Právna Úprava Spoluvlastníckeho Podielu Manželov a Tretej Osoby

Úvod do Spoluvlastníctva

Náš právny poriadok umožňuje, aby jedna vec bola vo vlastníctve viacerých osôb. Takýto stav, kedy je vec súčasne vo vlastníctve viacerých subjektov, nazývame spoluvlastníctvo. Občiansky zákonník upravuje dve formy spoluvlastníctva: podielové a bezpodielové. Nevylučuje sa však ani kombinácia oboch uvedených foriem.

Podielové Spoluvlastníctvo

Vznik a Charakteristika

Podielové spoluvlastníctvo vzniká vtedy, ak vlastníctvo k veci patrí dvom alebo viacerým osobám. Subjektom podielového spoluvlastníctva sú fyzické osoby, právnické osoby a štát, a to aj v kombinácii. Podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť medzi fyzickými osobami, medzi fyzickými a právnickými osobami, medzi fyzickými osobami a štátom, ktorý sa môže stať spoluvlastníkom na základe dedenia (ako odúmrť v prípade, že zomretý nemá dedičov), darovania, prípadne na základe prepadnutia spoluvlastníckeho podielu uložením trestu prepadnutia majetku podľa Trestného zákona.

Pojmovým znakom spoluvlastníckeho vzťahu je vyjadrenie vzťahu medzi jednotlivými vlastníkmi, ktorý je vyjadrený podielom na veci. Tento podiel nepredstavuje reálnu časť na veci, ale treba ho chápať ako podiel na veci, ktorý vyjadruje spoluvlastníctvo tak, že všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadný vlastník nemá určený podiel na veci konkrétne. Hovoríme tomu ideálny podiel na veci. Pri vzniku spoluvlastnického práva musí byť zrejmé, že vlastnícky podiel nadobúda viac subjektov, podiel musí byť vyjadrený, pokiaľ nie je vyjadrený platí zákonná domnienka o rovnosti všetkých podielov. Podiely môžu byť určené dedením, rozhodnutím súdu, zmluvou a iné. Zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu ideálnej časti. Pokiaľ je predmetnom nehnuteľnosť musí byť urobená v písomnej forme a vkladovaná katastrom nehnuteľností.

Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel, ktorý vymedzuje mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Veľkosť podielov môže vyplývať zo zmluvy, ktorou sa nadobudlo podielové spoluvlastníctvo, z dohody spoluvlastníkov, z právneho predpisu alebo z rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu.

Pre podielové spoluvlastníctvo je charakteristické to, že jednotlivé osoby - spoluvlastníci - majú na konkrétnej veci určitý podiel, ktorý vyjadruje mieru ich účasti na právach a povinnostiach k spoločnej veci. Tento podiel je podielom tzv. ideálnym, a nie reálnym. To znamená, že ak jeden zo spoluvlastníkov vlastní 1/4 z pozemku, patrí mu 1/4 z každej časti pozemku, a nie ním ohraničená časť. Každý zo spoluvlastníkov má právo užívať nehnuteľnosť v takej miere, aká je veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu k celku.

Prečítajte si tiež: Narábanie so spoluvlastníckym podielom pod B1

Práva a Povinnosti Spoluvlastníkov

Každý spoluvlastník má právo vec užívať, držať, disponovať, brať z neho plody a úžitky. Každý spoluvlastník má právo ochrany vlastníckeho práva proti ostatným spoluvlastníkom, ako aj voči tretím osobám. Má právo podať žalobu o určenie spoluvlastníckeho podielu, zdržovaciu žalobu, žalobu o odstránenie zásahu do užívania veci, žalobu o vydanie úžitkov z veci, žalobu o odstránenie trvajúcich následkov zásahu. Pokiaľ sa spoluvlastníci nemôžu dohodnúť na spôsobe úžívania má právo spoluvlastník žiadať náhradu škody, ktorá mu z toho titulu vznikla.

