
Reklama je neoddeliteľnou súčasťou úspešného podnikania. V dnešnom konkurenčnom prostredí je dôležité, aby podnikatelia investovali do reklamy, aby zabezpečili, že o ich produktoch a službách bude počuť a že zákazníci budú mať o ne záujem. Reklama je činnosť, ktorá je vykonávaná za odplatu, buď priamo, alebo prostredníctvom rôznych reklamných agentúr či rôznych neziskových organizácií na základe reklamných zmlúv. Tento článok sa zameriava na zmluvy o reklame a ich účtovanie v podvojnom účtovníctve, s ohľadom na platnú legislatívu Slovenskej republiky.
Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu platia všeobecné pravidlá. Musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len "zákon o dani z príjmov").
Zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie nákladov vynaložených na reklamu do daňových výdavkov v § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň v § 21 ods. 1 písm. h) definuje výdavky, ktoré nie sú daňovo uznané.
V súvislosti s daňovým posudzovaním výdavkov na reklamu je potrebné poznamenať, že zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2004 výraznou mierou upravil oblasť reklamy. Daňový predpis platný do konca roka 2003 (zákon č. 366/1999 Z. z.) okrem obsahovej náplne reklamy (reklamovanie tovarov, služieb a iných výkonov daňovníka) presne určoval aj formy reklamy, teda spôsob, akým sa reklama má dostávať k spotrebiteľovi, aby náklady na ňu vynaložené boli uznané ako daňový výdavok.
Navyše, výdavky na reklamu bolo potrebné rozlišovať na výdavky na tzv. základnú reklamu, ktoré boli daňovo uznaným výdavkom v plnej výške (patrili sem napr. výdavky na inzerciu v médiách, zverejňovanie plagátov, reklamných nápisov a transparentov, propagácia a vystavovanie exponátov a pod.) a výdavky na tzv. reprezentáciu.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Od roku 2004 sa v zákone o dani z príjmov zmenil jednak rozsah, ale aj podmienky pre posudzovanie nákladov na reklamu. Rozšírila sa obsahová náplň reklamy, a to v nadväznosti na zákon o reklame, pričom formu reklamy zákon o dani z príjmov nevymedzuje. Náklady na reklamu sa prestali deliť na výdavky daňovo uznávané v plnej výške a na výdavky, ktoré bolo možné odpočítať od vyčísleného základu dane príslušným spôsobom.
Teraz je rozhodujúce, či tieto výdavky súvisia s činnosťou daňovníka a ich zámerom je dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka. Za daňový výdavok sa teda považuje každý výdavok, ktorý spĺňa podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Reklamou treba rozumieť prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. Zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame definuje reklamu ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Produktom sa rozumie tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.
Zákon o reklame priamo vymedzuje reklamu, ktorá je zo zákona zakázaná (napr. reklama, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, diskriminačná reklama a pod.).
Reklama môže zahŕňať napríklad:
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
V prípade, že bude reklama realizovaná v rozpore so zákonom o reklame, najmä pôjde o nedodržanie všeobecných podmienok na reklamu, prípadne pôjde o zakázanú reklamu, výdavky na reklamu nebude možné podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov.
Do základu dane sa náklady na reklamu zahŕňajú v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. tak, ako sa o nich účtuje. Podľa § 56 ods. 7 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa o nákladoch na reklamu účtuje na ťarchu účtu 518 - Ostatné služby.
Ak ide o služby, ktoré sú vopred platené, napríklad nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, tieto náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, t. j. prostredníctvom účtov časového rozlíšenia.
Spoločnosť si v roku 2014 objednala v reklamnej agentúre spracovanie reklamného spotu na svoje výrobky a na svoju obchodnú značku. Fakturovaná cena spotu je 25 000 € bez DPH. Spoločnosť predpokladá, že reklamný spot bude v RTVS a v súkromných televíziách vysielaný s prestávkami približne tri roky.
Podľa § 37 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva náklady na školenia a semináre, marketingové a podobné štúdie, prieskum trhu, poradenstvo, odborné posudky, získanie noriem a certifikátov, ako sú napríklad ISO normy, prípravu a zábeh výkonov, reklamu, uvedenie výrobkov na trh, reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, na rozšírenie výroby, ako aj ostatné náklady podobného charakteru sa neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
To znamená, že spoločnosť o reklamnom spote neúčtuje ako o dlhodobom nehmotnom majetku, ale ako o náklade na hospodársku činnosť (účet 518 - Ostatné služby).
