Správne Právo, Odvolanie a Katastrálny Postup na Slovensku

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o správnom práve v kontexte katastrálneho postupu na Slovensku, so zameraním na odvolania, lehoty a opravy chýb. Cieľom je objasniť práva a povinnosti účastníkov konania, ako aj postupy katastrálnych úradov.

Rozhodovanie Katastra a Lehoty

Kataster nehnuteľností je kľúčový register, ktorý eviduje údaje o nehnuteľnostiach na Slovensku. Katastrálne konanie sa riadi správnym poriadkom, ktorý stanovuje lehoty na rozhodnutie. Presné lehoty katastra na rozhodnutie závisia od konkrétneho typu konania.

Zastavenie a Prerušenie Konania

Kataster môže konanie o návrhu zastaviť alebo prerušiť. Rozdiel je v tom, že pri zastavení konania sa konanie definitívne ukončí, zatiaľ čo pri prerušení konania sa konanie dočasne pozastaví a po odstránení prekážky sa v ňom pokračuje. Kataster zastaví konanie v prípadoch, keď:

• sa návrh podal neoprávnene,
• účastník konania vzal svoj návrh späť,
• konanie sa stalo bezpredmetným,
• sa zistilo, že účastník konania nemá spôsobilosť na právne úkony,
• účastník konania zomrel alebo zanikol bez právneho nástupcu.

Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa písmen d), e) a g) sa nemožno odvolať.

Odvolanie Proti Rozhodnutiu Katastra

Rozhodnutie katastra o zamietnutí vkladu sa doručuje všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na katastri, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie musí obsahovať:

Prečítajte si tiež: Jazyková (ne)jednoznačnosť

• meno, priezvisko a adresu trvalého alebo prechodného pobytu odvolateľa,
• označenie rozhodnutia, proti ktorému sa odvolanie podáva,
• dôvody odvolania,
• návrh, ako má odvolací orgán rozhodnúť.

Oprava Chýb v Katastrálnom Operáte

V katastrálnom operáte sa môžu vyskytnúť chyby. Ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, vykoná sa jej oprava dodatkom k zmluve alebo doložkou na zmluve, ak s tým účastníci súhlasia.

Sťažnosti na Katastrálny Úrad

Sťažnosť možno podať písomne, ústne do záznamu, telefaxom alebo elektronickou poštou. Sťažnosť podaná orgánu verejnej správy telefaxom alebo elektronickou poštou bez zaručeného elektronického podpisu sa považuje za písomnú, ak ju sťažovateľ do piatich dní od jej podania písomne potvrdí podpisom, inak sa sťažnosť odloží. Sťažnosť musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu sťažovateľa. Sťažnosť musí byť čitateľná a zrozumiteľná. Sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice.

Zodpovednosť Štátu za Škodu Spôsobenú Katastrom

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím katastra. Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je možné uplatniť nárok na náhradu škody, ak bolo rozhodnutie katastra zrušené ako nezákonné alebo ak bol nesprávny úradný postup. V niektorých prípadoch je možné náhradu škody priznať aj vtedy, ak rozhodnutie nebolo zrušené, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Dôvody Hodné Osobitného Zreteľa

Dôvod hodný osobitného zreteľa môže byť napríklad situácia, keď účastník konania nemal dôvod napadnúť rozhodnutie katastra, pretože bolo vydané v jeho prospech, ale neskôr sa ukázalo, že rozhodnutie bolo chybné a spôsobilo mu škodu. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa z.č. 514/2003 Z.z. pripúšťajúci zodpovednosť štátu za škodu za súčasnej konštatácie o existencii rozhodnutia môže byť vnímané skutkovo odôvodniteľné nenapadnutie rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcom v prípade, ak bolo toto rozhodnutie orgánu verejnej správny vydané v prospech žalobcov, nakoľko žalobca nemal dôvod toto rozhodnutie napádať v odvolacom konaní podľa osobitného zákona, keďže smerovalo a vytváralo situáciu v jeho prospech.

Príklad z Judikatúry

Krajský súd v Prešove sa zaoberal prípadom, kde žalobcovia sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti na základe rozhodnutia ROEP (Rozhodnutie o obnove evidencie pozemkov). Následne zistili, že na nehnuteľnosti sa nachádza verejná komunikácia, čo bolo chybou ROEP. Žalobcovia sa snažili usporiadať vzťah s vlastníkom cesty, ale neúspešne. Iniciovali súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom znalec zistil, že ROEP bola vydaná zle. Žalobcovia vzali žalobu späť a boli zaviazaní na úhradu trov konania. Následne žalovali štát o náhradu škody za zaplatené trovy konania. Štát sa bránil tým, že rozhodnutie ROEP nebolo zrušené a že trovy konania nie sú v príčinnej súvislosti s rozhodnutím ROEP. Súd však rozhodol, že žalobcovia majú nárok na náhradu škody, pretože nemali dôvod rozhodnutie ROEP napádať, nakoľko bolo vydané v ich prospech, a až neskôr zistili, že rozhodnutie bolo chybné. Judikát vytvára krásnu úvahu a pravidlo o zodpovednosti štátu voči subjektom práva v prípade, ak sa skutočne preukáže pochybenie na strane štátu, ktoré subjekt práva nemal možnosť ovplyvniť, a na základe čoho subjektu práva vznikla škoda (trovy). Okrem uvedeného, judikát spomína takto vyplatené trovy konania ako škodu, ktorá bola spôsobená subjektu práva v priamej súvislosti s vydaným rozhodnutím.

