Započítanie úrokov a istiny: Príklady a právna úprava

Úvod

V podnikateľskom prostredí sa často stretávame so situáciou, keď dlžník uhrádza svoj dlh vo viacerých čiastkových platbách. Otázkou potom je, ako sa tieto platby započítavajú - či najskôr na úroky a príslušenstvo, alebo na istinu dlhu. Tento článok sa zaoberá problematikou započítania platieb na úroky a istinu, s príkladmi a odkazmi na relevantnú právnu úpravu.

Právna úprava započítania pohľadávok

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok nájdeme v Občianskom zákonníku (§ 580 a § 581) a v prípade obchodných záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku (§ 358 a nasl.). Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku.

Podmienky započítania

Aby bolo možné pohľadávky započítať, musia byť:

• Vzájomné
• Rovnakého druhu
• Spôsobilé na započítanie

Na započítanie nie sú spôsobilé pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone.

Jednostranné a dvojstranné započítanie

Započítanie môže byť jednostranné (kompenzačná námietka) alebo dvojstranné (dohoda). Pri jednostrannom započítaní sa nevyžaduje súhlas druhej strany, ale započítací prejav musí byť adresovaný druhej strane a musí obsahovať náležitosti podľa § 34 a nasl. OZ. Musí byť zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Účinky započítania

K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.

Započítanie v obchodných záväzkových vzťahoch

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Určenie poradia započítania platieb

Podľa § 330 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj peňažný záväzok, má toto plnenie účinky najskôr na úroky, potom na náklady vzniknuté veriteľovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a nakoniec na istinu. Toto pravidlo sa však použije len vtedy, ak dlžník neurčil, na čo sa má platba započítať.

Príklad z praxe

Okresný súd Nitra v rozsudku z 1. marca 2017, č. k. 18 C 699/2015-153, riešil prípad, keď žalobkyňa žiadala zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatených faktúr. Súd zistil, že čiastkové platby boli správne započítané najskôr na istinu, pretože žalovaná pri každej úhrade uviedla ako variabilný symbol číslo faktúry, na ktorú sa mala úhrada vzťahovať, a teda určila, že čiastočnými úhradami hradí jednotlivé faktúry vystavené na istiny.

Zhrnutie pravidiel započítania

1. Vôľa dlžníka: Ak dlžník pri platbe určí, na čo sa má platba započítať (napr. na konkrétnu faktúru), platí jeho určenie.
2. Zákonné pravidlo (§ 330 ObchZ): Ak dlžník neurčí, na čo sa má platba započítať, platí poradie: úroky, náklady vymáhania, istina.

Ďalšie možnosti riešenia neuhradených faktúr

Podnikateľ má viacero možností, ako riešiť situáciu s neuhradenými faktúrami:

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

1. Postúpenie pohľadávky: Veriteľ môže postúpiť (predať, darovať) svoju pohľadávku inej osobe. Túto možnosť upravujú ustanovenia § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka.
2. Faktoring: Ide o jednorazové alebo priebežné odkúpenie krátkodobých pohľadávok faktoringovou spoločnosťou.
3. Forfaiting: Spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou.

Postúpenie pohľadávky

Postúpenie pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky.

Odplatné a bezodplatné postúpenie

Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpeniapohľadávky.

Zodpovednosť postupcu

V prípade odplatného postúpeniapohľadávky je bývalý veriteľ (postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.

Forma a oznámenie postúpenia

Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. Rovnaké účinky ako oznámenie postúpenia veriteľom dlžníkovi má aj predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkom.

Príslušenstvo pohľadávky

Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď. Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Príklad postúpenia pohľadávky bez úrokov

Spoločnosť požičala peniaze a v zmluve o pôžičke sa dohodli na vysokých úrokoch. Veriteľ predal peňažnú pohľadávku, ale zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že úroky z pôžičky nepostúpil. Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Pokiaľ si postupca s postupníkom dohodli postúpenie pohľadávky bez jej príslušenstva, nebol tým porušený § 524 ods. 2 OZ, a preto je dohoda platná.