Spoluvlastníci pri uplatňovaní práv a povinností pri hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú na základe väčšinového princípu počítanou podľa veľkosti podielov. Za hospodárenie so spoločnou vecou možno považovať aj užívanie spoločnej veci, údržbu, opravu, úpravu veci, jej zmenu, popr. jej odstránenie. O hospodárení so spoločnou vecou sa musia spoluvlastníci dohodnúť. Ak nastane nezhoda spoluvlastníkov pri rozhodovaní o zmene veci a nedosiahne sa väčšina počítaná podľa veľkosti podielov, alebo rovnosť hlasov, alebo nedôjde k dohode, súd je povinný o tom rozhodnúť. Pokiaľ menšinový spoluvlastník bude pri hlasovaní o hospodáreni so spoločnou vecou prehlasovaný, nemôže sa domáhať na súde právnej ochrany, keď nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, musí sa podriadiť väčšine spoluvlastníkov.

Pokiaľ ide o podstatnú zmenu na veci - za také zmeny treba považovať najmä zmenu podstaty, alebo funkcie spoločnej veci, ktoré nie nepatrne zmenia vec ako predmet spoluvlastníctva a ktoré nie sú výsledkom oprávy a údržby, (napr. prestavba domu, prístavba domu, veľké investície.) Každú podstatnú zmenu na veci je treba posudzovať individuálne podľa konkretných okolností prípadu. O zmene podstaty veci sa môžu podielový spoluvlastníci dohodnúť aj dodatočne. Nesúhlas spoluvlastníka nemožno nahradiť rozhodnutím súdu. Takto zákon chráni každého menšinového podielového spoluvlastníka, proti zásahu zo strany druhých spoluvlastníkov, ktorý bez súhlasu menšinového spoluvlastníka zmenili podstatu spoločnej veci.

Vo vzťahu k tretím osobám majú postavenie solidárnych veriteľov a dlžníkov, sú oprávnení spoločne a nerozdielne. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať od tretích osôb celé plnenie, ktoré sa týka spoločnej veci, pričom dlžník sa týmto splnením zbaví svojho záväzku voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Solidárna zodpovednosť spoluvlastníkov naopak znamená, že poškodený môže požadovať celú náhradu plnenia od jedného spoluvlastníka.

Predkupné Právo

Zákon však chráni ostatných spoluvlastníkov v tom, že vyhradzuje právo ostatných vlastníkov na prevádzaný podiel. To znamená, že pokiaľ jeden spoluvlastník bude prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel na tretie osoby, je povinný ho ponúknuť na odpredaj ostatným spoluvlastníkom za tých istých podmienok, za akých chce odpredať tretej osobe. To neplatí v prípade, ak ide o prevod blízkej osobe. Toto obmedzenie sa nazýva zákonné predkupné právo. Ponuka na uplatnenie predkupného práva sa vykonáva ohlásením všetkých podmienok. Ten kto je oprávnený vec kúpiť, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Za cenu ponúknutú niekým iným treba považovať cenu, ktorú určí povinný spoluvlastník z predkupného práva.

Prečítajte si tiež: Aspekty darovania spoluvlastníckeho podielu

Po uskutočnení písomnej ponuky, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnený spoluvlastník vyplatiť hnuteľnosť do 8 dní a nehnuteľnosť do 2 mesiacov . Ak táto doba uplynie márne, právo na uplatnenie predkupného práva zanikne. Podaním žaloby na súde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Právo na uplatnenie žalobného návrhu pylnie vo všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa malo právo prvýkrát uplatniť, t.j. nasledujúci deň po tom, čo bol urobený úkon porušujúci prekupné právo. Relatívnej nepatnosti sa musí dotknutý vlastník dovolať voči povinnému spoluvlastníkovi, aj voči nadobúdateľovi.

