Pochopenie a výpočet spoluvlastníckych podielov na zastavaných a ostatných plochách

Daňovníci dane z nehnuteľností, podľa § 19 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, nie sú povinní každoročne podávať daňové priznanie. Daňové priznanie je povinný podať iba ten daňovník, ktorému v priebehu zdaňovacieho obdobia vznikla daňová povinnosť.

Vznik daňovej povinnosti

Daňová povinnosť vzniká daňovníkovi nadobudnutím vlastníckeho práva, napríklad na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, osvedčenia o dedičstve, rozhodnutia súdu o dedičstve, vyvlastnením a podobne. Ďalej vzniká na základe nájomnej zmluvy alebo na základe užívania nehnuteľnosti.

Daňovníkovi vzniká daňová povinnosť aj z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane, napríklad na základe právoplatného stavebného povolenia, ktorým bol určený stavebný pozemok, z dôvodu zániku daňovej povinnosti k jednej z nehnuteľností, pričom daňová povinnosť k iným nehnuteľnostiam naďalej trvá a podobne. Za zmenu skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovažuje zmena sadzieb dane z nehnuteľností, zmena hodnoty pôdy alebo pozemku, zmena oslobodenia od dane z nehnuteľností alebo zmena zníženia dane z nehnuteľností, zmena vekovej hranice občanov, ktorú správca dane určil vo všeobecne záväznom nariadení.

Ak daňovníkovi vznikla daňová povinnosť alebo došlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre vyrubenie dane, je povinný podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane tej obce, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza, do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Iba v prípade nadobudnutia nehnuteľností vydražením je daňovník povinný podať daňové priznanie v priebehu zdaňovacieho obdobia, a to v lehote 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť v prípade vydraženia vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti.

Podávanie daňového priznania

Daňové priznanie daňovník podáva na tlačive, ktorého vzor vydalo Ministerstvo financií SR, a to osobitne za pozemky, stavby a byty. Daňovník je povinný v daňovom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na výpočet dane a daň si sám vypočítať. Ak daňové priznanie podáva fyzická osoba, je povinná uviesť svoje meno, priezvisko, titul, adresu trvalého pobytu, rodné číslo a ak ide o právnickú osobu alebo podnikateľa, ten je povinný uviesť aj obchodné meno, názov, identifikačné číslo a sídlo alebo miesto podnikania.

Prečítajte si tiež: Narábanie so spoluvlastníckym podielom pod B1

Sankcie za nedodržanie lehoty

Ak daňovník podá daňové priznanie po lehote ustanovenej zákonom o miestnych daniach, správca dane mu môže podľa § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov uložiť pokutu; ak ide o fyzickú osobu, najmenej 6,63 eura a ak ide o právnickú osobu, najmenej 66,38 eura. Ak daňovník nepodá daňové priznanie k dani z nehnuteľností v zákonom stanovenej lehote a správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie a daňovník nepodá daňové priznanie ani v lehote uvedenej vo výzve, správca dane môže uložiť pokutu podľa § 35 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak ide o fyzickú osobu, najmenej 6,63 eura a ak ide o právnickú osobu, najmenej 66,38 eura.

V obidvoch prípadoch je na rozhodnutí správcu dane, či daňovému subjektu uloží pokutu za oneskorené podanie daňového priznania. Ak daňový subjekt i napriek výzve správcu dane nepodá daňové priznanie, správca dane je podľa § 42 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovníkom.

Predmet dane z pozemkov

Nie všetky pozemky, ktoré sa nachádzajú na území SR, sú predmetom dane z pozemkov. Zákon o miestnych daniach zároveň vymedzuje aj pozemky, ktoré nie sú predmetom dane z pozemkov. Predmetom dane z pozemkov nie sú časti zastavaných plôch a nádvorí, ktoré sú zastavané stavbami, ktoré sú predmetom dane zo stavieb alebo dane z bytov, pozemky alebo ich časti, na ktorých sú postavené pozemné komunikácie, s výnimkou verejných účelových komunikácií a celoštátne železničné dráhy a regionálne dráhy.