Faktoring a forfaiting

Faktoring

Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podstata faktoringu spočíva v tom, že podnikateľ - faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). V okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku spočíva výhoda faktoringového obchodu, pretože veriteľ získa časť peňazí ešte predtým, než sa stane pohľadávka splatnou. Faktoringová spoločnosť získa zisk, pretože kúpila pohľadávku, ktorej hodnota je vyššia ako zaplatená kúpna cena (obvykle 70 % - 80 % hodnoty pohľadávky). Zostávajúcu sumu pohľadávky zaplatí faktor klientovi (bývalému veriteľovi) až potom, keď dlžník splatnú pohľadávku uhradí. Ak dlžník neuhradí pohľadávku v stanovenej lehote splatnosti, tak si faktoringová spoločnosť v praxi vymieňa právo vrátiť neuhradenú pohľadávku klientovi s tým, že dohodnutý úrok spolu s poplatkom za správu pohľadávky si ponechá. Výslovne faktoringovú zmluvu neupravuje žiadny právny predpis, ale jej podstata spočíva v odplatnom postúpení pohľadávky, preto sa táto zmluva spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl.

Forfaiting

Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.

Pohľadávky v konkurznom konaní

Prevod (postúpenie) pohľadávky počas konkurzu je možný. Podľa § 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby.

Zmena v osobe vlastníka pohľadávky

Zmena v osobe vlastníka pohľadávky nastáva aj v rámci predaja podniku alebo časti podniku. Zmluvou o predaji podniku kupujúci totižto vstúpi do existujúcich právnych vzťahov súvisiacich s podnikom predávajúceho. V jednotlivých právach a záväzkoch súvisiacich s predaným podnikom v skutočnosti nahradí predávajúceho. V prípade predaja podniku platí, že postúpenie pohľadávok môže preukázať dlžníkom aj postupník (čiže kupujúci).

Zodpovednosť predávajúceho

Vzhľadom na to, že ide o odplatný prevod pohľadávok, zodpovedal by predávajúci kupujúcemu podľa § 527 Občianskeho zákonníka za existenciu pohľadávky. Z tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že predávajúci ručí za dobytnosť pohľadávok, len pokiaľ sa k tomu písomne zaviazal. Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu všetky doklady (právne dokumenty) a poskytnúť potrebné informácie, ktoré sa týkajú pohľadávok. Obvykle pôjde o zmluvu, z ktorej pohľadávka vyplynula, faktúru, prípadné výzvy na ich uhradenie a pod.

Prevod pohľadávok pri predaji podniku

V rámci postúpenia pohľadávok samotným predajom podniku, resp. časti podniku je dôležité pamätať na to, že pri tomto predaji na kupujúceho pohľadávky súvisiace s podnikom či jeho časťou prechádzajú, t. j. ide o prechod pohľadávok. Takýto prechod (titulom zmluvy o predaji podniku či predaji časti podniku) je potom dovolený aj v rámci konkurzného konania, samozrejme za podmienok ustanovených zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

Záložné právo k pohľadávke

Osobitná povaha vzniku záložného práva k pohľadávke (i obchodnej) na základe zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva zo skutočnosti, že zálohom nie je vec, ale pohľadávka, ktorá patrí záložcovi zo záložného vzťahu so záložným veriteľom. Záložné právo k pohľadávke vzniká najčastejšie písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na zabezpečenie (§ 151b OZ). Záložca tak vystupuje voči záložnému veriteľovi ako dlžník a zároveň vystupuje ako veriteľ založenej pohľadávky voči svojmu dlžníkovi. Tento dlžník zasa voči jeho záložnému veriteľovi vystupuje ako poddlžník. K zriadeniu záložného práva k pohľadávke nie je potrebný súhlas poddlžníka (dlžníka založen.

Účtovné a daňové aspekty pohľadávok

Pohľadávky v účtovníctve

Pohľadávkou sa rozumie právo veriteľa požadovať určité plnenie (napr. peniaze) od dlžníka. Povinnosť dlžníka k plneniu veriteľovi sa označuje ako záväzok (dlh). Pohľadávka a záväzok sú antonymá, t. j. slová protikladného významu. Vyjadrujú jednu obchodnú operáciu medzi dvoma osobami, a to z pozícií obidvoch jej účastníkov. Hodnotovo sú si rovné. Vznik pohľadávky u jedného účastníka obchodného vzťahu je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka. Zánik pohľadávky je i zánikom záväzku. Ak dôjde k čiastočnému zániku pohľadávky, je s tým spojený i rovnako veľký čiastočný zánik záväzku.

Pohľadávka je predmetom občianskoprávnych vzťahov. Predmetom týchto vzťahov sú veci a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty (§ 118 Občianskeho zákonníka). Do kategórie práv patria aj pohľadávky. Pohľadávky sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu, sú jeho majetkom. Podľa ustanovenia § 6 ods. Pretože pohľadávka je jednou zo zložiek majetku, je možné s ňou nakladať obdobne ako s ostatným majetkom. K pohľadávke je možné vytvárať opravné položky, je možné ich vyradiť z majetku, pohľadávky je možné postúpiť (predať) alebo darovať.