Žalobca - dotknutý spoluvlastník musí preukázať, že bolo porušené jeho zákoné predkupné právo, t.j. že mu nebol povinným spoluvlastníkom ponúknutý na odpredaj jeho spoluvlastnícky podiel za nasledovných podmienok:

1. Nebola dodržaná cena, povinný spoluvlastník predal vec nadobúdateľovi za výhodnejších podmienok, než aké ponúkal oprávnenému spoluvlastníkovi.
2. Môže sa domáhať na súde voči nadobúdateľovi, aby im tento podiel ponúkol na odpredaj. Na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka je nadobúdateľ povinný ponúknúť vec spätne na odpredaj oprávnenému spoluvlastníkovi za rovnakých podmienok, za akých ju nadobudol. Výzva musí byť adresovaná nadobúdateľovi a obsahovať náležitosti návrhu na uzavretie zmluvy o prevode podielu.

Zrušenie a Vyporiadanie Podielového Spoluvlastníctva

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Nemôžu uzavrieť takú dohodu, ktorou by sa spoluvlastník vyhlásil za výlučného vlastníka na úkor vlastníctva ostaných spoluvlastníkov. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva musí zohľadňovať všetky práva a povinnosti, vyporiadanie vzájomných záväzkov. Musí obsahovať ustanovenia o tom, akým spôsobom sa ruší podielové spoluvlastníctvo, a ako sa medzi sebou spoluvlastníci navzájom vyporiadajú. Dohoda, ktorej predmetnom je nehnuteľnosť musí spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti a musí byť urobená v písomnej forme a vkladovaná na kataster nehnuteľností. Ak je predmetom hnuteľná vec, nevyžaduje sa písomná dohoda, postačí predloženie potvrdenia o tom, ako sa spoluvlastníci vyporiadali.

Pokiaľ sa spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho práva, na návrh ktoréhokoľvek z nich o tom rozhodne súd. Pri rozhodovaní súd prihliadne na veľkosť podielov, účelné využitie veci.

Kritéria, ktoré súd zohľadňuje pri rozhodovaní:

Prečítajte si tiež: Postupy pri prevode spoluvlastníckeho podielu

• Stavebnotechnické hľadisko: Za nedeliteľnú stavbu treba považovať takú, ktorú by nebolo možné rozdeliť zo stavebnotechnického hľadiska.
• Kritérium deliteľnosti: Je potrebné skúmať, či doterajší vlastník, alebo ostatní spoluvlastníci sú ochotní hradiť náklady na rozdelenie stavby.
• Kritérium-nákladné stavebné úpravy: Ak nemožno reálne rozdelenie vykonať bez nákladných stavebných úprav, treba považovať vec za reálne nedeliteľnú.

Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením vecí môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Súd nemôže prikázať vec spoluvlastníkovi proti jeho vôli a to aj v prípade, ak by boli predpoklady na účelné využitie veci. Výška primeranej náhrady je hodnotný ekvivalent vyjadrený v peniazoch. Zákon nemôže nútiť spoluvlastníkov, aby zostali v spoluvlastníckom vzťahu. Ďalším hodnotiacim kritériom pri rozhodovaní súdu o dôvodoch hodných osobitého zreteľa je hodnotenie záujmov oboch strán.

Príklad z praxe

Rozvedená matka, žijúca s jednou dcérou v prenajatom štátnom byte spoločne s bývalým manželom, odkúpila spolu s ním tento byt do podielového vlastníctva. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že každému účastníkovi patrí polovica bytu s tým, že náklady za byt bude každý spoluvlastník platiť vo výške jednej polovice. Bývalý manžel neskôr väčšinou býval u svojej priateľky, v spoločnom byte sa zdržiaval minimálne, pričom úplne prestal uhrádzať polovicu nákladov za byt. Uvedený byt predstavuje vo vzťahu k ostatným vlastníkom v dome len jednu bytovú jednotku s jedným hlasom v otázkach rozhodovania o veciach týkajúcich sa správy bytov. Na byt je zo zákona zriadené záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov pre prípad uspokojenia pohľadávok, ktoré môžu k bytu vzniknúť neplatením príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv. Z toho vyplýva, že ak druhý spoluvlastník za byt neplatí svoju čiastku nákladov, na byte vznikajú dlhy. Vlastníci ostatných bytov môžu uplatniť záložné právo na byt predajom bytu, čo by sa samozrejme dotklo najmä matky a jej dcéry.

