Spolupráca s pacientom a rehabilitačné metódy: Komplexný prístup k obnove zdravia

Rehabilitácia je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne metódy a prístupy, ktorých cieľom je zlepšenie celkového stavu pacienta, minimalizácia zdravotných deficitov a jeho opätovné zaradenie do pracovného a bežného života. Úspešná rehabilitácia si vyžaduje aktívnu spoluprácu pacienta, zdravotníckeho personálu a zapojenie rôznych odborníkov. Tento článok sa zameriava na dôležitosť spolupráce s pacientom v rehabilitačnom procese a na rôzne rehabilitačné metódy, ktoré sa používajú na dosiahnutie optimálnych výsledkov.

Úvod do rehabilitácie

Rehabilitácia je vzájomne prepojený cielený proces, ktorého primárnym cieľom je minimalizácia negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia, či už akútneho alebo chronického. Základným pilierom rehabilitačného procesu je liečebná rehabilitácia, no v rámci komplexnosti je veľmi dôležitá i pracovná, sociálna či výchovná rehabilitačná zložka.

Komplexnosť rehabilitačného procesu je daná telesnou (fyzickou), duševnou (psychickou) a sociálno-pracovnou opaterou jedinca.

Druhy rehabilitácie

Rehabilitácia sa delí na niekoľko základných druhov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prispievajú k celkovému zlepšeniu stavu pacienta:

• Liečebná rehabilitácia: Zameriava sa na obnovu telesného a duševného zdravia prostredníctvom diagnostiky, liečby a prevencie zdravotných porúch.
• Pracovná rehabilitácia: Cieľom je obnova a zlepšenie poškodených pracovných zručností v dôsledku úrazu alebo ochorenia.
• Sociálna rehabilitácia: Podporuje pacientovu samostatnosť, sebestačnosť a maximálne zaradenie do spoločnosti.
• Výchovná rehabilitácia: Zahŕňa odborné pedagogické činnosti a postupy s cieľom rozvoja osobnosti a vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím.

Liečebná rehabilitácia a fyzioterapia

Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia patria k základným zdravotníckym odborom so zameraním na diagnostiku, liečbu a prevenciu zdravotných porúch s cieľom obnovy duševného i telesného zdravia. Využívajú svoje pod-obory na prevenciu, diagnostiku, liečbu a výskum porúch zdravotného stavu s cieľom maximálnej možnej obnovy a zachovania telesných, duševných i sociálnych funkcií pacienta. Liečebná rehabilitácia je teda súbor diagnostických, terapeutických a edukačných opatrení s cieľom maximálneho zlepšenia zdravotného stavu pacienta.

Prečítajte si tiež: Budúcnosť medzinárodnej zdravotníckej spolupráce

Základnou zložkou liečebnej rehabilitácie je fyzioterapia, ktorá sa zaoberá diagnostikou, liečbou a prevenciou porúch pohybového aparátu. Využíva liečebnú telesnú výchovu, manuálne techniky, postupy, metódy a fyzikálnu terapiu.

Metódy fyzioterapie

V rámci liečebnej rehabilitácie sa využívajú rôzne metódy fyzioterapie, vrátane:

• Liečebná telesná výchova (aktívna i pasívna kinezioterapia)
• Terapeutické postupy (mäkké, mobilizačné a manipulačné techniky)
• Komplexné metódy a koncepty (Mojžišovej metóda, SM systém, Klappovo lezenie, Brűgger koncept a iné)
• Metodiky založené na neuro-muskulárnom, nervovo-svalovom podklade (Vojtova metóda, DNS dynamicko neuro-muskulárna stabilizácia, McKenzie metóda, SMS Senzomotorická stimulácia, PNF proprio neuro-muskulárna facilitácia a iné)
• Fyzikálna terapia (elektroterapia, magnetoterapia, hydroterapia, mechanoterapia, fototerapia a termoterapia)

Liečebná rehabilitácia je poskytovaná v rôznych zdravotníckych štátnych i súkromných zariadeniach: nemocnica, ambulancia, liečebňa, domov seniorov, rehabilitačný ústav, kúpele, lázne a iné. V niektorých prípadoch je liečebná rehabilitácia poskytovaná externe priamo v domácom prostredí pacienta. Liečebnú rehabilitáciu a fyzioterapiu vykonávajú fyzioterapeuti, vyštudovaní rehabilitační pracovníci a zdravotné sestry s nadstavbou.

Ciele liečebnej rehabilitácie a fyzioterapie

Všeobecné ciele liečebnej rehabilitácie a fyzioterapie zahŕňajú:

• Zvýšenie svalovej sily a celkovej kondície
• Zlepšenie hrubej i jemnej motoriky
• Zlepšenie stability a koordinácie
• Obnova sebestačnosti a nezávislosti
• Eliminácia bolestivosti
• Zlepšenie pohybových stereotypov, ergonómia pohybu
• Zlepšenie psychického stavu a nálady

Pracovná rehabilitácia a ergoterapia

Pracovná zložka rehabilitačného komplexu je činnosť, ktorej cieľom je obnova a zlepšenie poškodenej pracovnej zručnosti v dôsledku úrazu (ochorenia). Terapia prácou je odborne nazývaná ako ergoterapia. Jedná sa o zmysluplnú činnosť (prácu), ktorú pacient vykonáva a zlepšuje si tak danú pohybovú zručnosť. Ergoterapia vedie k zlepšeniu fyzického i duševného stavu a vedie pacienta k sebestačnosti (nezávislosti).

Prečítajte si tiež: Prínosy spolupráce školy a domova dôchodcov

Špecifická ergoterapia sa zameriava aj na presné pracovné zručnosti, ktoré bude pacient potrebovať pri návrate do pôvodnej či novej práce. Dochádza k zvýšeniu svalovej sily, kondície, zlepšeniu jemnej i hrubej motoriky a celkovej zručnosti jedinca. Náplňou ergoterapie je i testovanie a posudzovanie stavu sebestačnosti pacienta v zmysle bežných denných aktivít, ako je jedenie, varenie, nákupy, osobná hygiena, použitie toalety, presuny z lôžka a iné. Liečba prácou taktiež zmysluplným spôsobom vypĺňa pacientovi čas trávený prípadnou dlhodobou hospitalizáciou.

Príkladom sú rôzne dielne v rehabilitačných ústavoch (drevárska, výtvarná, šijacia), kde sa jedinec zabáva a súčasne podporuje liečbu zlepšovaním motoriky pohybového aparátu. Chránená dielňa je zase špecifické zariadenie, ktoré sa uplatňuje jak v pracovnej, tak i sociálnej aj výchovnej rehabilitácii. V chránenej dielni môžu pracovať jedinci so zmenenou pracovnou (ne)schopnosťou. Pracovnú rehabilitáciu vykonáva najmä ergoterapeut, fyzioterapeut či rehabilitačný pracovník v prípadnej spolupráci so sociálnym pracovníkom.

Sociálna a výchovná rehabilitácia

Sociálna zložka rehabilitačného procesu je činnosť slúžiaca na podporu pacientovej samostatnosti, sebestačnosti a maximálneho zaradenia sa spoločnosti. Cieľom je zabezpečenie dôstojného a hodnotného života s maximálnou možnou nezávislosťou na druhých osobách a adaptácie do pracovného i bežného každodenného života. Sociálna rehabilitácia je úzko prepojená s ergoterapiou. Jedná sa o proces, kde osoba s dlhodobým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností pre dosiahnutiu stanovených cieľov sebestačnosti (s ohľadom na zdravotné postihnutie). Obsahom sociálnej rehabilitácie je nácvik mobility, lokomócie, sebestačnosti, komunikácie a sociálnej adaptácie.

Výchovná (edukačná) rehabilitácia je úzko spojená s ostatnými zložkami rehabilitácie. Jedná sa o súbor odborných pedagogických činností a postupov s cieľom rozvoja osobnosti a vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím. Príkladom je edukácia pacienta s kardio-vaskulárnym ochorením ohľadne rizikových faktorov, životosprávy, prevencie a predchádzaniu zhoršenia ochorenia. Pre pacientov s poruchami pohybového aparátu sa napríklad jedná o edukačný pohybový program k sebestačnosti, pohybovej ergonómii a zdravému pohybu v rámci prevencie recidívy ochorenia.

