
Spotrebiteľský úver je významný finančný nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľom získať dočasné finančné prostriedky na rôzne účely. V prípade, že je tento úver zabezpečený záložným právom, je dôležité poznať podmienky a aspekty, ktoré s tým súvisia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na spotrebiteľský úver zabezpečený záložným právom, s dôrazom na legislatívny rámec, podmienky poskytovania, práva a povinnosti spotrebiteľa a veriteľa, ako aj praktické aspekty spojené s úhradou kúpnej ceny prostredníctvom hypotéky.
Podľa zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý upravuje poskytovanie spotrebiteľských úverov na Slovensku, je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Táto forma finančnej pomoci môže mať podobu pôžičky, úveru, odloženej platby alebo inej obdobnej finančnej pomoci, ktorú poskytuje veriteľ spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver je možné poskytnúť len bezhotovostným prevodom na platobný účet spotrebiteľa, účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom adresovaným spotrebiteľovi alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa. Výnimkou je bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru úhradou veriteľovi.
Medzi spotrebiteľské úvery patria aj mladomanželské úvery, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitných predpisov, ako aj nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie.
Poskytovanie spotrebiteľských úverov na Slovensku sa riadi zákonom č. 129/2010 Z. z. Tento zákon definuje spotrebiteľský úver, upravuje práva a povinnosti spotrebiteľa a veriteľa, stanovuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov a upravuje dohľad nad poskytovaním spotrebiteľských úverov.
Prečítajte si tiež: Získajte spotrebiteľský úver zabezpečený autom
Zákon o spotrebiteľských úveroch sa vzťahuje na spotrebiteľské úvery od bánk, kreditné karty, lízing, úvery a pôžičky splátkových spoločností. Podľa zákona sa za spotrebiteľský úver považuje každý úver, ktorý je poskytnutý na viac ako tri mesiace od 200 do 20 000 EUR a splácaný musí byť minimálne štyrmi splátkami.
Zabezpečenie úveru je nástroj, ktorý banky využívajú na krytie strát v prípade neschopnosti spotrebiteľa úver splácať. Banky nevyžadujú zabezpečenie pri všetkých úveroch, ale spravidla sa zabezpečujú úvery poskytujúce vyššie objemy peňazí.
Záložné právo je vecným právom k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie úveru. V prípade, že spotrebiteľ nespláca úver, je banka oprávnená domáhať sa uspokojenia z veci založenej, predať ju a peniaze do výšky nesplatenej časti úveru si ponechať.
Hypotekárny úver je špecifický typ spotrebiteľského úveru, ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Hypotekárny úver nemusí byť zabezpečený tou nehnuteľnosťou, na ktorú si spotrebiteľ úver berie. Je tiež možné využiť tzv. záložného ručiteľa, ktorý je ochotný založiť vlastnú nehnuteľnosť v prospech zabezpečenia úveru.
Pred zriadením záložného práva si banka musí overiť, či nehnuteľnosť nie je zaťažená iným záložným právom, alebo či na nej neviaznu vecné bremená, ktoré by mohli znemožniť realizáciu záložného práva.
Prečítajte si tiež: Výber tlačidlového telefónu pre seniora
Záložné právo v prospech banky vzniká na základe písomnej záložnej zmluvy medzi bankou a vlastníkom nehnuteľnosti. Záložné právo sa zapíše v katastri nehnuteľností na základe návrhu na vklad záložného práva, ktorý na kataster podáva vlastník nehnuteľnosti. Spolu s návrhom na vklad je potrebné na katastri predložiť aj záložné a úverové zmluvy.
V zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva a pohľadávka, ktorú zabezpečuje.
Spotrebiteľ má právo na zrozumiteľné a úplné informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru pred uzavretím zmluvy. Veriteľ je povinný poskytnúť spotrebiteľovi formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý obsahuje informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), celkovej výške úveru, výške splátok, počte splátok a ďalších dôležitých podmienkach.
Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky.
Spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere úver úplne alebo čiastočne splatiť pred dohodnutou lehotou splatnosti.
Prečítajte si tiež: Spotrebiteľský úver a jeho odplata
Spotrebiteľ je povinný riadne a včas splácať splátky spotrebiteľského úveru v súlade s podmienkami zmluvy. V prípade omeškania so splátkami je veriteľ oprávnený požadovať úroky z omeškania a ďalšie sankcie.
