Ako postupovať pri zmeškaní lehoty a brániť sa proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy

Podnikatelia a občania sa v rámci svojich aktivít bežne stretávajú s orgánmi verejnej správy (štátnymi orgánmi). Môže ísť napríklad o Inšpektorát práce alebo daňové kontroly. Často sa stáva, že výsledkom tohto kontaktu je rozhodnutie, s ktorým adresát nemusí súhlasiť, napr. o uložení pokuty pre porušenie zákonných povinností. V zmysle právneho poriadku SR je možné sa brániť proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy viacerými spôsobmi. Aké máte možnosti obrany voči takémuto rozhodnutiu orgánov verejnej správy?

Možnosti obrany proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy

Proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy sa možno brániť viacerými spôsobmi:

• Odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
• Obnova konania
• Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
• Správna žaloba na správny súd
• Kasačná sťažnosť

Odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy

Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy obsahuje na konci poučenie, či je možné sa voči nemu odvolať a ak áno, kde a v akej lehote, prípadne je uvedené, že takéto rozhodnutie je konečné a nie je možné sa voči nemu odvolať. Ak sa jednalo o rozhodnutie prvostupňového orgánu, spravidla je možné odvolanie sa na tom istom orgáne, ktorý takéto rozhodnutie vydal, väčšinou v lehote 15 dní. Lehotu je potrebné dodržať, inak by jej zmeškanie malo za následok zamietnutie odvolania. Lehota je zachovaná, ak v posledný deň tejto lehoty je odvolanie podané na pošte. Ak posledný deň pripadne na sviatok alebo víkend, posledným dňom je najbližší pracovný deň. O odvolaní potom rozhoduje nadriadený orgán. Nadriadený orgán - orgán, ktorý je nadriadený nižšiemu orgánu. Napr. ak rozhoduje Inšpektorát práce, tak nadriadeným orgánom je Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR. Môže však rozhodnúť aj ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal, avšak len v prípade, že takému odvolaniu mieni vyhovieť v plnom rozsahu a všetky osoby ako účastníci konania musia s novým rozhodnutím súhlasiť.

Príklad: Jozef vlastní firmu, v ktorej vyrába produkty zo skla. Jeho firma zamestnáva aj zamestnancov. Inšpektorátu práce doručené dňa 04.12.2019 uložil Jozefovi pokutu vo výške 10 000 eur za porušenie predpisov BOZP (bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci). Rozhodol sa ale, že podá odvolanie. Rozhodnutie mu bolo doručené dňa 10.1.2020, lehota na podanie odvolania, ktorá uplynie 25.1.2020 (sobota). Keďže lehota pripadne na víkend, lehota predlžuje na najbližší pracovný deň (pondelok 27.1.2020). Jozef má teda posledný deň na odvolanie 27.1.2020. Ak by chcel Jozef podať odvolanie prostredníctvom pošty, dôležité je, aby ho podal na pošte napr. 27.1.2020. Túto pokutu musí zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ak by Jozef nepodal odvolanie, lehota na odvolanie je do 21.1.2020 a rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Následne začína plynúť 15 dňová lehota na zaplatenie pokuty.

V prípade, ak je odvolanie dôvodné, odvolací orgán zruší rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu. Ak dôvodné nie je, odvolanie zamietne a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdí, čím sa stáva takéto rozhodnutie právoplatné. Spravidla o odvolaní rozhoduje nadriadený orgán.

Prečítajte si tiež: Tipy pre majiteľov mačiek

Obnova konania

Ďalším opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť rozhodnutie orgánu verejnej správy, je obnova konania. Predpokladom pre využitie tohto inštitútu je, aby bolo rozhodnutie už právoplatné. Obnova konania prichádza do úvahy vtedy, ak sa objavili nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nemohla osoba využiť už v pôvodnom konaní bez svojej viny, prípadne nebolo možné vykonať dôkazy v pôvodnom konaní, alebo bolo rozhodnuté v dôsledku trestného činu subjektov konania. Žalobu na obnovu konania je možné podať do 3 mesiacov, odkedy sa subjekt dozvedel o dôvode, pre ktorý ju môže podať, najneskôr do 3 rokov od vydania právoplatného rozhodnutia vo veci. Obnova konania má dve štádiá, v prvom sa skúma prípustnosť obnovy konania a druhé predstavuje samotné obnovené konanie s novým rozhodnutím vo veci.

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

Nezákonné rozhodnutie môže preskúmať nadriadený správny orgán. Platí rovnako 3-ročná lehota na preskúmanie právoplatného rozhodnutia. Po jej uplynutí už nemožno preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania.