Multidisciplinárny tím a spolupráca

Rehabilitačný proces tvorí multidisciplinárny tím pracovníkov. Aby bol stanovený cieľ terapie dosiahnutý čo najlepšie, je potrebná prepojenosť a spolupráca rôznych zdravotníckych i humanitárnych oborov. Medzi členov tímu patria:

Prečítajte si tiež: Metódy sociálnej rehabilitácie seniorov

• Ošetrujúci lekári (rehabilitačný doktor, neurológ, ortopéd,…)
• Fyzioterapeut
• Ergoterapeut
• Zdravotná sestra
• Sociálny pracovník

Úloha sestry v rehabilitačnom procese

Ošetrovateľstvo je multidisciplinárny vedný odbor, v ktorého centre je pacient. Sestra sa snaží o prinavrátenie zdravia poskytovaním kvalitnej, efektívnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti a svojimi intervenciami pomáha predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu. Keďže pracuje ako člen tímu, často sa jej kompetencie prelínajú s inými odbormi. Veľký počet operačných výkonov, chronicita niektorých ochorení a predĺžená rekonvalescencia kladú na sestry stále vyššie nároky v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Týka sa to aj oblasti rehabilitácie a nakoľko vyťaženosť fyzioterapeutov je veľká, do hry tak môže vstúpiť sestra.

Jednou z kompetencii sestry je zabezpečiť mobilizáciu osoby a ošetrovateľskú rehabilitáciu a podieľať sa na prevencii porúch z imobility. Sestra poskytuje základnú ošetrovateľskú rehabilitačnú starostlivosť, na ktorú potom nadväzuje fyzioterapeut so svojou odbornou špecializovanou starostlivosťou. Tento typ ošetrovateľstva sa uplatňuje najmä v dlhodobej starostlivosti o chorých, v ADOS a hospicoch.

Rehabilitačné ošetrovateľstvo si vyžaduje aktívny typ sestry ochotnej spolupracovať s celým tímom ale hlavne pacientom s cieľom mu polepšiť. Vhodne zvolená komunikácia a trpezlivosť zvyšuje šance na získanie pacientovej spolupráce. Výhodou sestry je, že je k dispozícií 24 hodín v rámci jedného oddelenia a vie sa pacientovi v tomto čase naplno venovať.

Prostriedky, ktoré sestra používa v rehabilitácii

Sestra môže pomôcť pacientovi prostredníctvom rôznych prostriedkov, ako napríklad:

• Polohovanie: Pravidelné a systematické zmeny polohy pacienta v posteli, aby sa zabránilo komplikáciám spôsobeným dlhodobou nehybnosťou.
• Pasívne pohyby: Realizácia pasívnych pohybov s končatinami pacienta počas manipulácie s ním, napríklad počas polohovania a hygieny.
• Mobilizácia a vertikalizácia: Pomoc pacientovi dostať sa z postele, posadzovanie a postupné stavanie na nohy, nácvik presunov z postele na vozík a späť.
• Nácvik sebaobslužných činností: Podpora pacienta v získavaní nezávislosti od ošetrujúceho personálu prostredníctvom nácviku hygieny, obliekania, stolovania a iných denných aktivít.
• Prevencia dekubitov: Hodnotenie rizika vzniku dekubitov, používanie antidekubitárnych pomôcok, starostlivosť o kožu pacienta a vizuálna kontrola predilekčných miest.

Cievna mozgová príhoda a rehabilitácia

Cievna mozgová príhoda (CMP), známa aj ako mozgová mŕtvica, je vážne neurologické ochorenie, ktoré môže viesť k trvalým neurologickým následkom. Rýchla lekárska starostlivosť a následne dobre nastavená fyzioterapia je kľúčová pre minimalizáciu škôd a zlepšenie prognózy pacienta po CMP.

Po CMP je dôležité začať s rehabilitáciou čo najskôr. Cieľom rehabilitácie je pomôcť pacientovi obnoviť stratené funkcie, ako je chôdza, reč, jemná motorika a sebestačnosť. Rehabilitácia po CMP je individuálna a závisí od rozsahu poškodenia mozgu a celkového stavu pacienta.

Prístup fyzioterapeuta k pacientovi po CMP

Fyzioterapeut pristupuje ku každému pacientovi po CMP individuálne, s ohľadom na jeho špecifické potreby a ciele. Dôležitá je komunikácia s pacientom a jeho rodinou, aby sa zistilo, čo je pre pacienta najdôležitejšie a čo chce dosiahnuť.

Fyzioterapeut sa snaží stimulovať postihnuté časti tela a "zobudiť" ich. Vysvetľuje pacientovi proces neuroplasticity a povzbudzuje ho k aktívnemu cvičeniu. Cvičenie môže zahŕňať cvičenie na lôžku s terapeutom, samostatné cvičenie, pasívny pohyb s pomocou zdravých končatín a aktívny pohyb.