Pre účely účtovné sú pohľadávky s výnimkou záloh na obstaranie dlhodobého majetku zahrnuté v obežných aktívach. Takto sú pohľadávky klasifikované napriek tomu, že i v účtovníctve sa členia na pohľadávky dlhodobé a krátkodobé. Kritériom pre určenie, či je pohľadávka dlhodobá alebo krátkodobá, je dohodnutá doba splatnosti. Je to doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú pohľadávky splatiť. Do kategórie dlhodobých pohľadávok sa zaraďujú pohľadávky s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok.

Podľa § 48 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve (opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov) pohľadávky sa účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Do tejto účtovej skupiny patria dlhodobé a krátkodobé pohľadávky z obchodných vzťahov, napríklad voči odberateľom a poskytnuté preddavky dodávateľom s výnimkou preddavkov na dlhodobý majetok. Rozlíšenie na dlhodobé a krátkodobé pohľadávky vo vzťahu k dohodnutej dobe splatnosti sa zabezpečí v analytickej evidencii k jednotlivým účtom. Účtujú sa tu aj krátkodobé a dlhodobé obchodné zmenky na inkaso prijaté od odberateľov a iných dlžníkov, t. j.

Pohľadávka voči odberateľovi sa zaúčtuje na účte 311 - Odberatelia pri splnení dodávky voči odberateľovi v zmysle príslušných ustanovení zmluvy v oblasti obchodných záväzkových vzťahov. Neúčtujú sa sem zmenkové pohľadávky. Účtuje sa tu na základe faktúr alebo iných dokladov za splnené dodávky výrobkov, tovaru, materiálu alebo dlhodobého majetku a za vykonané práce a služby atď. Pohľadávky voči odberateľom sa účtujú na ťarchu tohto účtu so súvzťažným zápisom v prospech účtov tržieb v účtovej triede 6 a u platiteľov DPH zároveň v prospech účtu 343 - Daň z pridanej hodnoty. Ak odberateľ odmietne alebo vráti zásielku a toto odmietnutie je oprávnené, zrušia sa pôvodné zápisy na účte 311 a na súvzťažných účtoch. Ak dôjde k reklamácii zo strany odberateľa po úhrade faktúry a ak túto reklamáciu dodávateľ uzná, vystavený dobropis sa zaúčtuje v prospech účtu 325 - Ostatné záväzky so súčasným znížením na príslušných účtoch tržieb a DPH. Prípadné poskytnuté zľavy (skontá) pred úhradou pohľadávky sa účtujú na účte 311, po úhrade sa účtujú na účte 325 so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu tržieb. V prospech účtu 311 sa účtujú prijaté platby pohľadávok, započítané, postúpené pohľadávky, pohľadávky vložené ako nepeňažný vklad a odpísané pohľadávky. Na účte 311 sa účtujú aj pohľadávky voči zahraničným odberateľom, t. j. pohľadávky v cudzej mene. Tieto je potrebné prepočítať súčasne na eurá referenčným výmenným kurzom vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, t. j. dňu splnenia dodávky. Pri inkase pohľadávky na bežný bankový účet (zriadený v eurách) sa cudzia mena prepočíta na eurá kurzom komerčnej banky, t. j. podľa výpisu z bežného účtu. Pri inkase pohľadávky v hotovosti alebo na devízový účet, ale aj ku dňu započítania pohľadávky, postúpenia atď. sa cudzia mena prepočíta na eurá referenčným výmenným kurzom vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu inkasa pohľadávky. Príjem zmeniek cudzích, zmeniek cudzích na vlastný rad a zmeniek vlastných prijatých od odberateľov a od iných dlžníkov sa účtuje na účte 312 - Zmenky na inkaso. Pohľadávky za zmenky odovzdané banke na zaplatenie do doby splatnosti zmenky sa účtujú na účte 313 - Pohľadávky za eskontované cenné papiere. Poskytnuté dlhodobé a krátkodobé preddavky dodávateľom, okrem preddavkov na dlhodobý majetok, sa účtujú na účte 314 - Poskytnuté preddavky. Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje obdobný postup ako pri oceňovaní iného majetku. Oceňovanie majetku pre účely účtovné upravujú ustanovenia § 24 až § 26 zákona o účtovníctve.

