Spolupráca rodiny a školy v edukácii mentálne postihnutých

Úvod

Vzdelávanie mentálne postihnutých detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje úzku spoluprácu rodiny a školy. Efektívna spolupráca medzi rodinou a školou je kľúčová pre zabezpečenie optimálneho rozvoja a edukácie týchto detí. Prostredie, v ktorom mladý človek žije, plní dôležitú úlohu pri formovaní mladej osobnosti. Rodina je dominantným výchovným prostredím dieťaťa a má nezastupiteľnú funkciu v období predškolského veku a pri dospievaní dieťaťa. Rodinná výchova je odrazom rodinných vzťahov, ktoré sa utvárajú na báze celospoločenskej situácie a spoločenského vývoja.

Dôležitosť spolupráce rodiny a školy

Spolupráca rodiny a školy je nevyhnutná pre úspešnú edukáciu mentálne postihnutých detí. Rodina poskytuje dieťaťu základné hodnoty, návyky a postoje, ktoré ovplyvňujú jeho správanie a učenie v škole. Škola zase poskytuje dieťaťu odborné vzdelávanie a rozvíja jeho schopnosti a zručnosti. Ak rodina a škola spolupracujú, môžu spoločne vytvoriť pre dieťa optimálne podmienky pre jeho rozvoj a edukáciu.

Formy spolupráce rodiny a školy

Existuje mnoho foriem spolupráce medzi rodinou a školou. Medzi najčastejšie patria:

• Pravidelné konzultácie medzi učiteľmi a rodičmi: Tieto konzultácie umožňujú učiteľom a rodičom vymieňať si informácie o dieťati, jeho pokrokoch a problémoch.
• Účasť rodičov na školských akciách a podujatiach: Účasť rodičov na školských akciách a podujatiach posilňuje vzťah medzi rodinou a školou a umožňuje rodičom lepšie spoznať školské prostredie.
• Zapojenie rodičov do vyučovacieho procesu: Zapojenie rodičov do vyučovacieho procesu môže mať rôzne formy, napríklad pomoc pri príprave pomôcok, asistencia pri vyučovaní alebo vedenie krúžkov.
• Vzdelávanie rodičov v oblasti výchovy a vzdelávania mentálne postihnutých detí: Vzdelávanie rodičov v oblasti výchovy a vzdelávania mentálne postihnutých detí im pomáha lepšie porozumieť potrebám svojho dieťaťa a efektívnejšie ho podporovať v jeho rozvoji.

Bariéry spolupráce rodiny a školy

Napriek dôležitosti spolupráce medzi rodinou a školou, existujú aj bariéry, ktoré túto spoluprácu sťažujú. Medzi najčastejšie patria:

• Nedostatok času: Učitelia aj rodičia sú často zaneprázdnení a nemajú dostatok času na pravidelnú komunikáciu a spoluprácu.
• Nedostatok informácií: Rodičia často nemajú dostatok informácií o vzdelávaní mentálne postihnutých detí a nevedia, ako môžu svojmu dieťaťu pomôcť.
• Nedôvera medzi rodinou a školou: V niektorých prípadoch môže existovať nedôvera medzi rodinou a školou, ktorá sťažuje komunikáciu a spoluprácu.
• Rozdiely v názoroch na výchovu a vzdelávanie: Rodičia a učitelia môžu mať rozdielne názory na výchovu a vzdelávanie mentálne postihnutých detí, čo môže viesť k konfliktom.
• Problémy súvisiace s rodinou sa neriešia systémovo, prepojením prvkov rodič, dieťa, učiteľ, vychovávateľ.

Faktory ovplyvňujúce rodinu

Rodinná výchova je odrazom rodinných vzťahov, ktoré sa utvárajú na báze celospoločenskej situácie a spoločenského vývoja. Tento vývoj sa premieta do životnej úrovne rodiny, ktorá je v prípade výrazného ekonomického poklesu frustrovaná a stresovaná. Mnohé rodiny sa dostávajú na okraj biedy a nedokážu v primeranej miere zabezpečovať základné funkcie voči svojim členom, ako sú ekonomická, ochranná, citová a výchovno-socializačná funkcia rodiny.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce

Súčasný vývoj nenaznačuje, že by dochádzalo k zlepšovaniu podmienok na realizáciu uvedených funkcií rodiny. Mnohé rodiny trpia bytovou krízou, všeobecne klesá pôrodnosť a stúpa rozvodovosť. Viac ako 60 % domácností bolo pod hranicou priemerných príjmov. V posledných rokoch sa síce podarilo mierne zvýšiť finančnú situáciu rodín, ale aj tak je stále pod úrovňou spred roka 1989. Najčastejším typom rodinnej domácnosti v SR sú dvojdetné domácnosti, z ktorých cca 70 % je pod intervalom s priemerným príjmom. Ekonomická situácia v rodine podstatne ovplyvňuje jej reálnu životnú úroveň, často až na úroveň zabezpečenia kúpy základných potravinových článkov. V súčasnosti sa začína vytvárať skupina rodín, ktoré nepociťujú nedostatok financií (cca 10 %).

Problémom ostáva aj absencia rodičov, kde ich pracovné povinnosti sa často vykonávajú na úkor času pre rodinu. Podstatou je absencia rodiča vo vzťahu k výchove detí, vzťahová labilita a veľmi malá citová prepojenosť medzi členmi rodiny. Dôležitou súčasťou vzniku a fungovania mladej rodiny je riešenie bytovej otázky. Mladí ľudia často ako jeden z najvážnejších problémov pri zakladaní rodiny uvádzajú otázku bývania.

Ekonomická transformácia vplýva na vnútororodinnú štruktúru. Nízka participácia, resp. neúčasť otcov na rodinnom živote i na výchove detí vedie k dlhodobým frustráciám. Podnikateľská rodina je zasa poznačená väčším stresom, orientáciou na konzumný spôsob života a menším dôrazom na sociálne istoty. Pribúdajú aj rodiny dysfunkčné, s oslabenou vychovávateľskou úlohou jedného z partnerov. Iba 4,5 % rodičov číta odbornú literatúru z oblasti rodičovstva a iba 3,8 % využíva rady odborníkov.

Náhradná výchova ako možnosť starostlivosti

V súvislosti s riešením aktuálnych problémov rodinnej politiky sa javí ako jedna z možností starostlivosti o deti a mládež z dysfunkčných rodín náhradná výchova. Je potrebné zabezpečiť legislatívu v prospech detí z detských domovov a transformáciu zariadení ústavnej výchovy pod gesciu jedného rezortu.

Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje jednu z foriem náhradnej výchovy detí. Druhou formou náhradnej výchovy je ústavná výchova (vykonávaná v detských domovoch). Cieľom náhradnej rodinnej starostlivosti je čo najviac približovať sa výchove v primárnej rodine.

Prečítajte si tiež: Prínosy spolupráce školy a domova dôchodcov

Z hľadiska náhradných rodinnoprávnych vzťahov je najvhodnejšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti osvojenie. Osobitné postavenie v oblasti náhradných rodinných vzťahov má pestúnska starostlivosť, ktorá je v gescii štátu. Ďalšou formou náhradnej rodinnej starostlivosti je zverenie dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča. Starostlivosť o deti je možné poskytovať aj v domovoch sociálnych služieb pre deti a v detských domovoch, v ktorých možno poskytovať dieťaťu starostlivosť od narodenia až do dosiahnutia plnoletosti, najdlhšie však do 25 rokov veku.

Zmeny v rodinných pomeroch

V posledných rokoch nastali podstatné zmeny v rodinných pomeroch. Trendom je vysoká miera sobášnosti a nízky sobášny vek. V rovnakom období sa zvýšil aj priemerný sobášny vek. Miera rozvodovosti pomaly a rovnomerne stúpala. Pre Slovensko bola v minulosti typická vysoká miera využívania interrupcií (UPT) na skončenie nechceného tehotenstva. Po roku 1990 nastal vo vývoji potratovosti pozitívny zvrat.

Zlepšenie spolupráce rodiny a školy

Na zlepšenie spolupráce rodiny a školy je potrebné prekonať existujúce bariéry. Medzi opatrenia, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu spolupráce, patria:

• Zvýšenie informovanosti rodičov o vzdelávaní mentálne postihnutých detí: Školy by mali aktívne informovať rodičov o vzdelávaní mentálne postihnutých detí a poskytovať im poradenstvo a podporu.
• Vytvorenie priestoru pre pravidelnú komunikáciu a spoluprácu medzi učiteľmi a rodičmi: Školy by mali vytvoriť priestor pre pravidelnú komunikáciu a spoluprácu medzi učiteľmi a rodičmi, napríklad formou pravidelných konzultácií, workshopov alebo spoločných akcií.
• Podpora vzdelávania rodičov v oblasti výchovy a vzdelávania mentálne postihnutých detí: Školy by mali podporovať vzdelávanie rodičov v oblasti výchovy a vzdelávania mentálne postihnutých detí, napríklad formou kurzov, seminárov alebo prednášok.
• Budovanie dôvery medzi rodinou a školou: Školy by mali budovať dôveru medzi rodinou a školou, napríklad formou otvorenej komunikácie, rešpektovania názorov rodičov a zapojenia rodičov do rozhodovania o vzdelávaní ich dieťaťa.
• Permanentný záujem rodičov o školenie z oblasti výchovy detí v rodine.

Vzdelávanie

Vzdelávanie zahŕňa predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy a vysoké školy.

Prečítajte si tiež: Metódy sociálnej rehabilitácie seniorov

tags: #spolupráca #rodiny #a #školy #edukácia #mentálne