
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jednou zo základných povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona o rodine. Táto povinnosť trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V tomto článku sa zameriame na podmienky a aspekty spotrebovaného výživného na plnoleté dieťa, pričom sa budeme venovať aj otázkam, ako je možné žiadať vrátenie výživného, a aké sú práva a povinnosti rodičov a detí v tejto oblasti.
Podľa zákona o rodine majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti je stanovená do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda plne a trvalo uspokojovať svoje životné potreby.
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie konkrétneho veku. Aj po dosiahnutí plnoletosti, teda 18 rokov, alebo dokonca 26 rokov, povinnosť vyživovať dieťa nezaniká. Rozhodujúce je, či je dieťa schopné samo sa živiť.
Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť sa posudzuje komplexne, v závislosti od viacerých faktorov. Medzi dôležité ukazovatele patrí vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, odôvodnené záujmy a potreby dieťaťa, ako aj jeho majetkové pomery. Ukončenie strednej odbornej školy alebo nadobudnutie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť automaticky neznamenajú zánik vyživovacej povinnosti.
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, čím sa vytvára priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov trvá. V aplikačnej praxi sa za ukončenie prípravy na budúce povolanie považuje ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium na vysokej škole v inom odbore alebo postgraduálne štúdium sa už nepovažuje za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Nájom a energie: Kto čo platí?
Vyživovacia povinnosť má obnoviteľný charakter. Ak sa dieťa uchádza o miesto na vysokej škole a nie je prijaté, je nútené dočasne pracovať. Tým sa stáva schopným samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak však dieťa opäť začne študovať, vyživovacia povinnosť sa obnovuje.
Pri štúdiu na vysokej škole mimo miesta bydliska sa zvyšujú potreby dieťaťa, čo odôvodňuje podanie návrhu na zvýšenie výživného. Výživné určené pre stredoškoláka nemusí byť postačujúce pre študenta vysokej školy.
S plnoletosťou dieťaťa stráca účinnosť úprava výchovy, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom. Plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo obom rodičom na základe zmeny pomerov. Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, napríklad formou zaplatenia internátu, hradenia telefónnych nákladov, poskytovania stravy a podobne. Príležitostné plnenia, ako bežné nákupy alebo zaplatenie účtu v reštaurácii, sa nepovažujú za výživné, ak nepresiahnu určitú hranicu.
Ak má dieťa nárok na sociálne štipendium, toto sa považuje za príjem dieťaťa a zohľadňuje sa pri určovaní výšky výživného. Prospechové štipendium sa nepovažuje za relevantný príjem, pretože ide o jednorazový príjem s motivačným charakterom.
V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii. V takýchto prípadoch vyživovacia povinnosť trvá aj naďalej.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
V prípade, ak je dieťa schopné samo sa o seba starať, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak návrh podá rodič a súd preukáže, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, môže dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti.
Ak rodič platí výživné dobrovoľne a neskôr súd určí nižšiu sumu, platca výživného nemôže žiadať vrátenie časti výživného spätne. Ak rodič plnil viac, než bol povinný, nevzniká tým bezdôvodné obohatenie na strane dieťaťa. Ak však súd zruší vyživovaciu povinnosť spätne, rodič má právo požadovať vrátenie výživného uhradeného za obdobie, za ktoré už dieťaťu podľa rozhodnutia súdu nepatrilo.
Ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má nezaopatrené dieťa právo požiadať o náhradné výživné. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Ak rodič neplní vyživovaciu povinnosť najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, môže sa dopustiť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa Trestného zákona.
Dieťa úspešne ukončí štúdium na vysokej škole v júni a v júli nastúpi do zamestnania. Otec, ktorý platil výživné, o tom bol informovaný, ale nepožiadal súd o zrušenie vyživovacej povinnosti. V decembri požiadal dieťa o potvrdenie o zamestnaní a chce vymáhať spätne vyplatené výživné od leta. V tomto prípade má otec právo na vrátenie výživného, pretože dieťa bolo schopné sa samo živiť.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Otec podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dňa 7. júna. Súd 1. októbra vyživovaciu povinnosť zrušil. Počnúc dňom podania návrhu otec výživné stále platil. Počas tohto obdobia bola dcéra už dospelá, ale ešte bola študentkou. V tomto prípade má otec právo požadovať od dcéry vrátenie výživného uhradeného za obdobie, za ktoré jej už podľa rozhodnutia súdu nepatrilo.
Mediácia je vhodný nástroj na riešenie sporov týkajúcich sa výživného. Rodičia majú možnosť si vzájomne odkomunikovať a preukázať svoje finančné možnosti a potreby dieťaťa. Mediačná dohoda podlieha schváleniu súdom.
Ak nie je možné dohodnúť sa na zrušení alebo zmene výšky výživného, je potrebné podať návrh na súd. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko navrhovateľ.
tags: #spotrebovane #výživné #na #plnoleté #dieťa #podmienky