Správny postup pri žalobe za porušenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z.z. (ďalej len „infozákon“) je výsledkom dlhého boja za dôslednú kontrolu verejných orgánov a riadny prístup k informáciám. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o správnom postupe pri podávaní žaloby v prípade porušenia tohto zákona, pričom sa zameriava na relevantné aspekty a postupy.

Právo na informácie a povinné osoby

Kvalita a dostupnosť informácií je mimoriadne dôležitá pre všetkých bez rozdielu. Infozákon ustanovuje povinnosť pre tzv. povinné osoby sprístupňovať informácie na základe žiadostí o informácie podaných občanmi. Medzi povinné osoby patria:

• Štátne orgány.
• Obce.
• Vyššie územné celky.
• Právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona (predovšetkým verejnoprávne inštitúcie).
• Právnické osoby založené povinnými osobami z prvých dvoch skupín, teda tzv.

Infozákon taxatívne nevypočítava rozsah informácií, ktoré si môžu občania od povinných osôb žiadať. V zásade sa uplatňuje pravidlo, že povinné osoby sprístupňujú tie informácie, ktoré majú k dispozícii, ak tomu nebránia iné skutočnosti/obmedzenia. V tomto prípade sa hovorí aj o zásade „čo nie je tajné, je verejné“.

Podanie žiadosti o informácie

Občan, ktorý sa obráti na jednotlivé povinné osoby si môže vyžiadať akúkoľvek informáciu, týkajúcu sa činnosti danej povinnej osoby. Mnohokrát však v praxi dochádza k situácii, že mu povinná osoba odmietne s8prístupniť informáciu z dôvodu, že ju k dispozícii nemá (či už v požadovanej forme- elektronicky, papierovej forme) alebo ide o také informácie, ktoré nemá ani obsahovo spracované do požadovanej podoby (napr.

V prvom prípade nedostatok požadovanej formy nemôže predstavovať prekážku sprístupnenia informácie, a teda v prípade, ak napr. V druhom prípade by však išlo o vytvorenie tzv. novej informácie, čo predstavuje prekážku sprístupnenia informácie, a to aj na základe rozhodovacej praxe súdov. Išlo by o takú informáciu, ktorú by povinná osoba musela vytvárať ako úplne novú informáciu (už spomínané vypracovanie analýz, rozborov, stanovísk).

Prečítajte si tiež: Tipy pre majiteľov mačiek

V praxi však často dochádza k prípadom, že ide len o určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú a nejde o úplne novú informáciu. Medzi oboma prípadne teda ide o veľmi tenkú hranicu. O novú informáciu určite nemôže ísť v prípade, ak by šlo iba o mechanické vyhľadávanie a zhromažďovanie údajov, ktoré má povinná osoba k dispozícii, napríklad v rozličných dokumentoch, či zdrojoch.

Žiadosť o informácie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

• Komu je určená (označenie príslušného úradu).
• Kto ju podáva (v prípade fyzickej osoby- meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, v prípade právnickej osoby názov a sídlo).
• Ktoré informácie sa požadujú sprístupniť.
• Spôsob sprístupnenia informácie (napr.

Ak tieto náležitosti infožiadosť nebude obsahovať, povinná osoba vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote (najmenej 7 dní) žiadosť doplnil a poučí ho, akým spôsobom má byť doplnená.

Spôsoby vybavenia žiadosti o informácie

Povinnej osobe umožňuje zákon vybaviť infožiadosť niekoľkými spôsobmi, pričom o infožiadosti rozhoduje bezodkladne, najneskôr do 12 pracovných dní. Môže si ju predĺžiť o ďalších 8 pracovných dní, o čom upovedomí žiadateľa.

• Odkazom na zverejnenú informáciu, ak ide o takú informáciu, ktorá bola zverejnená (urobí tak najneskôr do piatich dní od prijatia žiadosti, s odkazom na údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie zverejnenej informácie).
• Postúpenie žiadosti do piatich dní od jej prijatia, ak informácie povinná osoba nemá k dispozícii, ale má vedomosť o tom, ktorá povinná osoba ich k dispozícii má.
• Sprístupnenie informácie (úplné alebo čiastočné) občanom požadovaným spôsobom (najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou).
• Odmietnutie sprístupnenia informácie (aj čiastočné), pričom v tomto prípade musí byť vydané rozhodnutie so základnými náležitosťami (výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní/ rozklade).
• „Fiktívne rozhodnutie“, v prípade, ak povinná osoba nerozhodne v zákonom stanovenej lehote a ani informáciu nesprístupní. Za deň doručenia odpovede sa v takom prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie.

Obmedzenia prístupu k informáciám

V prípade odmietnutia sprístupnenia informácie prichádzajú do popredia často aj dôvody, ktoré súvisia s obmedzením prístupu k informáciám podľa ustanovení §8 - §12 infozákona. Ide predovšetkým o:

Prečítajte si tiež: Vaginálna hygiena a pohoda

• Ochranu utajovaných skutočností.
• Ochranu osobnosti a osobných údajov.
• Ochranu obchodného tajomstva.
• Ochranu duševného vlastníctva.
• Ak sa týka rozhodovacej činnosti súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní.