Prečítajte si tiež: Správne vyplnenie žiadosti o ZŤP preukaz

Oprava Chýb v Katastri Nehnuteľností

V súvislosti so zápismi do katastra nehnuteľností je potrebné počítať s možnosťou pochybení zo strany osôb vyhotovujúcich zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny, ktoré sú podkladom pre vykonanie zápisu do katastra, resp. zo strany okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý vykonáva zápisy do katastra. Vzhľadom na túto skutočnosť zákonodarca ustanovil v katastrálnom zákone procesný mechanizmus odstraňovania chýb v katastrálnom operáte.

Chyba v Katastrálnom Operáte

Samotný katastrálny zákon ani iný právny predpis neobsahuje výslovnú definíciu pojmu "chyba v katastrálnom operáte". Vo všeobecnosti možno konštatovať, že "chybou v katastrálnom operáte" je údaj zapísaný v katastri nehnuteľností v rozpore so zmluvou, verejnou listinou alebo inou listinou, na základe ktorej bol zápis tohto údaja do katastrálneho operátu vykonaný, ďalej chybne zakreslená hranica pozemkov a taktiež údaj zapísaný do katastra nehnuteľností síce v súlade so zmluvou, verejnou listinou alebo inou listinou, ktorý je však chybou v písaní a počítaní alebo inou zrejmou nesprávnosťou v písomnom vyhotovení tejto zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny. Práve toto širšie vnímanie "chyby v katastrálnom operáte" predstavuje veľkú výzvu pre zákonodarcu de lege ferenda. Chybou v katastrálnom operáte je totiž nepochybne napríklad aj chybne určená výmera parcely, resp. pozemku. Zápis duplicity vlastníctva v katastri spravidla nebude možné odstrániť postupom podľa § 59 katastrálneho zákona.

Konanie o Oprave Chyby

V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány totiž môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Okresný úrad, katastrálny odbor nemá právomoc v konaní o oprave chyby preskúmavať skutočné právne vzťahy k určitej nehnuteľnosti. Oprava chyby podľa § 59 ods. 1 písm. a) a b) katastrálneho operátu predstavuje zosúladenie údajov evidovaných v katastri s údajmi dokumentácie katastrálneho operátu, čo v žiadnom prípade nemožno vnímať ako zosúladenie údajov evidovaných v katastri so skutočným právnym stavom - ani dokumentácia katastrálneho operátu totiž nemusí odrážať skutočný právny stav (môže sa stať, že okresnému úradu, katastrálnemu odboru neboli doručené všetky listiny, ktoré sa týkajú právnych zmien k nehnuteľnosti). Okresný úrad, katastrálny odbor nemôže teda v rámci konania o oprave chyby rozhodovať spor o existenciu určitého práva k nehnuteľnosti. Ak sa vyskytne spor týkajúci sa existencie práva zapísaného v katastri nehnuteľností, tento spor sa môže vyriešiť len cestou súdu, pretože len súd má právomoc rozhodovať spory o existenciu či neexistenciu určitého práva.

Rozhodnutie o Oprave Chyby

Ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva, na konanie o oprave chyby sa vzťahuje správny poriadok; to neplatí, ak ide opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu, t.j. o opravu výmery parcely registra "E". Rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho odboru o oprave chyby nemôže byť odôvodnené § 59 ods. 1 písm. O oprave chyby v katastrálnom operáte týkajúcej sa údajov zapísaných na liste vlastníctva vydá príslušný okresný úrad, katastrálny odbor rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku, proti ktorému je prípustné odvolanie - oprava chyby sa vykoná až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. Oprava chyby v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam - to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona (§ 59 ods.

Začatie Konania o Oprave Chyby

Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte sa začína na návrh osoby dotknutej zápisom v katastrálnom operáte alebo z vlastného podnetu okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý o začatí konania upovedomí účastníkov konania. Lehota na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte je 30 dní od začatia konania o oprave chyby - v osobitne odôvodnených prípadoch je lehota na vykonanie opravy 90 dní odo dňa začatia konania o oprave chyby.

