Zdaňovanie spoločných príjmov a dôchodkov zo zahraničia na Slovensku

Slováci, ktorí pracujú alebo majú príjmy zo zahraničia, musia často riešiť otázky spojené so zdaňovaním týchto príjmov. Slovenská legislatíva a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia stanovujú pravidlá, ktoré určujú, ako a kde sa tieto príjmy zdaňujú. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zdaňovaní spoločných príjmov a dôchodkov zo zahraničia na Slovensku, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto zložitej problematike.

Daňová rezidencia a jej význam

Pre určenie daňovej povinnosti je kľúčové stanoviť daňovú rezidenciu daňovníka. Daňový rezident Slovenskej republiky má neobmedzenú daňovú povinnosť, čo znamená, že zdaňuje všetky svoje príjmy, teda príjmy zo zdrojov na Slovensku aj v zahraničí. Naopak, daňový nerezident zdaňuje na Slovensku len príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky.

Kto je daňový rezident SR?

Daňovým rezidentom SR je fyzická osoba, ktorá:

• má na území Slovenska trvalý pobyt, alebo
• sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Za obvyklé zdržiavanie sa nepovažuje pobyt za účelom štúdia alebo liečenia, ani denné prekračovanie hraníc za účelom výkonu závislej činnosti alebo v dohodnutých intervaloch.

Daňovým rezidentom SR je aj právnická osoba, ktorá má na území Slovenska sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

Konflikt dvojitej rezidencie

Často dochádza k situáciám, kedy občan Slovenska pracujúci v zahraničí spĺňa podmienky pre daňovú rezidenciu v oboch štátoch. V takýchto prípadoch dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Na jeho rozriešenie sa používajú tzv. rozhraničovacie kritériá, ktoré sú definované v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre získanie opatrovateľského príspevku

Rozhraničovacie kritériá

Pri konfliktoch dvojitej rezidencie sa postupuje podľa nasledujúcich kritérií v danom poradí:

1. Stály byt: Daňovník je rezidentom toho štátu, kde má stály byt, ktorý je mu prístupný nepretržite a v každom čase. Môže ísť o vlastný alebo prenajatý byt či dom.
2. Stredisko životných záujmov: Ak má daňovník stály byt v oboch štátoch, je rezidentom toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (rodinné vzťahy, zamestnanie, politické aktivity, zmluvy o pôžičkách a pod.).
3. Miesto, kde sa obvykle zdržiava: Ak nemožno určiť stredisko životných záujmov, daňovník je rezidentom toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava.
4. Štátne občianstvo: Ak sa daňovník obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo ani v jednom z nich, je rezidentom toho štátu, ktorého je štátnym občanom.
5. Vzájomná dohoda príslušných úradov: Ak je daňovník štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich, určia príslušné úrady zmluvných štátov jeho daňovú rezidenciu vzájomnou dohodou.

Pri určovaní daňovej rezidencie sa postupuje v uvedenom poradí, až kým nie je stanovený len jeden štát rezidencie.

Príklad:

Petra a Michal Slovákovci majú trvalé bydlisko v Poprade, ale pracujú v Brne. V Brne majú prechodné bydlisko. Petra je lekárka a Michal pracuje na ekonomickom oddelení. V novembri 2015 nastúpila Petra na materskú dovolenku. Obaja majú len príjem zo závislej činnosti z Českej republiky.

• Stály byt: V Brne nevlastnia byt, bývajú v prenájme. Na Slovensku majú trvalé bydlisko v rodinnom dome Michalových rodičov. Stály byt majú v oboch krajinách.
• Stredisko životných záujmov: Petra žije s manželom a dieťaťom v Českej republike, poberá materské z Českej republiky a využíva služby českého sociálneho systému. V Českej republike majú manželia Slovákovci všetky svoje bežné účty. Stredisko záujmov majú v Českej republike, a teda sú rezidentmi Českej republiky.

Petra a Michal Slovákovci sú daňovými rezidentmi Českej republiky a na Slovensku nemusia podávať daňové priznanie. Ak chcú mať stopercentnú istotu, môžu požiadať na príslušnom daňovom úrade o vydanie potvrdenia pre daňovú rezidenciu.

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti (zamestnania) je východiskom zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, konkrétne článok 15. Príjmami zo závislej činnosti sú platy, mzdy a ostatné podobné odmeny, vrátane príjmov v naturáliách v súvislosti so zamestnaním.

Prečítajte si tiež: Smernica TMR: Rekreačný Príspevok

Základným pravidlom je, že príjem zo zamestnania sa zdaňuje v štáte, kde sa práca fyzicky vykonáva. Výraz „môže byť zdanený“ v zmluve neznamená, že si daňovník môže vybrať štát, kde bude jeho príjem zdanený, ale umožňuje štátu výkonu činnosti príjem zdaniť.