Predovšetkým obmedzenie sprístupnenia informácií z dôvodu ochrany osobných údajov sa v praxi objavuje často, ak žiadateľ požaduje informácie v súvislosti s konkrétnym úradníkom. Infozákon ustanovuje povinnosť sprístupniť informácie týkajúce sa skupiny tzv. „verejne činných osôb“ uvedených v §9 ods. Takýto výklad nie je prípustný a ani ústavne konformný. Ako totiž uvádza vo svojom komentári k infozákonu Wilfling: „Ustanovenie § 9 ods. 3 preto nemožno vykladať tak, že všetky iné informácie o výkone verejnej funkcie alebo o úradnej činnosti, ktoré možno spojiť s konkrétne identifikovateľnými osobami pôsobiacimi v orgánoch verejnej moci a ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. Teda napr. v prípade, ak žiadateľ požaduje informácie o úradnej činnosti konkrétneho štátneho zamestnanca, povinná osoba sa nemôže brániť sprístupneniu informácie iba samotným argumentom, že takáto informácia je osobným údajom a ani nespadá do kategórie sprístupňovaných informácií podľa §9 ods. 3. V danom prípade sa musí vziať do úvahy aj skutočnosť, že verejne činné osoby zapojené do záležitosti verejného záujmu majú zúženú ochranu súkromia.

Opravné prostriedky

Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí sprístupniť informácie (ale aj proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie, ak sa žiadateľ domnieva, že neboli sprístupnené požadované informácie) je možné do 15 dní od doručenia rozhodnutia podať odvolanie (rozklad ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy). V prípade tzv.

Správna žaloba

Lehota na podanie správnej žaloby je dva mesiace odo dňa oznámenia rozhodnutia (doručenia). Správna žaloba sa podáva na tom krajskom súde, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Žalobca nemusí byť v konaní zastúpený advokátom (táto výnimka zo všeobecného pravidla povinného zastúpenia v správnom súdnictve je obsiahnutá v §49 ods. 2 písm. c) Správneho súdneho poriadku). Je potrebné dať do pozornosti, že úspech v spore vo veľkej miere spočíva aj v správnych formuláciách a odôvodnení žaloby. Je preto vždy prínosné nechať si poradiť od odborníkov na predmetnú problematiku, t.j. najmä od advokáta.

Priestupok

Okrem iniciovania súdneho konania v prípade nesprístupnenia informácií sa v postupe povinnej osoby pri vybavovaní infožiadosti môžu vyskytnúť prípady, kedy konkrétny úradník postupuje v rozpore so zákonom. Zákon č. 372/1990 Zb. Podobné ustanovenie je možné nájsť v §21 infozákona. Ku spáchaniu priestupku dochádza napríklad aj v prípade, ak povinná osoba nekoná, zostáva nečinná, pričom informácie nesprístupní, nevydá rozhodnutie o ich odmietnutí či iné rozhodnutie. Aj Najvyšší súd SR konštatoval, že napriek tomu, že zákon predpokladá tzv.

Podozrenie zo spáchania priestupku je možné oznámiť na príslušný okresný úrad návrhom na prerokovanie priestupku (v obvode ktorého ku spáchaniu priestupku došlo, v tomto prípade v sídle orgánu, ktorý rozhoduje o infožiadosti). Bez návrhu žiadateľa nemožno takéto konanie začať.

Prečítajte si tiež: Ferocactus: Praktické tipy

Návrh má obsahovať údaje o:

• Postihnutej osobe (koho práva boli konaním povinnej osoby porušené).
• Označenie páchateľa priestupku (navrhovateľ môže uviesť toho, koho považuje za páchateľa, v tomto prípade postačuje aj uvedenie názvu povinnej osoby.
• Popísanie rozhodujúcich skutočností- akým spôsobom došlo k spáchaniu priestupku konaním povinnej osoby a ich zamestnancov, prípadne ktoré ustanovenie infozákona bolo porušené.

Týmto spôsobom dochádza k individualizácii zodpovednosti za porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zodpovednosť by mal niesť zamestnanec zodpovedný za vybavovanie konkrétnej infožiadosti. Ak takíto zamestnanci nie sú určení, zodpovednosť nesie vedúci danej inštitúcie. Ku spáchaniu priestupku dochádza pri naplnení viacerých formálnych znakov, pričom jedným z najkľúčovejších (podobne ako v trestnom konaní) je zavinenie páchateľa priestupku. Sankciou za spáchanie priestupku v je v tomto prípade pokuta do výšky 1659 eur alebo zákaz činnosti až na dva roky.

Sprístupňovanie vs. Zverejňovanie

Vzhľadom na koncepciu infozákona a ústavou garantovaného slobodného prístupu k informáciám podľa čl. 26 Ústavy SR, ktorého súčasťou je dané informácie slobodne šíriť, vychádzame z názoru, že dané informácie je možné zverejniť. Zverejnenie je možné v takej podobe, v akej boli informácie sprístupnené, resp. možno vychádzať z údajov, ktoré boli poskytnuté. Primárnu zodpovednosť za obmedzenie takých informácií, ktoré požívajú ochranu podľa osobitného zákona, a ktorých sprístupnením žiadateľovi by mohlo dochádzať k porušeniu právom chránených záujmov (napr. ochrana osobných údajov, ochrana obchodného tajomstva, ochrana duševného vlastníctva) nesie povinná osoba. Osoby, ktoré sa cítia dotknuté na svojich právach zverejnením daných informácií sa môžu domáhať ochrany na súde (napr. z dôvodu porušenia ochrany súkromia, autorských práv a i.).

Podnet na prokuratúru

Podnet sa podáva písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami. Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podnet musí obsahovať, komu je určený, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha a odôvodnenie podnetu. Podnet musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom. Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné.

Prokurátor príslušný na vybavenie podnetu je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený na vybavenie. Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor.

tags: #správny #žaloba #porušenie #zákona #o #slobodnom