťročia pracovali v tamojších továrňach. Egyptská strana bola prekvapená, že Škoda vyrába aj autobusy. V roku 1956 bola podpísaná objednávka na 50 kusov autobusu Škoda 706 RO pre Egypt. Autobusy boli vyrobené so zohľadnením zvláštnych požiadaviek egyptskej strany, napríklad jednodverové prevedenie s dvojkrídlovými dverami situovanými zhruba uprostred karosérie. Všetky tieto autobusy boli vyrobené v polovici roka 1956 a dopravené do Egypta, kde premávali hlavne v Alexandrii a v Káhire.
Na Postupimskej konferencii v roku 1945 sa Spojenci zaoberali otázkami správy porazeného Nemecka, hraníc Poľska, vojny s Japonskom a mierových zmlúv s Talianskom, Rumunskom, Bulharskom, Maďarskom a Fínskom. V otázke Nemecka sa Spojenci dohodli na úplnej likvidácii nemeckého zbrojného potenciálu, odsúdení a potrestaní nemeckých vojnových zločincov a očistení verejného života v Nemecku od nacizmu a militarizmu.
Spojenci opustili svoje staršie plány na rozdelenie Nemecka na niekoľko nezávislých štátov a dohodli sa na vymedzení okupačných zón a na potrestaní nemeckých vojnových zločincov. Britská delegácia presadila, aby jedno okupačné pásmo získalo aj Francúzsko a aby francúzski zástupcovia boli prizvaní do Kontrolnej komisie, ktorá mala Nemecko po vojne spravovať.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku