
Šamorín, mesto plné inšpiratívnych ľudí, nám poskytuje množstvo príbehov o vášni, odhodlaní a láske k zvieratám. Medzi nimi vyniká príbeh Štefana Pongrácza, viacnásobného majstra Slovenska v športovej kynológii a dlhoročného príslušníka Mestskej polície v Šamoríne. Jeho slová „Viem, že kým budem žiť, vždy bude pri mne pes,“ hovoria za všetko.
Štefanova láska ku psom sa zrodila už v detstve, hoci v panelákovom byte so psami nemal žiadne skúsenosti. „Sám netuším, kde sa vo mne vzala láska ku psom. S rodičmi sme bývali v paneláku, psa sme nemali a psov nemali ani naši príbuzní. Keď som si šiel zahrať futbal s chlapcami, mama mi natrela chlieb, aby som nebol hladný, no väčšinou som ho nezjedol ja, ale dal som ho nejakému túlavému psovi.“
Jeho prvým psom bol Lux, ktorého mu kúpil otec, keď mal trinásť rokov. „Otec mi kúpil prvého psa, keď som mal trinásť rokov. Dal som mu meno Lux a začal som s ním chodiť do miestneho Zväzarmu, kde viedol kynologický výcvik Ferenc Szabó, ktorému za veľa vďačím. S Luxom sme sa postupne začali presadzovať aj na súťažiach,“ spomína Štefan.
Štefan sa chcel rozvíjať ďalej, preto potreboval psa s pôvodom. „Vo vyššej kynológii sa pracuje len so psami s preukazom o pôvode, preto Lux dožil u mojich starých rodičov vo Vojtechovciach, ktorí ho milovali.“ Zdôrazňuje, že pri výbere psa je dôležité zvážiť, prečo si človek psa zaobstaráva a čo od neho očakáva. Každé plemeno má svoje špecifické črty, no každé šteňa je do istej miery „mačka vo vreci“. Veľa závisí aj od socializácie psa a prístupu majiteľa. „Aj pri voľbe plemena treba zvážiť, prečo si človek psa zaobstaráva a čo od neho očakáva. Každé plemeno má špecifické črty, no každé šteňa je do istej miery mačka vo vreci, ale veľa závisí aj od socializácie psa a prístupu majiteľa.“
Skúsený kynológ radí, ako správne socializovať šteňa v novom domove. „Každé šteňa žije prvé dni s nami v dome, aby si zvyklo na nové prostredie. Nehovorím, že si šteňa beriem do postele, ale pri posteli byť môže. V prvé dni mu treba prepáčiť aj to, že kde-tade špiní.“ Odporúča tiež požiadať chovateľa o kus handry či plyšovú hračku, ktorú šteňaťu vložil k matke a súrodencom. Táto hračka bude šteňaťu v novom domove oporou, aby odtrhnutie od matky nebolo také bolestné. „Psičkárom odporúča požiadať chovateľa, od ktorého šteňa kupujú, aby na desať minút vložil k jeho matke a súrodencom kus handry či plyšovú hračku. Tá bude šteňaťu v novom domove oporou, aby odtrhnutie od matky nebolo také bolestné.“
Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku
V roku 2001 Štefan Pongrácz s Richardom Vargom založili vlastný kynologický klub, ktorý pomenovali Po & Va. Klub si prešiel viacerými pôsobiskami, až zakotvil za mestom pri štátnej ceste smerom na Bratislavu. „Od mesta sme si prenajali ornú pôdu, na ktorej sme s členmi klubu vybudovali nový výcvikový areál. Pri stavaní plota nám pomáhali aj naši dobrovoľní a profesionálni hasiči, ako aj kynológovia zo spriatelených klubov. Zasadili sme stromy, postavili terasu, aby sme sa mali kde skryť pred slnkom,“ hovorí predseda klubu.
Športová kynológia sa líši od ostatných športov tým, že človek investuje nielen do seba, ale aj do psa. Súťaží sa v troch disciplínach: v poslušnosti, obrane a stope. „Športová kynológia sa od ostatných športov líši tým, že človek neinvestuje len do seba, ale aj do psa. Súťaží sa v troch disciplínach: v poslušnosti, obrane a stope. Každá disciplína má čosi do seba, no základná je poslušnosť. Najľahšie sa učí obrana, ktorej cieľom je to, aby pes odvrátil útok, zadržal páchateľa či kontroloval zverený priestor. Kráľovskou disciplínou je však pre mňa stopa, počas ktorej pes sleduje narušenie terénu a označuje nájdené predmety. Stopa je náročná na čas a trpezlivosť, trénujeme ju v prírode a aj poľovníci by už mohli pochopiť, že cieľom výcviku je to, aby pes nereagoval na zver,“ vysvetľuje Pongrácz.
Štefan choval viaceré plemená psov, no na nemeckého ovčiaka nedá dopustiť. „Moje top plemeno sú nemecké ovčiaky, z ktorých môžu byť vynikajúce slepecké, lavínové či terapeutické psy, sú vhodné na športovú i služobnú kynológiu, keďže sa dajú vycvičiť aj na vyhľadávanie výbušnín či drog.“ Zdôrazňuje, že pes sa necvičí bitkou či kopancami, lebo každý trest zhoršuje jeho vzťah k majiteľovi. „Pes je koristník, vďaka čomu sa pomocou odmeny a hry bez problémov naučí množstvo povelov. Pes sa necvičí bitkou či kopancami, lebo každý trest zhoršuje jeho vzťah k majiteľovi.“
Sám má vždy vo vrecku nejakú maškrtu, ktorou odmení želané správanie psa. „Ak pes robí to, čo nechcem, buď mu brnkem po nose, zvýšim hlas a zmením intonáciu, rázne poviem nie alebo ho potiahnem za kožu za krkom, nie však tak, že jeho skuvíňanie počuje celé mesto. Dám mu na vedomie, že sa mi jeho správanie nepáči. Ak sa situácia zopakuje, no pes už na môj zákaz či povel reaguje, tak ho odmením,“ hovorí o najefektívnejšej výcvikovej metóde.
Každý, kto uvažuje o psovi, si musí uvedomiť, že pes je mnohoročný záväzok. „Kúpa psa je najmenší výdavok, treba rátať aj s nákladmi na vakcíny, odčervenie a v prípade zdravotných problémov aj s inými veterinárnymi výdavkami. Každého psa treba socializovať a naučiť aspoň základné povely. Keby som prijal každého psa, ktorého mi ľudia ponúkli s tým, že ho už nechcú, tak by som mal doma psiu farmu,“ hovorí Štefan.
Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov
Pre tých, čo potrebujú poradiť s výcvikom, robí kynologický klub kurzy. „Stáva sa, že na kurz prídu dámy s dlhými umelými nechtami v lodičkách a sú prekvapené, keď ich so psom pošlem na cvičisko. Myslia si totiž, že výcvik pozostáva z toho, že odovzdajú psa cvičiteľovi a ony zatiaľ pôjdu na kávičku. Takto to však nefunguje, lebo výcvik neraz nepotrebuje pes, ale najmä jeho majiteľ. Pes je totiž vynikajúci spoločník len vtedy, ak svojho gazdu berie ako vodcu svorky. Ak sa pomer síl otočí, začína sa chaos a prekvapení ľudia behajú za kynológmi so žiadosťou o radu. Vtedy musím veľmi vážiť slová, aby som majiteľa neurazil, lebo nerozumie podstate problému,“ podčiarkuje predseda KK Po & Va. Začiatočníkom vždy odporúča spoločenské plemená s jemnejšími povahovými črtami ako labrador, retriever, boxer či bernský salašnícky pes. Nie je proti nijakému plemenu, no treba si uvedomiť, že aj čivavu treba vedieť vychovať. Skúsenosti mu hovoria, že najviac uhryznutí majú na svedomí krížence.
Štefan Pongrácz obdivuje ľudí, ktorí pracujú v útulkoch a pomáhajú nechceným psíkom. Adopciu považuje za šľachetný čin, no človek by mal dôkladne zvážiť, či ju zvládne. „Pes koná inštinktívne a pri staršom psovi sa nedá vedieť, čo všetko už v živote preskákal. Nový majiteľ musí byť pripravený ťažkosti zvládnuť, no často sa stáva, že ľudia psa po pár dňoch do útulku vrátia, čo je pre zviera ďalšia veľká trauma,“ prehovára do duše potenciálnym majiteľom.
Na otázku, ktorý pes mu najviac prirástol k srdcu, odpovedá: „Nezabudnem ani na jedného svojho psa, no jedinečný bol Whisky, ktorý sa ľahko učil a bol by za mňa aj život položil,“ spomína na svojho policajného psa, ktorý bol dva razy po sebe najlepším policajným psom na Slovensku. „Whisky mal osobitné schopnosti, ktoré sa čert vie odkiaľ u neho vzali. Jeho matka sa u mňa dožila dvanástich rokov a otca mal z Holandska. Genetika je nevyspytateľná, no v tomto prípade nám priala, lebo z toho vrhu sa narodili vynikajúce psy,“ spomína kynológ.
Štefana v posledných rokoch pozývajú ako rozhodcu nielen na domáce kynologické súťaže, ale aj na celoštátnu súťaž policajných psov v Maďarsku. „Mojou výhodou je to, že som aktívne súťažil, preto sa na psovoda a psa pozerám inými očami ako rozhodca, ktorý len absolvoval skúšky. Dobrý psovod nemá problém zo súťaže odstúpiť, ak vidí, že jeho pes práve nemá svoj deň,“ hovorí Štefan.
Od nepamäti je pes najvernejším spoločníkom človeka. Človek ho dokázal k sebe pripútať a vychovať ho tak, aby mu bol nielen pomocníkom, ale taktiež spoločníkom. Žiadne iné domáce zviera nedokáže naviazať s človekom tak tesný vzťah. Podriaďuje sa mu bezpodmienečne bez ohľadu na to, či za to treba zaplatí vlastným životom. Nie nadarmo sa pes stal symbolom vernosti a ostražitosti.
Prečítajte si tiež: Cestovné náhrady spoločníka
Psy a sokoly sú erbovnými zvieratami symbolizujúcimi vernosť, bdelosť a ušľachtilosť. Obzvlášť pes je symbolom verného strážcu hraníc medzi týmto a oným svetom, hľadača prechodu a sprievodcom duší v ríši mŕtvych. Je to ten najoddanejší spoločník a pomocník na zemi i mimo nej.
Pretože človek mal užší vzťah k vlkovi, divokému psovi a neskôr i k jeho domestikovaným potomkom, než k iným zvieratám, objavuje sa pes v mnohým mytologických predstavách rôznych kultúr. Psovi sú prisudzované vlastnosti tvorcovské i démonické. Mnoho národov Ázie a Ameriky odvodzuje svoj pôvod zo spojenia psa či vlka s človekom. Mýty o pôvode psa nájdeme u Kirgizcov, Mongolov, Juhočíňanov, Inuitov a Indiánov.
V starom Egypte a Sumerii bol napríklad pes spojovaný so všetkými božskými poslami a bohmi skazy. Bol uctievaný ako strážca podsvetia a sprievodca po kráľovstve smrti. Anubis - boh mŕtvych, sudca rozhodujúci o vine či nevine zomrelého, mal síce ľudské telo, ale psiu hlavu. Grécky strážca podsvetia bol taktiež trojhlavý pes Kerberos, ktorý každého prichádzajúceho pustil dovnútra, ale žiadneho von. Keď u juhoamerických Inkov zomrel muž, zabili i jeho psa a potom ich spoločne pochovali. Verilo sa, že pes chráni pánovu dušu a doprevádza ju na ceste do raja.
Severoamerický Indiáni pred bojom psov obradne pojedali, aby sa ich statočnosť preniesla i na bojovníkov. Irokézovia zas obetovali na Nový rok bieleho psa, o ktorom verili, že odnesie ich modlitby na nebo a vybaví ich bohom. Pes spolu s vydrou majú zvláštne postavenie medzi tzv. čistými zvieratami i v zoroastrizmu, čo znamená, že ich zabitie je veľkým hriechov. V islame naopak je pes nečistý a smie byť používaný len k stráženiu.
Ak bol pes spoločníkom v živote, zostal nim i po smrti. Jeho oddanosť pánovi, dokonca, i keď mu ubližoval, sa nemení a je neuveriteľne vytrvalá. Snáď i preto bol pes v antickej dobe obetovaný na hrobe svojich pánov, aby ich doprevádzal i na ceste na druhý svet.
Ešte prednedávnom sa považovalo, že predkovia domácich psov sú okrem vlkov taktiež šakaly (Canis aureus) a kojoty. Dnes je už preukázané, že pes je potomkom len vlka a príbuznej väzby so žiadnym druhom Canidae nemá.
