
Rozvod manželstva je náročný proces, ktorý zahŕňa nielen emocionálne, ale aj finančné aspekty. Jedným z nich je súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o súdnych poplatkoch spojených s rozvodom na Slovensku, možnostiach oslobodenia od týchto poplatkov a ďalších relevantných informáciách.
Rozvod je jediný právne prípustný spôsob zániku manželstva počas života oboch manželov. Podľa slovenského rodinného práva, manželstvo nemôže byť zrušené inak ako rozvodom, ak obaja manželia žijú. Súd však nemá povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod je možný len v odôvodnených prípadoch, ak sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Medzi základné funkcie manželstva patrí sociálna, ekonomická, biologická a výchovná funkcia. Ak tieto funkcie prestávajú byť napĺňané, súd môže manželstvo rozviesť.
Rozvodové konanie začína podaním návrhu na rozvod manželstva na príslušný súd. Manželia nemôžu podať spoločný návrh na rozvod. Tento návrh podáva jeden z manželov (navrhovateľ). V návrhu je potrebné uviesť:
Návrh sa posiela súdu v dvoch vyhotoveniach, a ak máte deti, tak v troch. Návrh musí byť podpísaný a obsahovať dátum a miesto.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a koncesionárske poplatky
Návrh na rozvod sa podáva na miestnom súde, kde mali manželia posledné spoločné bydlisko a aspoň jeden v ňom ostal. Ak táto podmienka nie je splnená, návrh sa podáva na Okresný súd v mieste bydliska partnera.
Podanie návrhu na rozvod manželstva je spoplatnené v zmysle zákona o súdnych poplatkoch. Aktuálna výška súdneho poplatku za podanie návrhu na rozvod je 66 eur. Poplatkovú povinnosť má navrhovateľ, teda ten z manželov, ktorý návrh podáva.
Súdny poplatok je potrebné zaplatiť na výzvu súdu alebo ho môžete zaplatiť rovno ku dňu podania návrhu na rozvod. Môžete si kúpiť e-kolok v danej hodnote na pobočke akejkoľvek pošty a následne ho priložíte k návrhu na rozvod.
V prípade elektronického podania návrhu na rozvod sa súdny poplatok znižuje.
Existujú situácie, kedy môže byť účastník konania oslobodený od platenia súdnych poplatkov. O oslobodenie je potrebné súd požiadať pri podaní návrhu na rozvod, pričom treba preukázať majetkové pomery. Súd môže priznať oslobodenie na základe finančnej situácie, čo môže zahŕňať nezamestnanosť, poberanie opatrovateľského príspevku, invalidný dôchodok, životné náklady alebo starostlivosť o maloleté deti.
Prečítajte si tiež: Prehľad služieb v domovoch dôchodcov v Nitre
K žiadosti o oslobodenie je potrebné priložiť príslušné doklady preukazujúce zlú finančnú situáciu, ako napríklad:
Súd posudzuje každú žiadosť individuálne a môže, ale nemusí, priznať oslobodenie od platenia súdneho poplatku, prípadne ho môže priznať len sčasti.
Ak súd vyzval na zaplatenie poplatku a nestihli ste ho uhradiť v stanovenej lehote, je dôležité konať. Súdy zvyčajne nechávajú určitú rezervu pri zastavení konania. Ak súdny poplatok uhradíte s oneskorením 2-3 dní, je pravdepodobné, že súd konanie nezastaví. Ak by súd konanie uznesením zastavil, v zmysle zákona o súdnych poplatkoch, ak je súdny poplatok uhradený v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania, súd uznesenie zruší a v konaní pokračuje.
V prípade, že máte problém s uhradením poplatku včas, môžete súd písomne požiadať o predĺženie lehoty na zaplatenie.
Okrem súdneho poplatku môžu pri rozvode vzniknúť aj ďalšie náklady, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Pochopte rozdiel medzi príspevkom a poplatkom
Rozvod manželstva s maloletými deťmi sa posudzuje prísnejšie. Ak sú účastníkmi konania aj maloleté deti, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny im po podaní žiadosti o rozvod určí kolízneho opatrovníka. Jeho úlohou je zastupovanie práv dieťaťa v konaní. Súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.