Dôsledky konania spoločníka, ktorý nekoná v prospech spoločnosti s ručením obmedzeným

Úvod

V podnikateľskom svete, kde sa stretávajú ambície a záujmy, nie je vždy jednoduché zosúladiť ciele všetkých spoločníkov. Čo sa však stane, ak jeden zo spoločníkov koná proti záujmom spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)? Aké sú právne a praktické dôsledky takéhoto konania? Tento článok sa zameriava na túto problematiku a poskytuje komplexný pohľad na túto zložitú tému.

Dohoda spoločníkov ako nástroj na úpravu vzťahov

Vzťahy medzi spoločníkmi v s.r.o. sú často upravené spoločenskou zmluvou. Táto zmluva však nemusí vždy detailne pokrývať všetky aspekty ich spolupráce. V takýchto prípadoch je možné uzatvoriť dohodu medzi spoločníkmi, ktorá upravuje ich vzťahy nad rámec spoločenskej zmluvy. Táto dohoda, často označovaná ako "akcionárska zmluva" (hoci sa uzatvára aj medzi spoločníkmi s.r.o.), môže upravovať širokú škálu oblastí, ako sú pravidlá spolurozhodovania, rozdeľovanie zisku alebo prevod obchodného podielu.

Príklad z praxe

Predstavte si, že ste spolu so spoločníkom založili s.r.o. poskytujúcu IT poradenstvo. Spočiatku ste mali jednoduchú spoločenskú zmluvu, ktorá neupravovala všetky detaily vašej spolupráce. Postupom času ste narazili na rôzne nezhody ohľadom vedenia spoločnosti. Hoci ste ich vždy vyriešili, obaja by ste chceli mať jasné pravidlá spolurozhodovania a rozdeľovania zisku. V takomto prípade je dohoda spoločníkov ideálnym riešením.

Čo môže dohoda spoločníkov upravovať?

Dohoda medzi spoločníkmi môže upravovať širokú škálu oblastí, vrátane:

• Pravidlá spolurozhodovania: Ak sa spoločníci podieľajú na obchodnom vedení spoločnosti, dohoda môže upraviť oblasti, za ktoré bude zodpovedný každý z nich samostatne, a oblasti, kde bude potrebný súhlas oboch.
• Rozdeľovanie zisku: Dohoda môže detailne upravovať pravidlá rozdeľovania zisku, ktoré spoločníci nechcú zverejňovať v spoločenskej zmluve.
• Prevod obchodného podielu: Dohoda môže precizovať právo predať obchodný podiel tretím osobám, napríklad dohodou o tom, že ak bude mať jeden zo spoločníkov v úmysle previesť obchodný podiel, bude mať právo previesť svoj obchodný podiel za rovnakých podmienok aj druhý spoločník.

Obmedzenia dohody spoločníkov

Dohoda medzi spoločníkmi by nemala byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami Obchodného zákonníka (teda tými, od ktorých sa strany nemôžu dohodou odchýliť) ani so spoločenskou zmluvou. Napríklad, ak spoločenská zmluva upravuje, že konateľa spoločnosti menuje a odvoláva valné zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou prítomných spoločníkov, nemôže dohoda spoločníkov upraviť inú väčšinu.

Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku

Záväznosť dohody spoločníkov

Dohoda spoločníkov riadne zaväzuje, ale len spoločníkov, nie tretie strany. Napríklad, ak sú spoločníci zároveň samostatne konajúcimi konateľmi a v dohode zakotvia, že pre podpis zmluvy s predmetom plnenia nad určitú sumu potrebujú súhlas druhého spoločníka, potom ak jeden z nich túto dohodu poruší a zmluvu podpíše bez súhlasu, bude táto zmluva platná. Druhý spoločník sa bude môcť voči porušujúcemu spoločníkovi domáhať náhrady škody, ale musel by preukázať, že mu nejaká škoda skutočne vznikla.

Preto je vhodné, aby dohoda spoločníkov zakotvovala zmluvné pokuty za porušenie povinností alebo mechanizmov uvedených v dohode.

Trestná zodpovednosť právnických osôb a konanie v neprospech spoločnosti

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb zavádza do právneho poriadku trestnú zodpovednosť aj pre právnické osoby (PO), teda aj pre s.r.o. To znamená, že PO môže byť trestne stíhaná za trestné činy, ktorých sa dopustí po nadobudnutí účinnosti zákona.

Princíp pripočítateľnosti

Kľúčovým princípom pre vyvodenie trestnej zodpovednosti PO je princíp pripočítateľnosti. Podľa § 4 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti PO, konanie fyzickej osoby sa pričíta PO, ak:

• sa konala v jej mene alebo v jej záujme,
• v rámci jej činnosti,
• prostredníctvom nej.

Ak je splnená čo i len jedna z týchto podmienok, je možné vyvodzovať voči PO trestnú zodpovednosť. To znamená, že ak spoločník (alebo iná osoba konajúca za PO) koná v prospech PO a v rámci jej činnosti, aj keď to konanie je protiprávne, môže byť zaň trestne zodpovedná aj samotná PO.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov

Kto môže konať za PO?

Za PO môže konať viacero osôb:

• Štatutárny orgán: Ide o osobu alebo orgán, ktorý je oprávnený konať za PO na základe zakladateľskej listiny, spoločenskej zmluvy alebo zákona (napr. konateľ s.r.o., predstavenstvo a.s.).
• Osoba oprávnená rozhodovať za PO: Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o trestnej zodpovednosti PO, ide o osobu, ktorá je oprávnená rozhodovať za PO, napríklad aj schválenie alebo pokyn v záležitostiach obchodného vedenia.
• Osoba, ktorá má poverenie od PO: Ide o zamestnanca PO, ktorý má poverenie na určité úkony.