Môže však postupovať aj tak, že sa obráti na súd so žalobou o rozhodnutie vo veci uhrádzania nákladov na byt vzhľadom na to, že sa s bývalým manželom ako spoluvlastníkom nevedia dohodnúť o veciach týkajúcich sa spoločného bytu. Súd potvrdí ustanovenie kúpnej zmluvy o polovičnom platení nákladov na byt a rozhodnutím zaviaže bývalého manžela, aby uhradil dlh a platil polovicu nákladov. Vhodnejšie riešenie by však bolo zrušiť podielové vlastníctvo a vzájomne sa vyrovnať. Môže sa to urobiť písomnou dohodou a vložiť do katastra nehnuteľností. Ak by k dohode nedošlo, je možné obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Súd pri svojom rozhodnutí o tom, komu byt ostane, prihliadne na to, ktorý zo spoluvlastníkov byt využíva a uhrádza náklady na byt. Existujú preto všetky predpoklady, že súd prisúdi byt do výlučného vlastníctva matke. Bude však povinná bývalého manžela vyplatiť. Prenájom manželovej polovice by pripadal do úvahy vtedy, ak by s tým bývalý manžel súhlasil.

Bezpodielové Spoluvlastníctvo Manželov (BSM)

Vznik a Charakteristika

Spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli manželia počas trvania manželstva, je upravené osobitnou formou - formou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Právna úprava BSM je obsiahnutá v druhej časti v druhej hlave Spoluvlastníctvo, a to v § 143 - § 151 zákona č. 40/1964 Zb. BSM môže existovať len v naviazanosti na manželstvo. Subjektmi BSM nemôžu byť iné osoby ako manželia. Jeho vznik a trvanie je podmienené existenciou manželstva, pričom len vo výnimočných prípadoch zákon umožňuje zánik BSM, a to i napriek tomu, že manželstvo naďalej pokračuje (napr. ak súd zruší BSM).

Jedným z charakteristických znakov BSM je, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na svojom vlastníckom práve tak, ako je to určené pri podielovom spoluvlastníctve, kde spoluvlastnícky podiel je presne vymedzený (napr. 1/3, 10 %…). Umožňuje manželom dohodou modifikovať zákonné BSM, pokiaľ ide o jeho rozsah, časový okamih jeho vzniku, prípadne o správu spoločného majetku, avšak manželia nemôžu BSM vylúčiť úplne. BSM vzniká priamo zo zákona a manželom neumožňuje jeho vznik úplne vylúčiť, t. j. u nás sú tzv. predmanželské dohody vylučujúce vznik BSM, s ktorými sa stretáme v zahraničí, neplatné. Manželia majú iba možnosť zákonom stanoveným spôsobom modifikovať BSM (k možnostiam modifikácie BSM dohodou manželov sa vrátime neskôr). V takomto prípade ide o modifikované BSM. Zákonné BSM (dohodou nemodifikované BSM) vzniká momentom uzavretia manželstva. Od tohto momentu manželia za predpokladu, že manželstvo právne trvá, BSM nezaniklo (napr. rozhodnutím súdu) a vec môže byť v súlade s Občianskym zákonníkom nadobudnutá do BSM, nadobúdajú veci do svojho BSM. Samozrejme, musí dôjsť aj k ďalšej skutočnosti, a to skutočnosti, na základe ktorej sa nadobúda vlastnícke právo (napr. kúpna zmluva).

Osobitnú úpravu obsahuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prípade vyhlásenia konkurzu na jedného z manželov. Ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, BSM vzniká až zrušením konkurzu.