Metódy používané pri rehabilitácii po CMP

Pri rehabilitácii po CMP sa používajú rôzne metódy, ako napríklad:

• Cvičenie na lôžku: Pasívne a aktívne cvičenie na zlepšenie rozsahu pohybu, svalovej sily a koordinácie.
• Vertikalizácia: Postupné stavanie pacienta na nohy na zlepšenie rovnováhy a prípravu na chôdzu.
• Nácvik chôdze: Používanie rôznych pomôcok, ako sú chodítka, G-aparáty a barly, na nácvik chôdze.
• Stimulácia jemnej motoriky: Cvičenia na zlepšenie úchopu, manipulácie s predmetmi a iných jemných motorických zručností.
• Komunikácia a logopédia: Práca s logopédom na zlepšenie reči a porozumenia.

Moderné technológie v rehabilitácii

Vývoj rehabilitačnej medicíny bol výrazne ovplyvnený pacientami s veľmi ťažkými, v minulosti takmer vo všetkých prípadoch smrteľnými, komplexnými deficitmi. V dôsledku toho je dnes neurorehabilitácia dôležitým prvkom, ktorý si kladie za cieľ vytvárať nové inovatívne terapeutické plány, ktorých aplikácia u tohto typu pacientov dáva nádej na výrazné zlepšenie oproti klasickým zaužívaným metódam. Medzi moderné technológie, ktoré sa využívajú v rehabilitácii, patria:

• Roboticky asistovaná lokomočná terapia (LOKOMAT®): Roboticky asistovaný tréning chôdze pomocou počítačom riadených ortéz dolných končatín.
• Zariadenie ARMEO®: Pohyblivá ortéza, ktorá odľahčuje hmotnosť končatiny a tým poskytuje aj pacientom s ťažkým stupňom ochrnutia pohybovať s končatinou a precítiť jej ovládanie.
• Systém TETRAX: Vykonáva funkčnú diagnostiku najjemnejších odchýlok stability pacienta s cieľom určiť ich pôvod v tele.
• Zariadenie TYMO: Na diagnostiku porúch stability a rovnováhy nadväzuje tréningom na balančných plošinách.
• Koordinačná dynamická terapia v systéme GIGER MD®: U pacientov s detskou mozgovou obrnou, ale aj s poruchami držania tela, so skoliózou a u pacientov so syndrómom bolestivého ramena je potvrdené zlepšenie motorických funkcií, držania tela, pohyblivosti, ako aj zmiernenie bolesti po aplikácii koordinačnej dynamickej terapie v systéme GIGER MD®.

Spolupráca s pacientom: Kľúč k úspešnej rehabilitácii

Pacient by sa nemal stať len pasívnym prvkom, ktorý sa necháva posúvať z jednej ordinácie do druhej. Mal by byť hlavným odborníkom na svoj život a mal by prevziať svoj diel zodpovednosti. Aspoň v hrubých rysoch by mal rozumieť tomu, čo sa s ním v danej chvíli deje. Základom by tu mala byť jednoduchá schéma, podľa ktorej sú najprv stanovené ciele liečby. Práve tu by určite názor pacienta mal zaznieť, pretože aj to je cesta, ako predísť nerealistickým očakávaniam.

Úspech rehabilitácie závisí od aktívnej spolupráce pacienta, jeho motivácie a ochoty podieľať sa na rehabilitačnom procese. Dôležité je, aby pacient rozumel svojmu zdravotnému stavu, cieľom rehabilitácie a jednotlivým krokom, ktoré je potrebné podniknúť na dosiahnutie úspechu.

Faktory ovplyvňujúce spoluprácu s pacientom

Spoluprácu s pacientom ovplyvňujú rôzne faktory, ako napríklad:

• Psychologické nastavenie pacienta: Každý sa s chorobou vyrovnáva inak a veľmi záleží od zázemia pacienta, od toho, či žije v rodine, či má podporu priateľov.
• Sociálne determinanty zdravia: Úspech liečby záleží aj od ekonomickej situácie pacienta.
• Štruktúrovaná edukácia a podpora: Chorému by mali byť vo vhodnej forme poskytnuté všetky informácie, ktoré sú preňho dôležité.
• Efektívna prax a organizovanie starostlivosti: Nekonečné sedenie v čakárni a dlhé objednávacie lehoty neprospievajú dobrej spolupráci medzi zdravotníkmi a chorými.

tags: #spolupráca #s #pacientom #rehabilitácia #metódy