Zaradenie pozemku v daňovom priznaní

Daňovník, ktorý je povinný podať daňové priznanie podľa zákona o miestnych daniach, zaradí pozemok v daňovom priznaní tak, ako je to uvedené v katastri nehnuteľností, s výnimkou stavebného pozemku, ktorý sa v katastri nehnuteľností neuvádza. Stavebný pozemok je na účely zákona vymedzený v § 6 ods. 4 ako pozemok uvedený v právoplatnom stavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo na stavbu s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom dane z bytov podľa § 14.

Základ dane z pozemkov

Základom dane z pozemkov je hodnota pozemku. Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, a rybníkoch s chovom rýb a ostatných hospodársky využívaných vodných plochách sa hodnota pozemku určuje podľa platných predpisov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zákon umožňuje, aby si správca dane hodnotu lesného pozemku určil vo všeobecne záväznom nariadení (ďalej len „VZN“). Hodnota záhrad, zastavaných plôch a nádvorí, stavebných pozemkov a ostatných pozemkov s výnimkou stavebných pozemkov je uvedená v prílohe č. 2. Aj v prípade stavebného pozemku zákon ponechal na správcovi dane, aby si hodnotu stavebného pozemku určil vo VZN.

Prečítajte si tiež: Aspekty darovania spoluvlastníckeho podielu

Príklady

Príklad 1

Daňovník podal daňové priznanie k dani z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2007 na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov, ktoré nadobudol v roku 2006. V roku 2010 predal byt, ktorého vklad bol povolený 5. 1. 2011. Daňovník nie je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností za pozemky a stavby do 31. 1. 2011, pretože daňová povinnosť zanikla 5. 1. 2011. Daňovník podá daňové priznanie z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane v lehote do 31. 1. 2012 podľa stavu k 1. 1.

Príklad 2

Právnická osoba v roku 2008 nadobudla do vlastníctva ornú pôdu o výmere 3 010 m2. V lehote do 31. 1. 2009 podala daňové priznanie z dôvodu vzniku daňovej povinnosti. Dňa 8. 6. 2010 bolo vydané daňovníkovi stavebné povolenie na stavbu rodinných domov o výmere 2 091 m2 na parcele zapísanej v katastri nehnuteľností ako orná pôda, ktorú právnická osoba nadobudla v roku 2008 do vlastníctva. Daňovník je povinný podať daňové priznanie v lehote do 31. 1. 2011 z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane za ornú pôdu o výmere 919 m2 a za stavebný pozemok o výmere 2 091 m2 (919 m2 + 2 091 m2 = 3 010 m2).

Príklad 3

V roku 2010 obec nadobudla na základe kúpnej zmluvy pozemky, ktoré následne v tom istom roku prenajala právnickej osobe. Z uvedeného dôvodu obec nie je povinná podať daňové priznanie do 31. 1. 2011, pretože podľa § 19 ods. 1 zákona o miestnych daniach je oslobodená aj od podania daňového priznania.

Príklad 4

Vlastníkom ornej pôdy sú fyzické osoby. Medzi vlastníkmi ornej pôdy a samostatne hospodáriacim roľníkom bola uzatvorená v roku 2010 nájomná zmluva na obdobie 15 rokov, ktorej predmetom je orná pôda o výmere 4 254 m2. Keďže nájomný vzťah bol zapísaný v katastri nehnuteľností a trvá viac ako 5 rokov, v uvedenom prípade daňovníkom dane z pozemkov je nájomca. Daňovník, samostatne hospodáriaci roľník, je povinný podať daňové priznanie do 31. 1. 2011.

Príklad 5

Fyzická osoba nadobudla trvalé trávne porasty v roku 2010 vo výmere 31 231 m2. V tom istom roku bola uzatvorená nájomná zmluva s právnickou osobou na obdobie 10 rokov. Nájomný vzťah nebol zapísaný do 31. 12. Daňovník - fyzická osoba, je povinný podať daňové priznanie do 31. 1. 2011.

Prečítajte si tiež: Postupy pri prevode spoluvlastníckeho podielu

Príklad 6

Daňovník nadobudol záhradu dňa 2. 9. 2010. Pretože k 31. 12. 2010 nebolo vydané stavebné povolenie, daňovník je povinný podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností za záhradu v lehote do 31. 1. 2011.

