
Spoluvlastníctvo je stav, keď jednu vec vlastní súčasne viac osôb. Občiansky zákonník rozdeľuje spoluvlastníctvo na dva základné typy: podielové a bezpodielové. Najbežnejšou formou je podielové spoluvlastníctvo. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, v prípade BSM manželia vlastnia „celú vec“, nie len jej podiel. Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie rozdielov medzi týmito dvoma formami spoluvlastníctva, ich charakteristické znaky a právne aspekty.
Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb (minimálne dvoch) k tej istej veci. Občiansky zákonník uzákoňuje, že vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podielové spoluvlastníctvo môže existovať medzi ľubovoľnými osobami (spoluvlastníkmi). Najčastejším spôsobom vzniku spoluvlastníctva je dedičstvo - typicky keď po poručiteľovi dedí viac osôb naraz. Ďalšou obvyklou situáciou je spoločná kúpa majetku, napríklad keď si dvaja súrodenci kúpia chatu alebo partneri investujú do bytu.
Podstatným znakom podielového spoluvlastníctva je spoluvlastnícky podiel, ktorý je kvantitatívnym výrazom pre právne postavenie každého spoluvlastníka a vyjadrením miery jeho práv a povinností vo vzájomných vzťahoch spoluvlastníkov. Každému spoluvlastníkovi patrí ideálny podiel na spoločnej veci, ktorý sa v pomere k celku vyjadruje určitým zlomkom (napr. 1/2 , 1/4 a pod.) , alebo v percentách (napr. 50%, 25% a pod.).
V praxi sa podiely nesprávne chápu ako určitá časť veci (napr. pozemku). Takéto chápanie je však nesprávne. Podiely by sme mali chápať skôr ako hlasovacie práva, teda podiel vyjadruje počet hlasov, ktorými môže spoluvlastník rozhodovať o veci. Ak má niekto napríklad podiel 5/8, má aj 5/8 hlasov pri rozhodovaní o spoločnej veci.
Ak má nehnuteľnosť viac spoluvlastníkov, každý z nich má právo k celej nehnuteľnosti, nie len ku konkrétnej časti (napr. k jednej izbe alebo polovici pozemku). Nehnuteľnosť môže držať, užívať, previesť a má nárok na podiel z výnosov a úžitkov (napr. z prenájmu), a to v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Nikto teda nesmie svojvoľne zabrať časť nehnuteľnosti a obmedziť ostatných. Napríklad ak dvaja spoluvlastníci využívajú spoločnú pivnicu, jeden z nich ju bez dohody nesmie zamknúť. Navonok musia spoluvlastníci pôsobiť jednotne. Zo právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú totiž oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Prečítajte si tiež: Podielové vs. bezpodielové spoluvlastníctvo
Každý zo spoluvlastníkov je v zásade oprávnený nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom, teda každý spoluvlastnícky podiel môže byť aj osobitne predmetom prevodu na tretiu osobu, avšak zákon stanovuje aj určité osobitosti. Zákon stanovuje zákonné predkupné právo spoluvlastníkov, čo znamená, že každý spoluvlastník má v prípade predaja ktoréhokoľvek iného spoluvlastníckeho podielu na spoločnej veci, prednostné právo tento podiel nadobudnúť; v dôsledku porušenia zákonného predkupného práva sa ostatní spoluvlastníci môžu domáhať či už neplatnosti takéhoto prevodu alebo odkúpenia prevedeného podielu za rovnakých podmienok priamo na nich.
Predaj spoluvlastníckeho podielu je možný, no často nevýhodný - väčšinou prináša výrazne nižšiu cenu a riziká pre ostatných spoluvlastníkov. Kupujúci totiž získava len ideálny podiel bez reálnej možnosti nehnuteľnosť užívať alebo prenajímať. Napriek tomu má každý spoluvlastník právo svoj podiel predať - aj bez súhlasu ostatných. Predaj je však obmedzený zákonným predkupným právom ostatných spoluvlastníkov: ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza (spravidla predajom), musí sa najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom; výnimkou je prevod blízkej osobe (priamy príbuzný, súrodenec, manžel). Pri nehnuteľnosti sa ponuka uplatňuje písomne.
Ak spoluvlastníci nechcú alebo nemôžu nehnuteľnosť ďalej vlastniť spoločne, najčastejším riešením býva, že si ju ponechá jeden z nich a ostatných vyplatí podľa výšky ich podielov. Prvým krokom v takejto situácii býva ocenenie nehnuteľnosti, najčastejšie odhad trhovej ceny (realitný maklér alebo súdny znalec). Potrebujete rýchlo vyplatiť ostatných spoluvlastníkov, ale nechcete si brať úver? Jednou z možností je dočasný výkup vozidla - peniaze získate ihneď a auto môžete ďalej bežne používať.
V niektorých prípadoch je možné nehnuteľnosť fyzicky rozdeliť - napríklad ak ide o pozemok alebo dvojdom. Keď sa spoluvlastníci nedohodnú, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva súdnou cestou.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (skrátene BSM) je základnou formou usporiadania majetkových vzťahov medzi manželmi. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len ako BSM) je jednou z dvoch foriem spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je jedným z druhov spoluvlastníctva upravené v Občianskom zákonníku. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov môže vzniknúť výlučne len medzi manželmi, t. j. ide o právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi.
Prečítajte si tiež: Manželské spoluvlastníctvo: Aký je rozdiel?
BSM vzniká zo zákona uzatvorením manželstva a môže existovať výlučne len medzi manželmi. Manželstvom sa podľa zákona o rodine rozumie zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine.
Pojmovým znakom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tzv. bezpodielovosť. Bezpodielovosť vyjadruje (znamená), že miera účasti manželov na spoločnom majetku nie je vyjadrená podielmi ako v prípade podielového spoluvlastníctva. Každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci v bezpodielovom spoluvlastníctve. V rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je určená konkrétna výška spoluvlastníckych podielov - obaja manželia majú nehnuteľnosť (alebo iné veci) v podiele 1/1 spoločne.
Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov je založený na zásade, že veci, ktoré ho tvoria, patria obom spoluvlastníkom bez určenia ich podielov; to znamená, že každý z nich je vlastníkom celej veci, pričom jeho vlastnícke právo je obmedzené rovnakým vlastníckym právom druhého. Za trvania spoločného majetku podiely manželov na spoločnej veci neexistujú.
Podľa § 143 OZ je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Právna úprava výslovne stanovuje, aké veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (najmä ide o všetko čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva, vrátane nehnuteľností), ako aj veci, ktoré do BSM nepatria (napríklad dedičstvo, veci získané darom alebo reštitúciou a pod.).
Prečítajte si tiež: Charakteristika podielového a bezpodielového spoluvlastníctva
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143a OZ). Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Vyššie uvedené dohody pritom vyžadujú formu notárskej zápisnice.
Keďže sa bezpodielové spoluvlastníctvo vzťahuje výlučne na manželov, je pochopiteľné, že zánikom manželstva zanikne i BSM. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov teda zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode. Zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov dochádza k jeho vyporiadaniu.
Vychádza sa tu zo zásady, že podiely na majetku oboch manželov v BSM sú rovnaké. Každému z manželov prislúcha to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok. Pri vyporiadaní sa prihliada na viacero skutočnosti, ako napr. to ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.
Vyporiadanie môže nastať:
Občiansky zákonník jasne stanovuje, že na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela, keďže pre bezpodielové spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dosah a prípadné neúspešné podnikanie môže mať vplyv na rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súhlas druhého manžela je potrebné udeliť už pri začatí podnikania, a to pred prvým úkonom, pri ktorom má byť v súvislosti s podnikaním použitý spoločný majetok. K ďalším právnym úkonom súvisiacim s podnikaním sa už súhlas druhého manžela nevyžaduje. Zákon pre udelenie súhlasu neustanovuje žiadnu formu. Ide o jednostranný právny úkon manžela adresovaný druhému manželovi.
Vylúčená nie je ani kombinácia podielového a bezpodielového spoluvlastníctva. Napríklad manželia môžu spoločne vlastniť podiel 1/8 na pozemku a zbytok podielov môžu vlastniť iní spoluvlastníci. Možná je aj situácia keď manžel vlastní napríklad 1/8 pozemku a jeho manželka iný podiel vo veľkosti 3/8 na rovnakom pozemku. Takáto situácia môže vzniknúť napríklad ak podiely dostali darovaním. Dary sa totiž nestávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov, ale zostávajú samostatným majetkom každého z manželov.
tags: #spoluvlastníctvo #podielové #bezpodielové #rozdiely