Naopak existujú kríženci vlkov a (túlavých) psov, ktorí normálne žijú, z čoho možno súdiť, že pes s vlkom vytvára prirodzené rozmnožovacie spoločenstvo. Dobrovoľné párenie medzi šakalmi a psami známe nie sú a príležitostné párenie medzi psami a kojotmi nemajú z populačne genetického hľadiska žiadny význam.
O tom, že sa z vlka vyvinul pes ľudským zásahom, nie je žiadnych pochýb. Keď človek žil ako kočovný lovec, často v jeho blízkosti žili vlci, ktorí sa živili zbytkami zvierat, ktoré ľudia ulovili. Toto voľné súžitie podporovalo domestikáciou vlka a jeho následnú premenu v domáceho psa. S prechodom k sedavému spôsobu života sa vlk stal nepriateľom človeka.
Práve spôsob života vlka vo svorke bol príčinou, že sa pes rýchlo integroval do spoločenstvo človeka a naviazal s ním úzky vzťah. Preto, keď je pes uviazaný na reťazi alebo držaný v koterci, chápe to ako vylúčenie zo sociálneho zväzku, čo u neho môže vyvolať ťažké poruchy správania.
Príbehy o psích dobrodružstvách sú nekonečné. Známy francúzsky spisovateľ Victor Hugo daroval jednému svojmu priateľovi malého pudlíka. Psík sa stratil v Moskve a za pár týždňov ho našli stáť v dverách parížskeho domu rodiny, ktorá ho láskavo prijala za svojho. Prešiel cez celú Európu, len aby sa vrátil domov!
Pes má výbornú pamäť a schopnosť naučiť sa mnoho vecí. charakteristiké pre neho je, že sa učí lepšie a rýchlejšie, keď výcvik prebieha formou hry. Psie ucho je vybavené 17 svalmi, ktoré mu uľahčujú orientáciu sluchom. Na rozdiel od človeka pes zachytí zvuky, ktoré my nepočujeme a registruje i ultrazvuk. Je schopný si zapamätať a rozlíšiť až 300 druhov hlasovej intonácie.
Pes je neoceniteľným pomocníkom v mnohých oblastiach života.
Od nepamäti pes pomáha strážiť stáda. Bez jeho bezpečnostných služieb sa ani dnes neobíde žiadny pastier. Ráno ovčiarky pes doprevádza stádo na pastvu, stráži ho, aby ho nenapadli šelmy, zháňa ho do húfu, aby sa dobytok nezozbehol.
Pes je i veľký pomocník policajtov. Je ich pravou rukov pri hľadaní a prenasledovaní zločincov, alebo i pri vyhľadávaní drog alebo výbušnín. Vďaka jeho skvelej orientácii v obore pachov stačí nepatrná stopa hľadaného páchateľa, aby vystopoval cestu, kade unikol a našiel ho.
Pes je úspešne používaný i v záchranárskych akciách. V horách napr. dokáže odhaliť presné miesto, kde sú pod lavínou zasypaní ľudia. Za dve hodiny jeden pes odvedie prácu, ktorú by vykonávalo 20 osôb 20 hodín.
Nenahraditeľné sú psie služby pre handicapovaných občanov. Špeciálne vycvičený pes je schopný vykonávať 50 rôznych povelov. Napr. privolať výťah, otvoriť dvere, rozsvietiť, priniesť telefón, ktorý zvoní, zdvihnúť spadnutú vec, podať tovar z regálu v obchode, atď. V službách slepcom obchádza na ceste prekážky a vyhľadáva prechody pre chodiacich. Aby im čo najlepšie poslúžil, pamätá si až 20 trás.
Ak hľadáte štvornohého parťáka, ktorý vám bude vždy držať krok, ste na správnej adrese. Prinášame 10 plemien psov, ktoré milujú pohyb a budú nadšene pochodovať po vašom boku celé hodiny.
Aby mal váš pes vždy bezpečné miesto na hru, oddych aj ochranu pred nepriazňou počasia, doprajte mu spoľahlivé útočisko - voliéru DOGNY TYP 3. Táto odolná voliéra je vyrobená z pevnej kovovej konštrukcie v prevedení antracit, ktorá jej dodáva stabilitu a chráni pred nechceným útekom.