Prečítajte si tiež: Ako si vybrať pomôcku na držanie tela

Obnova Konania v Správnom Práve

Obnovu konania svojou povahou zaraďujeme medzi mimoriadne opravné prostriedky v správnom konaní. Nevyhnutnou podmienkou na uplatnenie tohto inštitútu je, že sa môže použiť iba voči právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Predpokladom na uplatnenie obnovy konania je nezákonnosť právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a existencia takých skutočností, ktoré spochybňujú správnosť, pravdivosť, spravodlivosť a objektivitu rozhodnutia a správneho konania.

Dôvody Obnovy Konania

Dôvody obnovy konania sú taxatívne vymenované v § 62 ods. 1 Správneho poriadku:

• a) Vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník konania bez svojej viny nemohol v konaní uplatniť.
• b) Rozhodnutie správneho orgánu záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
• c) Zúčastnil sa na ňom vylúčený zamestnanec správneho orgánu.
• d) Rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
• e) Bol porušený zákon v neprospech účastníka konania.

Priebeh Konania o Obnove

Podnet na začatie obnovy konania môže podať len účastník. V návrhu na obnovu konania musí účastník uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Pri uvádzaní dôvodov obnovy konania je dôležité a potrebné, aby sa nielen uviedlo podľa akého ustanovenia § 62 ods. 1 Správneho poriadku účastník navrhuje povoliť obnovu konania, ale aby i popísal všetky skutočnosti a fakty, ktoré oprávňujú použitie tohto ustanovenia na obnovu konania, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel a prečo ich neuplatnil v priebehu pôvodného konania, prečo mali tieto skutočnosti a fakty podstatný vplyv na priebeh konania a na výsledné rozhodnutie správneho orgánu.

Lehoty na Podanie Návrhu

Správny poriadok uplatnenie inštitútu obnovy konania (či už povolenia alebo nariadenia) povoľuje iba v prípade dodržania vymedzeného zákonného časového limitu, lehôt. Rozlišuje objektívnu a subjektívnu lehotu. Vymedzenie subjektívnej lehoty sú tri mesiace a objektívnej lehoty tri roky. Subjektívna lehota, ktorá musí byť trojmesačná, plynie odo dňa, kedy sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Objektívna lehota, ktorá je trojročná, plynie odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie o Obnove Konania

Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. Voči rozhodnutiu o povolení obnovy konania alebo nariadení obnovy konania možno podať takisto opravný prostriedok (odvolanie alebo rozklad). Ak sa právoplatne povolí alebo nariadi obnova konania, dochádza k druhému štádiu obnovy konania, ktorým je nové konanie vo veci. Výsledkom obnoveného konania je nové rozhodnutie vo veci. Novým rozhodnutím správneho orgánu, ktoré nadobudne právoplatnosť, sa ruší pôvodné rozhodnutie vo veci.

Odstúpenie od Zmluvy o Prevod Nehnuteľnosti a Katastrálny Postup

Prevod nehnuteľnosti je obyčajne transakciou, ktorá má dve fázy. Prvou z nich je uzatvorenie príslušnej zmluvy (napr. kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy). Druhou fázou býva registrácia prevodu nehnuteľnosti na príslušnom orgáne (katastrálnom odbore príslušného okresného úradu) (ďalej len „Katastrálny úrad“). K zmene vlastníka nehnuteľnosti teda nestačí uzatvorenie samotnej scudzovacej zmluvy (tzv. právny titul), ale je potrebné aj právoplatné rozhodnutie Katastrálneho úradu, ktorým sa táto zmena povoľuje (tzv. rozhodnutie o povolení vkladu).

Postup Katastrálneho Úradu pri Odstúpení od Zmluvy

Katastrálne úrady by mali v prípade, ak pôvodný vlastník nehnuteľnosti po odstúpení od zmluvy požiada o zápis svojho vlastníckeho práva, doručiť odstúpenie od zmluvy druhej zmluvnej strane (kupujúcemu) a vyzvať ju, aby sa v určenej lehote vyjadrila, či s odstúpením súhlasí. Súčasne, Katastrálny úrad poučí kupujúceho, že ak s odstúpením od zmluvy nesúhlasí, je povinný podať v určenej lehote príslušnú žalobu, inak dôjde k zapísaniu vlastníckeho práva pôvodného majiteľa. Ak dôjde k včasnému preukázaniu podania žaloby, Katastrálny úrad záznam nevykoná, ale na liste vlastníctva vyznačí plombu o začatom záznamovom konaní. V prípade, ak je kupujúci pasívny a odstúpenie od zmluvy nenamieta, Katastrálny úrad zapíše záznamom vlastnícke právo pôvodného majiteľa.

Právne Aspekty Odstúpenia od Zmluvy

Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy predtým ako Katastrálny úrad rozhodne o povolení vkladu vlastníckeho práva, kupujúci by mal podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Ak dôjde k odstúpeniu od zmluvy až potom, čo je kupujúci zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, mal by tento podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

tags: #spravne #pravo #odvolanie #kataster #postup