Sprostredkovateľská Zmluva a Zdaňovanie Príjmu

Tento článok sa zameriava na problematiku sprostredkovateľských zmlúv a ich vplyv na zdaňovanie príjmu, s dôrazom na slovenské právne predpisy a daňové aspekty.

Úvod do Sprostredkovateľských Zmlúv

Sprostredkovateľská zmluva je upravená v Občianskom zákonníku (§ 774 - § 777) a zaraďuje sa medzi obstarávateľské zmluvy. V praxi sa často využíva v rôznych sektoroch, ako napríklad v realitnom sektore, kde majiteľ nehnuteľnosti uzatvára dohodu s realitným maklérom, aby mu za odmenu našiel záujemcu o nehnuteľnosť. V Obchodnom zákonníku je tento zmluvný vzťah označovaný ako „zmluva o sprostredkovaní”. V obidvoch prípadoch ide o vzťah medzi sprostredkovateľom a záujemcom.

Povinné Náležitosti Sprostredkovateľskej Zmluvy

Podľa zákona musí sprostredkovateľská zmluva obsahovať:

• Označenie zmluvných strán: Kto je záujemca (ten, kto sa zaväzuje zaplatiť odmenu) a kto je sprostredkovateľ (ten, kto má vykonať činnosť smerujúcu k vytvoreniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť zmluvu).
• Predmet zmluvy: Je potrebné špecifikovať činnosť, ktorú má sprostredkovateľ vykonávať, teda činnosť, za ktorú mu je záujemca povinný zaplatiť odmenu. Musí byť zrejmé, čo má byť sprostredkované.
• Odmena: Sprostredkovateľská zmluva je odplatný typ zmluvy. Výška odmeny by mala byť primeraná a môže byť určená pevnou sumou alebo percentom z hodnoty sprostredkovanej zmluvy.

Hoci sprostredkovateľská zmluva nemusí mať písomnú formu, písomná forma posilňuje právnu istotu, napríklad v otázke výšky odplaty.

Práva a Povinnosti Zmluvných Strán

Povinnosti sprostredkovateľa:

• Vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti pre záujemcu uzatvoriť dohodnutú zmluvu. Spravidla táto činnosť spočíva v tom, že sprostredkovateľ nájde tretiu osobu, bude pôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzatvorením zmluvy musí byť priama príčinná súvislosť.
• Informovať záujemcu o všetkých okolnostiach, ktoré sa týkajú sprostredkovania a ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie uzatvoriť sprostredkovanú zmluvu.

Povinnosti záujemcu:

• Vyplatiť sprostredkovateľovi dojednanú odmenu po dosiahnutí očakávaného výsledku, ktorý bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
• Oznámiť sprostredkovateľovi vstupné požiadavky o predmete sprostredkovania.

Sprostredkovateľ nie je oprávnený uzatvoriť s treťou osobou samotnú sprostredkovanú zmluvu, ani prijímať čokoľvek v mene a na účet záujemcu, pokiaľ na to nemá písomné plnomocenstvo.

Prečítajte si tiež: Opatrovateľská zmluva: Podrobný sprievodca

Zdaňovanie Príjmu zo Sprostredkovateľskej Činnosti

Daňová optimalizácia prostredníctvom zmlúv podľa Občianskeho zákonníka

Je možná daňová optimalizácia prostredníctvom zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Ak činnosť vykonávaná na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka má znaky závislej činnosti, príjem z tejto zmluvy sa zdaňuje ako príjem zo závislej činnosti. Daňový úrad pri posudzovaní takého príjmu bude skúmať, či ide o závislú činnosť.

Za závislú činnosť sa môže považovať činnosť, kedy:

• príjemca odmeny uskutočňuje činnosť na základe pokynov a príkazov platiteľa odmeny,
• príjemca odmeny uskutočňuje činnosť pomocou prostriedkov vo vlastníctve platiteľa odmeny,
• príjemca odmeny uskutočňuje činnosť v priestoroch platiteľa (ak nejde napr. o opravy, údržbu).

Za závislú činnosť sa nepovažuje činnosť napr. vykonávaná na základe zmluvy:

• tzv. nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka,
• zmluva o dielo podľa § 631 a nasl.