Čo Patrí do BSM a Čo Nie

Predmetom BSM môžu byť všetky veci okrem tých, ktoré môžu byť podľa osobitného zákona iba vo vlastníctve štátu, prípadne určených právnických osôb. Do BSM tak patria najmä príjmy vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, príjmy vyplývajúce zo sociálneho poistenia. Do BSM taktiež patria aj výnosy, úžitky a prírastky z vecí, a to bez ohľadu na to, či vec samotná je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, v podielovom spoluvlastníctve manželov alebo v BSM. Pri určení, či vec patrí do BSM alebo nie, je rozhodujúci okamih nadobudnutia veci. Do BSM patria iba veci nadobudnuté po vzniku BSM. Veci, ktoré jeden z manželov nadobudol pred vznikom BSM, do BSM nepatria a sú výlučným vlastníctvom tohto manžela. Do BSM nebude patriť ani vec, ktorá bola získaná výmenou za vec nachádzajúcu sa vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, v tomto prípade ide iba o transformáciu majetku.

Občiansky zákonník vylučuje z BSM veci získané dedením. To znamená, že ak by boli dedičmi obaja manželia, zdedenú vec by nadobudli do podielového spoluvlastníctva a nie do BSM. Taktiež sú z BSM vylúčené dary. Ak je obdarovaným jeden z manželov, darovanú vec nadobudne do svojho výlučného vlastníctva. Ak sú obdarovaní obaja manželia, darovanú vec nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva. V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či vec nadobúda manžel do svojho výlučného vlastníctva alebo či vec nadobúdajú manželia do svojho podielového spoluvlastníctva, je rozhodujúci úmysel darcu.

Osobitnú otázku predstavujú dary medzi manželmi. Občiansky zákonník darovanie medzi manželmi osobitne neupravuje. Súdna prax zaujala stanovisko, že darovanie medzi manželmi je možné len z majetku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manželov. Takýto dar by obdarovaný manžel nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Ak by jeden z manželov daroval vec patriacu do BSM druhému manželovi, nešlo by o platné darovanie.

Občiansky zákonník vylučuje z BSM aj veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Predpismi o reštitúcii majetku treba rozumieť najmä zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov a zákon č. 229/1991 Zb.

V prípade, ak vec podľa svojej povahy slúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov, táto vec nepatrí do BSM a je vo výlučnom vlastníctve tohto manžela. Rozhodujúce je to, či vec skutočne slúži uvedenému účelu. Nerozhoduje, akej hodnoty je vec.

Správa Majetku v BSM

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí manželov môže vybavovať každý z manželov samostatne. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Občiansky zákonník ustanovuje iba súhlas oboch manželov, nevyžaduje priame konanie oboch manželov súčasne. Forma súhlasu nie je ustanovená, súhlas môže byť výslovný (ústny alebo písomný) alebo aj konkludentný. Súhlas môže byť udelený pred uskutočnením úkonu alebo aj po ňom. V prípade, ak tento súhlas nie je daný, právny úkon je neplatný. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, čo znamená, že manžel, bez súhlasu ktorého bol právny úkon urobený, sa musí domáhať neplatnosti právneho úkonu do uplynutia premlčacej doby, inak právny úkon bude mať následky platného právneho úkonu. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem „bežné veci“. Je preto potrebné posudzovať každú situáciu osobitne. Za bežnú vec možno napríklad považovať nákup potravín.

Osobitné ustanovenia obsahuje Občiansky zákonník v prípade začatia podnikateľskej činnosti jedného z manželov. Na použitie majetku v BSM potrebuje manžel - podnikateľ, pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Skutočnosť, že jeden z manželov začne podnikať, pričom bude využívať majetok patriaci do BSM, výrazne zasahuje do majetkových práv a povinností manželov, preto Občiansky zákonník z dôvodu ochrany druhého manžela vyžaduje pri začatí podnikania jeho súhlas. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Ani v tomto prípade Občiansky zákonník neustanovuje formu súhlasu.

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Manželia sú teda priamo zo zákona zaviazaní solidárne, t. j. veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden z manželov, povinnosť druhého zanikne. Takisto v prípade, ak majú manželia postavenie veriteľa, ich dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek z manželov, ak nebolo dohodnuté niečo iné.