Správna žaloba na správny súd

Proti právoplatnému rozhodnutiu je možné taktiež podať tzv. správnu žalobu na súd. V rámci správneho súdnictva potom súdy preskúmavajú na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pre podanie takejto žaloby je potrebné, aby osoba vyčerpala všetky dostupné riadne opravné prostriedky (t.j. odvolanie). Ak Jozef nepodal voči rozhodnutiu Inšpektorátu práce odvolanie a následne podá správnu žalobu na súd, nebude úspešný, pretože nevyčerpal riadne opravné prostriedky (odvolanie). Rovnako by nebol úspešný, ak by nepodal voči rozhodnutiu aj návrh na obnovu konania, resp. iné mimoriadne opravné prostriedky (mimoriadne preto, lebo smerujú už voči právoplatnému rozhodnutiu). Žaloba sa podáva spravidla do 2 mesiacov od oznámenia, voči ktorému smeruje. Správnu žalobu sú oprávnení podať v rôznych prípadoch len určité osoby. Môže sa jednať o prokurátora, ktorý ju podáva v súvislosti s protestom prokurátora. V niektorých prípadoch je nutné zastúpenie advokátom. Správnu žalobu na súd však môžete podať iba prostredníctvom advokáta, ktorý vás musí aj zastupovať pred správnym súdom. Súd potom v rámci konania preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, ak bolo napr. vydané v rozpore so zákonom alebo skutkový stav bol nedostatočne zistený. To znamená, že ak vám napr. správny orgán nesprávne vyrubil daň. Ak je rozhodnutie už právoplatné, pokutu musíte v stanovenej lehote zaplatiť. V rámci správnej žaloby však je možné podať návrh súdu, aby jej priznal správnej žalobe tzv. odkladný účinok. V takom prípade až do rozhodnutia súdu sú pozastavené účinky z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ak hrozí napr. závažný alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Podanie takejto žaloby nemá odkladný účinok.

Kasačná sťažnosť

V prípade, ak aj súd zamietne žalobu pre jej nedôvodnosť, stále je možné jej preskúmanie v rámci kasačnej sťažnosti, o ktorej rozhoduje Najvyšší súd SR. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 1 mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu o správnej žalobe. Kasačnú sťažnosť je možné podať len prostredníctvom advokáta, ktorý musí osobu zastupovať aj v konaní. Výnimkou sú prípady, ak osoba má sama právnické vzdelanie, alebo ak ide o rozhodnutie v sociálnej veci. Výsledok kasačnej sťažnosti je zrušenie rozhodnutia krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo jej zamietnutie, ak bola nedôvodná. Najvyšší súd v prípade, že krajský súd zamietol správnu žalobu napriek tomu, že správny orgán porušil zákon, môže Najvyšší súd taktiež zmeniť rozhodnutie krajského súdu a rozhodnutie správneho orgánu zrušiť.

Lehoty a ich dodržiavanie

Lehota je časový úsek na naplnenie právnej skutočnosti alebo uplatnenie právneho nároku. Lehoty slúžia na určenie času, počas ktorého sa môže vykonať úkon orgánov činných v trestnom konaní, procesnej strany alebo inej osoby zúčastnenej na trestnom konaní. Časovými mernými jednotkami trvania lehôt sú hodina, deň, týždeň, mesiac a rok. Začiatok lehoty určuje podstatne významná udalosť, ktorá je zákonom ustanovená vždy pri lehote.

Prečítajte si tiež: Vaginálna hygiena a pohoda

Počítanie lehôt

Lehota určená hodinou sa počíta od momentu, keď nastala udalosť (napr. zadržanie osoby). Pri lehote určenej dňami sa nepočíta deň uskutočnenia udalosti (napr. oznámenie rozsudku). Lehoty určené týždňami, mesiacmi a rokmi končia dňom totožným podľa pomenovania a číselného označenia s dňom, kedy sa lehota začínala. Posledný deň podania opravného prostriedku voči rozhodnutiu v trestnom konaní uplynie až 24.00 hod.

Pracovné dni a dni pracovného pokoja

Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý pracovný odpočinok v jednom týždni, a sviatky. Nepretržitý odpočinok v týždni pripadá na dva po sebe nasledujúce dni, ktorými sú pri päťdňovom uzákonenom týždennom pracovnom čase sobota a nedeľa. Konkrétne dni štátnych sviatkov a sviatkov ustanovuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Ak pripadne posledný deň lehoty na deň pracovného pokoja alebo sviatok, presunie sa posledný deň lehoty na najbližšie nasledujúci pracovný deň.

Zachovanie lehoty

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 1 správneho poriadku alebo sa podanie odovzdá na poštovú prepravu (toto sa osvedčuje dátumom na poštovej pečiatke). Lehoty teda začínajú plynúť až nasledujúci deň po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre začiatok. Lehota je určité časové obdobie určené na vykonanie procesných úkonov.

Zmeškanie lehoty a jeho odpustenie

V záväzných prípadoch možno odpustiť zmeškanie lehoty. O odpustenie zmeškanej lehoty treba požiadať správny orgán, na ktorom sa mal v lehote urobiť úkon. V žiadosti, ktorá je podaním, treba uviesť najmä príčinu zmeškania, ako aj údaj, kedy táto príčina odpadla, aby správny orgán mohol zistiť, či sa žiadosť o odpustenie podáva v lehote. O odpustenie zmeškanej lehoty účastník konania musí požiadať do 15 dní, po zániku dôvodu, ale súčasne v tejto lehote musí vykonať aj zmeškaný úkon. Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí.

Prečítajte si tiež: Ferocactus: Praktické tipy

tags: #spravna #zaloba #zmeskanie #lehoty #vzor