Je dôležité zdôrazniť, že ak osoba prekračuje rozsah svojho oprávnenia, neznamená to automaticky, že konanie nemôže byť pripočítané PO. Dôležité je, či konanie spadá pod niektoré z písmen a) až c) ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o trestnej zodpovednosti PO. Ak áno, vôľa PO sa bude dať PO pričítať.

Trestné činy, ktorých sa môže PO dopustiť

PO sa môže dopustiť širokého spektra trestných činov, ktoré sú uvedené v osobitnej časti Trestného zákona. Medzi najčastejšie trestné činy, ktorých sa PO dopúšťajú, patria:

• Podvod (§ 221 Trestného zákona): Tento trestný čin spočíva v uvedení niekoho do omylu s cieľom získať majetkový prospech.
• Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku (§ 237 Trestného zákona): Tento trestný čin spočíva v porušení povinnosti vyplývajúcej zo správy cudzieho majetku, čím sa spôsobí škoda.
• Zneužívanie informácií v obchodnom styku (§ 265 Trestného zákona): Tento trestný čin spočíva v zneužití dôverných informácií na získanie prospechu v obchodnom styku.
• Pletichy pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (§ 266 Trestného zákona): Tento trestný čin spočíva v manipulácii s verejným obstarávaním alebo verejnou dražbou.

Konanie v neprospech spoločnosti a trestná zodpovednosť

Ak spoločník (alebo iná osoba konajúca za PO) koná v neprospech spoločnosti, môže to mať za následok trestnú zodpovednosť PO. Napríklad, ak konateľ s.r.o. úmyselne uzatvorí nevýhodnú zmluvu, čím spôsobí spoločnosti škodu, môže byť za to trestne zodpovedná nielen samotná fyzická osoba (konateľ), ale aj samotná s.r.o.

Príklad z praxe

Ing. L. B. ako konateľ spoločnosti R. s.r.o. uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou O. s.r.o. o predaji nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti R. s.r.o. Spoločnosť R. s.r.o. však za predaj nehnuteľností neobdržala dohodnutú cenu. V tomto prípade sa často vyvodzuje podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.

Prečítajte si tiež: Cestovné náhrady spoločníka

Je však dôležité zdôrazniť, že nie každé konanie v neprospech spoločnosti automaticky znamená spáchanie trestného činu. Napríklad, ak konateľ s.r.o. predá majetok spoločnosti za nižšiu cenu, ako je trhová cena, nemusí to automaticky znamenať spáchanie trestného činu podvodu. Dôležité je zistiť, či konateľ konal s úmyslom obohatiť sa na úkor majetku spoločnosti a či niekoho uviedol do omylu.

Zánik trestnosti a zrušenie PO

Podľa § 7 zákona o trestnej zodpovednosti PO, trestnosť PO zaniká:

• jej zrušením,
• uplynutím premlčacej doby.

Zrušenie PO však neznamená automaticky zánik trestnosti, ak PO len zmení svoju formu (napr. s.r.o. sa pretransformuje na a.s.) alebo ak dôjde k jej zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu. V takýchto prípadoch prechádza trestná zodpovednosť na jej právneho nástupcu.

Záložné právo na obchodný podiel a splynutie spoločností

Ďalšou komplikovanou otázkou je, čo sa stane so záložným právom na obchodný podiel v s.r.o. pri splynutí spoločností. Predstavme si situáciu, že existuje s.r.o. (spoločnosť A) s jediným spoločníkom (A), na ktorej obchodný podiel je zriadené záložné právo. Spoločnosť A bude zrušená bez likvidácie splynutím s inou spoločnosťou (spoločnosť B), čím vznikne spoločnosť C. Spoločník spoločnosti A sa však nestane spoločníkom v novovzniknutej spoločnosti C.

Zánik záložného práva?

Podľa niektorých názorov, pri splynutí spoločností dochádza k zániku obchodného podielu v spoločnosti A, a tým aj k zániku záložného práva na tento obchodný podiel (§ 151md ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka). Argumentujú tým, že podiel bez spoločnosti nemôže pretrvať.

Zachovanie záložného práva?

Iný názor však tvrdí, že záložné právo je vecné právo, ktoré má chrániť jeho majiteľa (záložného veriteľa) a nemalo by zaniknúť jednostrannou dispozíciou zo strany záložcu. Ak by obchodný register zapísal splynutie bez zápisu záložného práva, neviem si predstaviť, ako by to ešte niekedy niekto rozplietol. Takže z praktického hľadiska právo záložného veriteľa zrejme efektívne zanikne. Ale nesúhlasím s tým, že je to nevyhnutne správne a spravodlivé riešenie.

Podľa tohto názoru by sa mohol analogicky aplikovať § 135b Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o spracovaní veci. Ak spracovateľ veci nekoná dobromyseľne, chráni právo primárne vlastníka. V tomto prípade by sa mohlo argumentovať, že splynutie spoločností nemohlo dôjsť dobromyseľne, pretože záložné právo je registrované v obchodnom registri.

Riešenie

V praxi je táto otázka veľmi komplikovaná a neexistuje jednoznačná odpoveď. Záleží na konkrétnych okolnostiach prípadu a na interpretácii príslušných právnych predpisov.

tags: #spolocnik #nekona #v #prospech #spolocnosti #dôsledky