Príklad 7

Právnická osoba dňa 14. 10. 2010 nadobudla do vlastníctva vydražením lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, o výmere 6 873 m2. V prípade nadobudnutia nehnuteľností vydražením v priebehu zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný podať daňové priznanie v lehote do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť v tomto prípade vznikla dňa 1. 11. 2010 a daňovník bol povinný podať daňové priznanie v lehote do 16. 11. 2010 za časť zdaňovacieho obdobia od 1. 11. 2010 do 31. 12. 2010.

Daň zo stavieb

Stavby, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, ktoré sú spojené so zemou pevným základom, sú predmetom dane zo stavieb, a to aj v prípade, že sa prestanú užívať.

Drobné stavby

Drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (ide o prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napr. kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny a pod., alebo o podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m.

Ostatné stavby

Do tejto skupiny sa zaraďujú všetky ostatné stavby, ktoré nie je možné zaradiť do žiadnej skupiny uvedenej vyššie.

Okrem vyššie uvedených stavieb, ktoré sú predmetom dane zo stavieb, zákon o miestnych daniach vymedzuje aj stavby, ktoré nie sú predmetom dane zo stavieb.

Príklad 1

Právnická osoba postavila na základe stavebného povolenia bytový dom s 8 bytovými jednotkami. Na dokončenú stavbu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2010. Právnická osoba do 31. decembra 2010 prenajala 4 byty fyzickým osobám a dva nebytové priestory na prízemí. Pretože byty a nebytové priestory v bytovom dome nenadobudli do vlastníctva iné fyzické alebo právnické osoby, v uvedenom prípade je právnická osoba k 1. januáru 2011 výlučným vlastníkom celého bytového domu, a preto táto stavba podlieha režimu dane zo stavieb.

Príklad 2

V uvedenom prípade sa stavba na skladovanie ovocia so zastavanou plochou 24 m2 považuje za drobnú stavbu, a preto je možné zaradiť ju do tej istej skupiny ako rodinný dom. V daňovom priznaní sa stavba rodinného domu, ako aj stavba na skladovanie ovocia zaradia do skupiny stavieb na bývanie.

Príklad 3

Samostatne hospodáriaci roľník vlastní rodinný dom vo výmere zastavanej plochy 120 m2 a hospodársku budovu o výmere zastavanej plochy 150 m2. V uvedenom prípade sa v daňovom priznaní zaradí stavba rodinného domu ako stavba na bývanie a hospodárska budova ako stavba slúžiaca na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie.

Kto je daňovníkom dane zo stavieb

Ak fyzická alebo právnická osoba nadobudne stavbu do vlastníctva, stáva sa táto osoba daňovníkom dane zo stavieb. Nadobudnutie vlastníctva môže nastať napríklad prevodom nehnuteľnosti alebo pôvodným spôsobom k novovzniknutej stavbe, ktorá doteraz nikomu nepatrila (napr. novostavba rodinného domu, administratívnej budovy, výrobnej prevádzky).

Ak je vlastníkom stavby štát, obec alebo vyšší územný celok a štát, obec alebo vyšší územný celok prenechajú stavbu, ktorá je predmetom dane zo stavieb, do správy inej osobe, v takomto prípade je daňovníkom dane zo stavieb správca. Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb iba v prípade, ak je stavba v správe Slovenského pozemkového fondu.

Zo zákona o miestnych daniach vyplýva, že ak sú súrodenci spoluvlastníkmi stavby, sú obaja daňovníkmi dane zo stavieb, pričom sú povinní podať daňové priznanie každý zvlášť za svoj spoluvlastnícky podiel. Ak sa však súrodenci dohodnú, že daňové priznanie podá jeden z nich, napr. Jana, potom Jana podá daňové priznanie za celú stavbu rekreačnej chaty a v takomto prípade brat Peter daňové priznanie nepodá.