Veriteľ je povinný poskytnúť spotrebiteľovi zrozumiteľné a úplné informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru pred uzavretím zmluvy.
Veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver pred jeho poskytnutím.
Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o každej zmene úrokovej sadzby písomnou formou, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny.
Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa zabezpečenie spotrebiteľského úveru, napríklad záložným právom k nehnuteľnosti.
Veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia z veci založenej v prípade, že spotrebiteľ nespláca úver.
V súčasnosti je jedným z najbežnejších spôsobov úhrady kúpnej ceny (resp. jej časti) zaplatenie z prostriedkov poskytnutých hypotekárnou bankou na základe zmluvy o hypotekárnom úvere. V zmluvnom vzťahu s hypotekárnou bankou vystupuje len hypotekárna banka (v pozícii veriteľa) a kupujúci (v pozícii dlžníka).
Hypotekárna banka spravidla vyžaduje, aby bolo zriadené záložné právo v jej prospech na danú nehnuteľnosť ešte pred tým, ako prevedie sumu hypotekárneho úveru predávajúcemu. Keďže hypotekárna banka vyžaduje zriadenie záložného práva ešte pred tým, ako poskytne hypotekárny úver kupujúcemu, je potrebné, aby zmluvu o zriadení záložného práva uzatváral s hypotekárnou bankou vlastník nehnuteľnosti, t.j. predávajúci.
Zmluvu o zriadení záložného práva môže s hypotekárnou bankou uzatvoriť len aktuálny vlastník nehnuteľnosti. Vlastníkom nehnuteľnosti pritom až do času povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zostáva predávajúci.
V kúpnej zmluve by malo byť uvedené, že hypotekárny úver hypotekárna banka prevedie priamo na účet uvedený predávajúcim. Zmluvné strany by sa mali dohodnúť aj na postupe v prípade, ak niektorá zmluvná strana odstúpi od kúpnej zmluvy a na tom, čo v prípade, ak bude predávajúci povinný vrátiť platbu, ktorú kupujúci uhradil z prostriedkov hypotekárneho úveru.
V praxi je rovnako častým prípadom aj situácia, keď predávajúci predáva svoju nehnuteľnosť, ktorá je ale zaťažená záložným právom. Je preto potrebné dohodnúť spôsob úhrady kúpnej ceny tak, aby sa jej časť použila na úhradu dlhov predávajúceho, čo bude mať za následok aj zánik záložného práva záložného veriteľa predávajúceho (ako dlžníka).
V prípade, ak je prevádzaná nehnuteľnosť zaťažená iným záložným právom, nebude teda celá suma poskytnutá ako hypotekárny úver prevedená na účet predávajúceho. Prvá časť hypotekárneho úveru sa použije na vyplatenie dlhu predávajúceho. Táto suma musí byť vždy vo výške uvedenej v tzv. vyčíslení, ktoré na požiadanie predávajúceho vystaví záložný veriteľ pohľadávky (spravidla banka ktorá poskytla predávajúcemu úver) k určitému dňu. K tomuto dátumu musí byť úver splatený. Na základe splatenia úveru vystaví záložný veriteľ kvitanciu - teda súhlas s výmazom záložného práva. Následne predávajúci podá návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností záznamom, k čomu sa priloží kvitancia.
Zmluvné strany by mali v kúpnej zmluve uviesť, že predávajúci sa zaväzuje predložiť kupujúcemu originál dokladu preukazujúceho zostatok dlhu u záložného veriteľa predávajúceho.
Od 30.9.2015 je veriteľ povinný na účely poskytovania spotrebiteľských úverov poskytovať údaje o úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských úveroch, získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky.
Veriteľ musí zriadiť aspoň jeden register, ktorý vedie prevádzkovateľ (prevádzkovateľ nemôže byť zároveň veriteľ). Prevádzkovateľ registra je povinný oznámiť NBS zriadenie registra, dátum začatia vykonávania činnosti, názov a sídlo prevádzkovateľa registra, zoznam údajov v registri a zriaďovateľov registra a aj zoznam veriteľov, poskytujúcich údaje do registra.
Údaje v registri sa uchovávajú po dobu piatich rokov od zániku záväzku spotrebiteľa voči veriteľovi.
tags: #spotrebitelsky #uver #zabezpeceny #zaloznym #pravom #podmienky