V prípade pohľadávky veriteľa len jedného z manželov (samostatný dlh jedného z manželov), ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť veriteľ pri výkone rozhodnutia uspokojený i z majetku patriaceho do BSM. I napriek tomu, že ide o samostatný dlh jedného z manželov, Občiansky zákonník umožňuje uspokojenie veriteľa z majetku patriaceho do BSM pri splnení podmienky, že pohľadávka vznikla za trvania manželstva. Uvedené však neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí medzi sebou uzatvorili dohodu modifikujúcu ich BSM, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do BSM.

Veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne, pričom spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Pre túto dohodu nie je predpísaná žiadna forma, môže ísť aj o konkludentnú dohodu. Súd môže obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do BSM, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť v prípade, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Návrh na obmedzenie, resp. vylúčenie z užívacieho práva k domu alebo bytu môže podať ten z manželov, na ktorom bolo fyzické alebo psychické násilie páchané, prípadne ktorému bolo vyhrážané takýmto násilím. Obmedziť, resp. vylúčiť z užívacieho práva k domu alebo bytu možno toho manžela, ktorý sa takéhoto násilia dopúšťa, prípadne ktorý takýmto násilím hrozí. Predpokladom je existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k bytu alebo domu a ich spoločné spolužitie v takomto byte alebo dome. Obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva predstavuje občianskoprávnu sankciu uloženú takémuto manželovi. Ide o výrazný zásah do vlastníckeho práva jedného z manželov, preto musí byť existencia fyzického alebo psychického násilia, prípadne hrozba takéhoto násilia v súdnom konaní náležite preukázaná. Intenzita takéhoto násilia, resp. hrozby musí byť značná a jeho dôsledkom musí byť neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Tieto skutočnosti musí preukázať ten z manželov, voči ktorému takéto násilie, prípadne jeho hrozba smeruje a ktorý sa v dôsledku toho dožaduje obmedzenia, prípadne vylúčenia manžela z užívania spoločnej nehnuteľnosti.

Zánik BSM Počas Trvania Manželstva

Právne predpisy však upravujú aj osobitné situácie, v ktorých výnimočne dochádza k zániku BSM aj počas trvania manželstva. Následok zániku BSM za trvania manželstva je, že manželia veci nenadobúdajú do BSM, ale veci nadobúdajú do svojho výlučného vlastníctva, prípadne do podielového vlastníctva. Zaniknuté BSM možno obnoviť len na základe rozhodnutia súdu na návrh jedného z manželov. BSM sa v takomto prípade obnoví dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia súdu.

Občiansky zákonník upravuje dva spôsoby, kedy BSM zaniká na základe súdneho rozhodnutia. Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov BSM zrušiť i za trvania manželstva. Občiansky zákonník neustanovuje konkrétne dôvody, pre ktoré má súd BSM zrušiť, musí však ísť o závažné dôvody, pre ktoré ďalšie trvanie manželstva odporuje dobrým mravom. Súd na návrh jedného z manželov zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. V tomto prípade súd musí zrušiť BSM, ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a zároveň druhý z manželov podal návrh súdu, aby BSM zrušil.

Občiansky zákonník upravuje aj následné vzťahy medzi manželmi po zrušení BSM z tohto dôvodu, a to v prípade, ak podnikateľskú činnosť po zrušení BSM vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom. V takomto prípade si manželia rozdelia príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou. Forma tejto zmluvy musí byť písomná a ak by nebola písomná forma dodržaná, takáto zmluva medzi manželmi by bola neplatná. Z dôvodu ochrany veriteľov a druhého manžela v prípade vyhlásenia konkurzu priamo zo zákona zaniká úpadcovo BSM a následne je potrebné vykonať aj jeho vysporiadanie.

#

tags: #spoluvlastnícky #podiel #manželov #a #tretej #osoby