Daňové aspekty pohľadávok

Jedným z často diskutovaných problémov podnikateľov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, je zdaňovanie výnosov z poskytovaných prác a služieb alebo dodávok výrobkov a tovarov, ak im odberateľ neuhradí v lehote splatnosti vzniknutú pohľadávku. Pretože sa zdaňovaný výnos viaže ku dňu realizácie vlastných výkonov účtovnej jednotky a nie ku dňu zaplatenia pohľadávky, snaží sa daňová legislatíva zmierniť nepriaznivé dosahy vyplývajúce zo zdanenia neprijatých úhrad. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.

Odpis pohľadávok

Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov. § 19 ods. 2 písm. § 19 ods. 2 písm. § 19 ods. 2 písm. Podľa § 19 ods. 2 písm.

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) ZDP môžu uplatniť len daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva. Odpis pohľadávky na ťarchu daňových výdavkov sa uznáva do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva a do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky alebo neuhradenej časti, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením. ZDP teda obmedzuje využitie tohto ustanovenia aj vo vzťahu k oceneniu pohľadávok. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) ZDP možno uplatniť len pri pohľadávkach ocenených menovitou hodnotou (vlastné pohľadávky) a pri pohľadávkach nadobudnutých postúpením. Príslušenstvo na účely odpisu pohľadávok definuje ZDP priamo v § 19 ods. 2 písm. h). Treba ním rozumieť úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady. V tomto ustanovení je zároveň zavedená legislatívna skratka „príslušenstvo“, a to pre použitie tejto definície aj v ostatných ustanoveniach ZDP.

Odpis pohľadávok bankami

Podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP môžu zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávok vrátane príslušenstva len banky, a to v tom prípade,ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods. Pri uplatňovaní jednorazového odpisu pohľadávky je potrebné preverovať, či nie je k pohľadávke vytvorená zákonná opravná položka. Pokiaľ by tomu tak bolo, je potrebné pri uplatnení daňového nákladu zohľadniť aj túto opravnú položku zahrnutú do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Úprava sa vykoná v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP, a to zvýšením základu dane o sumu opravnej položky a znížením základu dane o daňovo uznaný odpis pohľadávky.

Pohľadávky z pôžičiek a záloh

Ak daňovník eviduje pohľadávku napr. z titulu poskytnutej pôžičky či zálohy (táto pohľadávka pri svojom vzniku nebola účtovaná do výnosov a zahrnutá do zdaniteľných príjmov) a nastane niektorá z relevantných skutočností (napr. súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka), možno aj takúto pohľadávku jednorazovo odpísať do daňových výdavkov (nákladov). Ak však pôjde o pohľadávky, o ktorých je účtované vo výnosoch, ale z dôvodov osobitného vykazovania základu dane, t. j. posunutia zdanenia výnosu na moment prijatia úhrady neboli aj daňovým výnosom, je opodstatnené uplatniť pri odpise takýchto pohľadávok ustanovenie § 21 ods. 1 (daňovým výdavkom nie sú náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto náklady daňovník účtoval), resp. § 21 ods. 1 písm.

Zmeny v konkurznom konaní

Od 1. januára 2006 nadobudol účinnosť zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), ktorý nahradil predtým platný zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“). Keďže podľa § 206 zákona ZKR konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo o návrhu na povolenie vyrovnania začaté dôjdením návrhu na súd do 31. 12.

Zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku

Prvý z titulov je pohľadávka voči dlžníkovi, u ktorého súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu je inštitút upravený v ZKV. Ak zamietne konkurzný súd svojím uznesením návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 13 ods. 1 ZKV), je toto súdne rozhodnutie podkladom pre jednorazový odpis pohľadávky do daňovo uznaných nákladov. Súd tak môže urobiť najmä vtedy, ak dlžník nemá žiadny majetok alebo disponuje len takým majetkom, ktorého hodnota nepresahuje minimálne náklady na konkurz. Súd môže rovnako rozhodnúť aj vtedy, pokiaľ dlžník vlastní majetok určitej hodnoty, pričom z úsudku súdu vyplýva, že tento majetok je zrejme nepredajný. Podľa § 5 ZKV podmienkou vyhlásenia konkurzu je, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania. Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu z iných dôvodov (napr. pre neexistenciu viacerých veriteľov), potom odpis pohľadávky vykonaný na základe takéhoto uznesenia súdu nie je daňovo uznaný, resp. prípadný odpis pohľadávky z tohto titulu bude len účtovnou operáciou. Uznesenie sa doručuje účastníkom konania, t. j. navrhovateľovi a dlžníkovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odpis pohľadávky by mal byť vykonaný ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

#

tags: #zapocitanie #na #úroky #potom #na #istinu