Výnimka z pravidla

Existuje výnimka, kedy sa príjem zo zamestnania zdaňuje v štáte rezidencie daňovníka, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

• daňovník sa zdržiava v druhom štáte menej ako 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období začínajúcom alebo končiacom sa v príslušnom daňovom roku,
• odmeny vypláca zamestnávateľ, ktorý nie je rezidentom druhého štátu, a
• odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.

Ak sú splnené všetky tri podmienky, príjem zamestnanca nepodlieha zdaneniu v štáte výkonu činnosti.

Príklady

• Občan SR zamestnaný u nemeckého zamestnávateľa: Nie je potrebné posudzovať dĺžku vykonávania činnosti, pretože príjem je zdaniteľný na území štátu, kde daňovník vykonáva fyzicky činnosť (Nemecko).
• Občan SR vyslaný na služobnú cestu do Maďarska: Ak je občan SR, rezident Slovenskej republiky, zamestnancom slovenskej spoločnosti a bol vyslaný na služobnú cestu do Maďarska za účelom preškolenia zamestnancov obchodného partnera (školenie trvá jeden mesiac) a slovenská spoločnosť nemá v Maďarsku umiestnenú stálu prevádzkareň, potom príjem zamestnanca nebude podliehať zdaneniu v Maďarsku.
• Zamestnanci slovenskej spoločnosti vyslaní do Holandska: Ak zamestnancov slovenskej spoločnosti vyslaných na prácu do Holandska odmeňuje slovenská spoločnosť, ale holandská spoločnosť uhrádza slovenskej spoločnosti náklady spojené s vyslaním, poskytuje pracovníkom pracovné a ochranné pomôcky, práca je vykonávaná v priestoroch holandskej spoločnosti, ktorá riadi a kontroluje prácu pracovníkov a dáva im príkazy, potom je dôležité skúmať podstatu prípadu pred jeho formou. Vzhľadom na častosť zneužívania výnimky zo všeobecného pravidla pri medzinárodnom prenajímaní zamestnancov (vysielaní) kratšom ako 183 dní, zmluva a národné legislatívy charakterizujú pojem „skutočný zamestnávateľ“. Ten je definovaný ako osoba vlastniaca právo na poskytnutie práce, ktorá súčasne znáša s tým súvisiace povinnosti a riziká. V prípadoch zneužitia výnimky tieto funkcie vykonáva užívateľ pracovnej sily.

Zdaňovanie príjmov z podnikania

Zahraničné osoby môžu na území iného štátu vykonávať ekonomickú činnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako domáce spoločnosti. Podnikanie zahraničných osôb definuje § 21 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Podnikaním zahraničnej osoby na území SR sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území SR.

Stála prevádzkareň

Kľúčovým pojmom pri zdaňovaní príjmov z podnikania je stála prevádzkareň. Stála prevádzkareň je definovaná ako trvalé miesto na podnikanie, prostredníctvom ktorého daňovník úplne alebo čiastočne vykonáva svoju činnosť.

Prečítajte si tiež: Michalovce: Stravovanie pre seniorov

Vznik stálej prevádzkarne

Všeobecnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne sú:

• Miesto na podnikanie: Akýkoľvek priestor, zariadenie alebo prevádzkové prostriedky, ktoré podnik používa na vykonávanie svojich činností, bez ohľadu na to, či sú využívané výlučne na tento účel alebo nie. Miesto na podnikanie môže existovať aj v prípade, ak podniku nie sú dostupné žiadne priestory, resp. tieto nie sú potrebné pre vykonávanie činnosti podniku. Nie je rozhodujúce, či sú tieto priestory, miesto alebo zariadenie vlastnené, prenajaté alebo iným spôsobom dané podniku k dispozícii. Miesto podnikania jedného podniku môže byť situované dokonca v priestoroch inej osoby.
• Trvalosť: Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom je činnosť vykonávaná, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činností presiahne šesť mesiacov (jednorazovo vykonávaná činnosť je vykonávaná šesť mesiacov a jeden deň), a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. V situácii, ak je miesto na podnikanie používané len veľmi krátke časové obdobie, ale takéto použitie sa uskutočňuje pravidelne počas dlhého časového obdobia, miesto na podnikanie nemá charakter dočasnosti.