Vo všetkých týchto uvedených prípadoch ide o zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, zadávajúca firma (prípadne iný subjekt) ju preto uzatvára s občanom, nie s podnikateľom. nemá žiadne ďalšie zákonné povinnosti - napr. neplatí odvody do zdravotnej poisťovne. do výšky 500 Eur je príjem z takejto zmluvy od dane z príjmov oslobodený. Táto možnosť sa týka prípadov, keď ide o príležitostný príjem, t.j. jednorazový, neopakujúci sa. Ako hlavné nevýhody vidíme už spomínané riziko posúdenia činnosti ako závislej práce a z toho vyplývajúce dôsledky zdanenia závislej práce. Netreba zabúdať, že tento typ spolupráce je možné použiť len na jednorazovú, nepravidelnú činnosť. Zmluvu podľa Občianskeho zákonníka je možné uzavrieť s príkazníkom (resp. zamestnancom - ide o prípady, ak zmluva má znaky závislej práce.

Provízie a ich zdaňovanie

Provízia je odmena obchodnému zástupcovi alebo inému sprostredkovateľovi za činnosť spojenú s uzavretím obchodu. Správne zadefinovanie podstaty transakcie (obchodná činnosť, závislá činnosť, resp. Aké sú špecifiká pri dani z príjmov alebo dani z pridanej hodnoty (DPH)?

Prečítajte si tiež: Rezervačná a sprostredkovateľská zmluva: Kompletný prehľad

• Provízia za vymáhanie pohľadávky: Odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky je možné uznať najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. Provízia teda nemusí byť uhradená, musí byť však vymožená pohľadávka, ktorej sa provízia týka.
• Ostatné provízie: Odplaty (provízie) za sprostredkovanie sa u prijímateľa služby daňovo uznajú až po zaplatení, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv.

Daňová uznateľnosť výdavkov za sprostredkovanie

Výdavok za sprostredkovanie je možné daňovo uznať v zdaňovacom období, v ktorom došlo k úhrade provízie. Pri posudzovaní výdavku za sprostredkovanie nie je dôležité, v ktorom zdaňovacom období daňovník dosiahol príjem z predaja majetku. Jednoduché účtovníctvo funguje na systéme hotovostného princípu.

Sprostredkovanie a obstarávacia cena majetku

Ak spoločnosť uzatvorila zmluvu s realitnou kanceláriou, ktorá jej obstarala nehnuteľnosť, provízia sa zaplatila vo výške 8 000 eur. Spoločnosť zaúčtuje tento výdavok za sprostredkovanie ako obstarávací náklad. Obstarávacia cena bude predstavovať 38 000 eur. Podľa finančnej správy nie je v zákone o dani z príjmov ustanovená výnimka pre prípad, keď provízia za sprostredkovanie vstupuje do obstarávacej ceny hmotného majetku. V danom prípade provízia napĺňa definíciu výdavku súvisiaceho s obstaraním, a teda by mala navýšiť obstarávaciu cenu majetku.

Príklad z praxe - sprostredkovanie predaja energie

Pri zmluve o sprostredkovaní na predaj energie, ktorá je uzavretá sprostredkovateľom v mene spoločnosti s jednotlivými odberateľmi na odber určitého množstva energie v určitom období, daňovník posudzuje výšku provízie voči celkovej hodnote sprostredkovaného obchodu, ktorý môže byť realizovaný z týchto zmlúv, aj keď bude realizovaný počas viacerých zdaňovacích období.

Zdaňovanie príjmov umelcov a športovcov

Príjmy plynúce z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom spadajú do rámca článku, ktorý sa obvykle v zmluvách označuje ako článok 17 „Umelci a športovci“ podľa znenia z Modelovej zmluvy OECD, z ktorej vychádzajú príslušné bilaterálne zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Zmluva však nesmie sprísniť vnútroštátny predpis, môže tento iba modifikovať a zásadne nestanovuje daňovníkom žiadne povinnosti, ktoré nie sú vo vnútroštátnych predpisoch zmluvných štátov obsiahnuté. Len v prípade, ak určitý príjem je zdaniteľný aj v súlade s vnútroštátnym predpisom, aj v súlade so zmluvou, je možné tento príjem zdaniť.

Prečítajte si tiež: Sprostredkovanie a spotrebiteľ

Za príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou považujú podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov aj príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu.

tags: #sprostredkovatelská #zmluva #zdaňovanie #príjmu