Príklad

Fyzická osoba nadobudla do vlastníctva stavbu nevyužívaného rodinného domu na základe kúpnej zmluvy v marci 2010. Aj napriek tomu, že vlastník stavby (fyzická osoba) stavbu nevyužíva, je daňovníkom dane zo stavieb a je povinný v lehote do 31. januára 2011 podať daňové priznanie. V daňovom priznaní okrem iných údajov vyplní aj III. oddiel - Daň zo stavieb, stavba slúžiaca na jeden účel a túto stavbu zaradí podľa účelu skutočného využitia stavby do skupiny, do ktorej sa zaraďujú priemyselné stavby, stavby slúžiace energetike, stavby slúžiace stavebníctvu, stavby využívané na skladovanie vlastnej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu.

Každá osoba, ktorá sa stala vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom stavby, je povinná do 30 dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva, správy, nájmu alebo začatia skutočného užívania stavby oznámiť správcovi dane túto skutočnosť. Tejto osobe vzniká daňová povinnosť 1. januára nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a týmto dňom sa zároveň stáva daňovníkom dane zo stavieb. Následne je daňovník povinný do 31. januára zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností tomu správcovi dane, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.

Výpočet dane pri spoluvlastníctve

Pri výpočte dane z nehnuteľností pri spoluvlastníctve je dôležité si uvedomiť, že každý zo spoluvlastníkov je daňovníkom dane z nehnuteľností, a to vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu. To znamená, že každý spoluvlastník je povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň z nehnuteľností, ktorá zodpovedá jeho podielu na nehnuteľnosti.

Postup výpočtu

  1. Zistenie celkovej výmery pozemku/stavby: Zistite celkovú výmeru pozemku alebo zastavanej plochy stavby, ktorá je predmetom spoluvlastníctva.
  2. Zistenie spoluvlastníckeho podielu: Zistite výšku spoluvlastníckeho podielu každého zo spoluvlastníkov. Spoluvlastnícky podiel je vyjadrený zlomkom alebo percentom (napr. 1/2, 1/4, 50%, 25%).
  3. Výpočet výmery pripadajúcej na spoluvlastníka: Vypočítajte výmeru pozemku alebo zastavanej plochy stavby, ktorá pripadá na každého spoluvlastníka, a to tak, že celkovú výmeru vynásobíte spoluvlastníckym podielom.
  4. Výpočet základu dane: Vypočítajte základ dane pre každého spoluvlastníka. Základ dane sa vypočíta ako výmera pozemku/stavby pripadajúca na spoluvlastníka vynásobená hodnotou pozemku/stavby (hodnota sa určuje podľa VZN obce alebo podľa platných predpisov).
  5. Výpočet dane: Vypočítajte daň z nehnuteľností pre každého spoluvlastníka. Daň sa vypočíta ako základ dane vynásobený sadzbou dane, ktorá je určená vo VZN obce.

Príklad výpočtu

Predpokladajme, že pozemok má celkovú výmeru 1000 m2 a je v spoluvlastníctve dvoch osôb, pričom každá má spoluvlastnícky podiel 1/2. Hodnota pozemku je 10 €/m2 a sadzba dane je 0,5%.

  1. Celková výmera: 1000 m2
  2. Spoluvlastnícky podiel: 1/2 pre každého spoluvlastníka
  3. Výmera na spoluvlastníka: 1000 m2 * 1/2 = 500 m2
  4. Základ dane: 500 m2 * 10 €/m2 = 5000 €
  5. Daň: 5000 € * 0,5% = 25 €

Každý zo spoluvlastníkov zaplatí daň z nehnuteľností vo výške 25 €.

Špecifické situácie

Dohoda spoluvlastníkov

Zákon o miestnych daniach umožňuje, aby sa spoluvlastníci dohodli, že daňové priznanie podá len jeden z nich. V takom prípade podá daňové priznanie jeden spoluvlastník za celú nehnuteľnosť a zaplatí celú daň. Dohoda musí byť písomná a musí byť priložená k daňovému priznaniu.

Nájomný vzťah

Ak je nehnuteľnosť prenajatá, daňovníkom dane z pozemkov je nájomca, ak je nájomný vzťah zapísaný v katastri nehnuteľností a trvá viac ako 5 rokov. V takom prípade nájomca podáva daňové priznanie a platí daň z nehnuteľností.

Vydraženie nehnuteľnosti

V prípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením je daňovník povinný podať daňové priznanie v lehote 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Daňová povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti.

tags: #spoluvlastnicky #podiel #na #zastavaných #a #ostatných

Ďalšie články