Príklady:

• Zamestnanec nemeckej spoločnosti používa dlhé časové obdobie kanceláriu v centrále druhej spoločnosti (napr. novonadobudnutá pobočka) s cieľom preveriť, či si táto novonadobudnutá pobočka plní povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy. V súlade so všeobecne akceptovanými princípmi „miesto na výkon činnosti“ existuje, ak nerezident je fyzicky prítomný v štáte zdroja. „Miesto na výkon činnosti“ by malo mať charakter hmotného majetku, ktorý má podstatný význam pre účely podnikania.
• Obchodný zástupca pravidelne navštevuje svojho významného zákazníka za účelom vypracovania objednávok a obchodného stretnutia s riaditeľom nákupu v jeho kancelárii.
• Holandský podnik zaoberajúci sa cestnou dopravou môže používať nakladaciu plošinu v zákazníkovom sklade každý deň určitý počet rokov za účelom doručovania tovarov nakúpených týmto zákazníkom.
• Nemecká obchodná spoločnosť zriadila svoju obchodnú kanceláriu v Nitre s cieľom vykonávania konzultačných služieb pre významného klienta z regiónu. Spolupráca bola ukončená po troch mesiacoch pre neplnenie zmluvných podmienok. Nemecká obchodná spoločnosť sa rozhodla po piatich mesiacoch prevádzku zrušiť.

Stavebná stála prevádzkareň

Medzi činnosti daňovníka spadajúce do rámca „stavebnej“ stálej prevádzkarne je potrebné zahŕňať stavebné, montážne, inštalačné, resp. iné činnosti a práce. Do činností spadajúcich do rámca „stavebnej“ stálej prevádzkarne nie sú zahrnuté napr. bežné udržiavacie práce na dokončených stavbách (napr. drobné opravy fasád, maliarske, resp. natieračské práce), bežná údržba a opravy hnuteľných vecí (napr. opravy výrobných zariadení, záručné opravy), činnosti vykonávané na mieste stavebného alebo montážneho projektu, ak nie sú súčasťou tohto projektu.

Stavebná stála prevádzkareň vznikne na území SR len v prípade, ak výkon stavebných, montážnych, inštalačných, resp. iných priamo súvisiacich činností na stavenisku, mieste vykonávania stavebného alebo montážneho projektu v rámci tohto projektu presiahne obdobie šiestich mesiacov (minimálne 6 mesiacov a jeden deň). Do posudzovaného časového obdobia sa nezapočítavajú činnosti vykonávané na mieste vykonávania projektu, ktoré nespadajú do rámca daného projektu.

Príklad:

Talianska spoločnosť uzatvorila zmluvu o zabezpečení stavebných prác so slovenským hlavným dodávateľom stavby. Zmluva špecifikuje dobu trvania prác - výstavby mestskej haly - na obdobie 40 mesiacov, s prerušením stavebných prác počas obdobia november - február. Všetky práce na stavbe sú realizované zamestnancami talianskej spoločnosti. V zmysle medzinárodnej zmluvy a § 16 ZDP stavba alebo projekt vzniká dňom začatia činnosti (vrátane prípravných prác), sezónne alebo iné dočasné prerušenie stavby alebo projektu sa započítava do doby trvania stavby.

Službová stála prevádzkareň

V zmysle novozavedenia definície tzv. službovej stálej prevádzkarne do § 16 ZDP sa za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne považuje aj činnosť vykonávaná na území SR pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami preňho pracujúcimi. Aj v prípade službovej stálej prevádzkarne je potrebný časový test. Toto opatrenie môže mať dosah najmä na daňových rezidentov štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, za predpokladu, že v týchto zmluvách je tzv.

Príklad:

Francúzska spoločnosť udelila svojmu zamestnancovi kompetenciu uzatvárať obchodné zmluvy na území SR v priebehu celého roka 2013. Obchodné zmluvy sú uzatvárané v mene francúzskej spoločnosti. Vzhľadom na predmet a dĺžku výkonu činnosti francúzskej spoločnosti na území SR prostredníctvom svojho zamestnanca vzniká francúzskej spoločnosti tzv.

Povinnosti stálej prevádzkarne

Český podnik vlastní na území SR sklad. Je dôležité pripomenúť, že stála prevádzkareň, prostredníctvom ktorej daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva na území Slovenskej republiky svoju činnosť, môže vzniknúť tak fyzickej osobe - nerezidentovi, ako aj právnickej osobe - nerezidentovi. V zmysle článku 7 medzinárodnej zmluvy platí, že pre výpočet základu dane stálej prevádzkarne sa použije spôsob uplatňovaný v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza. Pri stanovení zisku, a teda aj základu dane stálej prevádzkarne, vychádzame predovšetkým z účtovníctva, pričom sa od zdaniteľných príjmov povoľujú odpočítať náklady preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Rovnako sa posudzujú aj náklady na vedenie stálej prevádzkarne a rôzne správne poplatky bezprostredne spojené s jej chodom, a to bez ohľadu na miesto ich skutočného vzniku.

Príklad:

Zahraničná verejná obchodná spoločnosť si zriadila na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, ktorá je považovaná na daňové účely za stálu prevádzkareň. Stála prevádzkareň zahraničnej verejnej obchodnej spoločnosti je povinná vysporiadať svoje daňové povinnosti na území Slovenskej republiky podaním daňového priznania. Základ dane tejto stálej prevádzkarne sa vyčísli za spoločnosť ako celok, pričom sa následne rozdelí medzi jednotlivých spoločníkov.

Zdaňovanie dividend a úrokov

Dividendy

Spôsob vysporiadania daňovej povinnosti z dividend určuje článok 10 medzinárodnej zmluvy. Dividenda je charakterizovaná ako rozdelenie ziskov akcionárom, ktoré realizujú akciové spoločnosti, obchodné (komanditné) spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným alebo iné akciové spoločnosti (kapitálové spoločnosti).

Článok definuje zdaňovanie iba tých dividend, ktoré vypláca spoločnosť, ktorá je rezidentom zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu. Nedefinuje zdaňovanie dividendy, ktoré vypláca spoločnosť, ktorá je rezidentom tretieho štátu, alebo dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom zmluvného štátu a ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarne, ktorú má podnik tohto štátu v inom zmluvnom štáte.

Článok ďalej vyhradzuje štátu zdroja dividend právo zdaňovať, t. j. štátu, ktorého rezidentom je spoločnosť vyplácajúca dividendy. Toto právo zdaňovať je však značne limitované. Sadzba dane je obmedzená na 15 %, čo sa zdá ako primerané maximum.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie (po 1. 5. Podmienky zdaňovania predmetných príjmov sú riešené v Smernici Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch.

Úroky

Úrok definuje medzinárodná zmluva v článku 11 ako odmenu za požičané peniaze. Na rozdiel od dividend úrok nie je zdaňovaný ako v rukách dlžníka, tak aj v rukách veriteľa. Pokiaľ nie je ustanovené inak, platba dane účtovanej na úrok spadá na príjemcu. Ak konečným príjemcom alebo platiteľom úrokov, resp.

Povinnosti daňovníka pri príjmoch zo zahraničia

Daňovník, ktorý poberal v roku 2013 príjmy zo zdrojov v zahraničí, má možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania prostredníctvom oznámenia, ktoré podá svojmu miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania. V prípade, ak ale rezident Slovenskej republiky súčasne poberá aj iné zdaniteľné príjmy, je povinný podať daňové priznanie. Spôsob vysporiadania daňovej povinnosti z celosvetových príjmov určuje § 45 ZDP.

Príjem zo zahraničia sa v daňovom priznaní musí prepočítať na eurá. Informáciu o výbere menového kurzu vyplní daňovník do IX.

Daňové priznanie

Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy presiahli určitú sumu (napr. 2 823,24 eura v roku 2024). V prípade, že daňovník mal iba príjmy z pracovnej činnosti, podáva daňové priznanie na tlačive typu A. Ak mal aj iné príjmy, napr. z prenájmu, podáva daňové priznanie na tlačive typu B.

Potvrdenie o príjmoch zo zahraničia

Ak Slovák pracujúci v zahraničí podáva priznanie z celosvetových príjmov na Slovensku, potrebuje k podaniu priznania potvrdenie o príjmoch a zaplatenej dani v danom štáte. Zamestnávateľ mu poskytne potvrdenie o príjmoch či potvrdenie o ročnom zúčtovaní.

Vylúčenie dvojitého zdanenia

Pri príjmoch zo závislej činnosti môže daňovník v priznaní uplatniť vylúčenie dvojitého zdanenia. Daňovník s celosvetovými príjmami uvedie v daňovom priznaní výšku základu dane z príjmov zo zahraničia. Konkrétne v priznaní typu A tento údaj uvedie v riadkoch 48 až 50 v VI. oddieli (vyňatie príjmov zo zdrojov v zahraničí) a v riadkoch 82 až 84 v IX. V riadku vyňatia príjmov uvedie výšku príjmov, respektíve základov dane zo zahraničia len informatívne. V kolónke Miesto pre osobitné záznamy ďalej uvedie údaje o príjmoch zo závislej činnosti plynúcich zo zdrojov v zahraničí, ktoré sú súčasťou základu dane.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania

Daňovník, ktorý mal príjmy zo zahraničia, si môže odložiť podanie daňového priznania až o pol roka. Do konca marca to ale musí oznámiť daňovému úradu.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má uzatvorené zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s mnohými štátmi sveta. Tieto zmluvy upravujú pravidlá zdaňovania príjmov, ktoré plynú daňovníkom z jedného štátu do druhého. Cieľom týchto zmlúv je zabrániť tomu, aby boli príjmy daňovníkov zdaňované dvakrát - raz v štáte zdroja príjmu a druhýkrát v štáte daňovej rezidencie.

V prípade, ak existuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, má táto zmluva prednosť pred ustanoveniami Zákona o dani z príjmov (§ 2 ZDP).

tags: #spoločné #príjmy #dôchodok #zo #zahraničia #zdanenie