Spoločnosť sa zaoberá stavebnou výrobou a jej účtovným obdobím je kalendárny rok. Spoločnosť sa rozhodla prezentovať seba a svoju produktovú ponuku formou webových stránok na internete. S prevádzkovateľom stránok sa dohodla na päťmesačnej reklame (tzv. banner) za 660 € (t. j. 132 € mesačne). Ďalej firma využila ponuku reklamnej agentúry a na jeden rok od októbra 2014 do septembra 2015 si prenajala plochu na bilborde v okolí rušnej cesty. Celková čiastka 2 640 € (t. j. 220 € mesačne) bola uhradená v októbri 2014. V miestnom denníku si v decembri 2014 objednala tlačenú reklamu, ktorá vyjde v prvom januárovom vydaní 2015. Faktúra za túto reklamnú službu vo výške 250 € je ale splatná už 20. 12. 2014.
V podnikateľskom prostredí je dôležité rozlišovať medzi reklamou a reprezentáciou, pretože majú rôzny daňový dopad. Hranica medzi nimi sa niekedy určuje ťažko, no rozhodujúci je účel. Ak výdavok smeruje k získaniu zákazníkov, ide o reklamu. Ak má len spoločenský alebo vzťahový rozmer, ide o reprezentáciu.
Výdavky na reprezentáciu firma vynakladá na to, aby pôsobila profesionálne, udržiavala si dobré meno a posilňovala vzťahy so svojimi partnermi a zákazníkmi. Patria sem napríklad nákupy kávy, čaju a nealkoholických nápojov podávaných počas porád alebo obchodných stretnutí, náklady spojené s návštevami partnerov, pohostením, darčekmi, účasťou na veľtrhoch a výstavách či pracovné obedy v reštauráciách. Zmyslom týchto výdavkov je budovať imidž firmy, nie priamo zvyšovať jej príjmy. Preto sa nepovažujú za daňovo uznateľné a pri výpočte základu dane sa k výsledku hospodárenia pripočítavajú späť.
Výnimkou sú reklamné predmety s logom alebo názvom firmy do hodnoty 17 eur za kus, ktoré majú jasný propagačný účel a zákon ich umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov.
V praxi sa často možno stretnúť so stotožňovaním, resp. zamieňaním sponzorstva s darcovstvom. Zásadný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo za dar jeho darca nečaká žiadne protiplnenie, u sponzorského príspevku požaduje jeho poskytovateľ určitú protislužbu v tom, že príjemca bude tomuto poskytovateľovi zabezpečovať činnosť smerujúcu k naplneniu marketingových cieľov formou reklamy.
Vychádzajúc z úpravy výdavkov na reklamu v zákone o dani z príjmov možno konštatovať, že sponzorský príspevok na strane poskytovateľa je daňovo uznaným výdavkom (nákladom). Sponzori však poskytujú svoju podporu aj bez protislužby. V takomto prípade je forma tejto podpory klasifikovaná ako darovanie, čo má za následok na strane poskytovateľa daňovú neuznateľnosť výdavku súvisiaceho so sponzorstvom. Na strane príjemcu takéhoto príspevku je dar považovaný za príjem, ktorý nie je predmetom dane.
Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a montážou plastových okien a dverí sa rozhodla podporiť miestny futbalový klub. Bola preto uzatvorená tzv. sponzorská zmluva, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť klubu finančné prostriedky vo výške 3 320 € s tým, že klub zabezpečí umiestnenie reklamy na svojich dresoch, ako aj reklamných paneloch umiestnených v areáli ihriska.
V popísanom prípade je zrejmé, že nejde o dar firmy, ale o jej výdavky (náklady) majúce charakter reklamy a propagácie, a predstavuje tak nekonfliktne daňovo účinný výdavok. Opačná situácia je však z hľadiska príjemcu plnenia - klubu. Príjmy z reklamy teda nemožno považovať za príjmy oslobodené od dane a budú súčasťou základu dane z príjmov.
Aby sa firma vyhla problémom pri daňovej kontrole, oplatí sa dodržať niekoľko zásad:
V kontexte zmlúv je dôležité spomenúť aj zmluvu o dielo. Hoci tento článok sa primárne zameriava na zmluvy o reklame, zmluva o dielo sa niekedy využíva ako alternatíva k pracovnému pomeru, čo môže mať vplyv na odvody a dane. Zmluva o dielo sa má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa totiž daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní.