Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou: Pilier vzájomných vzťahov

Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou predstavuje významný dokument, ktorý upravuje vzájomné vzťahy medzi týmito dvoma subjektmi. Táto zmluva, podpísaná a ratifikovaná na prelome tisícročí, sa stala základným kameňom pre spoluprácu v rôznych oblastiach spoločenského života.

Vznik a historický kontext

Po politických zmenách v roku 1989 nastala na Slovensku potreba nanovo definovať vzťahy medzi štátom a cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Počas totality boli tieto inštitúcie štátom kontrolované, a preto bolo nevyhnutné konštituovať ich práva a slobody. Bol prijatý zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý určil základné princípy prístupu štátu k cirkvám.

Myšlienka Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou vzišla od Antona Neuwirtha, prvého veľvyslanca Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Rokovania medzi ministerstvami zahraničných vecí oboch strán začali v roku 1994. Gestorom sa stalo slovenské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré koordinovalo trinásť ďalších ministerstiev. Na procese vyjednávania sa zúčastnili desiatky expertov a zmiešaná medzinárodná komisia na úrovni členov vlády a siedmich biskupov, vedených apoštolským nunciom v SR.

Podpis a ratifikácia zmluvy

Základná zmluva bola technicky parafovaná 16. novembra 1999 v Bratislave ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom a apoštolským nunciom v SR L. Dossenom. Podpísaná bola vo Vatikáne 24. novembra 2000 predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom a štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so Základnou zmluvou 30. novembra 2000 uznesením č. 1159. Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 4. apríla 2001. Zmluva nadobudla platnosť 9. apríla 2001. Slovenská zmluva bola uzatvorená ako v poradí 137. vo svete. Publikovaná bola 23. augusta 2001 pod č. 326/2001 Z. z.

Svätá stolica ako subjekt medzinárodného práva

Svätá stolica je subjektom medzinárodného práva sui generis, ktorý vznikol ešte pred existenciou Vatikánskeho štátu. Nie je štátom, ale je najvyšším a štatutárnym zástupcom Katolíckej cirkvi. Vystupuje v jej mene, no zároveň ostáva osobitným subjektom medzinárodného práva a stranou medzinárodných zmlúv. Vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi je Svätá stolica jej najvyšším a štatutárnym zástupcom vystupujúcim v jej mene, zároveň ostáva sama o sebe osobitným subjektom medzinárodného práva a stranou medzinárodných zmlúv a vystupuje v medzinárodných vzťahoch vo svojom mene.Svätá stolica je zmluvnou stranou Základnej zmluvy a záväzky prijíma vo svojom mene i v mene Katolíckej cirkvi, v určitých prípadoch iba v mene partikulárnej Katolíckej cirkvi, pôsobiacej na území daného štátu. Preto právo uznané Katolíckej cirkvi je súčasne právom priznaným aj Svätej stolici. Obrátene táto zásada neplatí, výnimku tvoria iba delegácie zo strany Svätej stolice.

Prečítajte si tiež: Aspekty výberu zariadenia pre seniorov

Obsah a princípy zmluvy

Základná zmluva je rámcovou úpravou právnych vzťahov medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou, ako aj medzi Slovenskou republikou a Katolíckou cirkvou. V preambule zmluvy sa uvádza, že Slovenská republika vychádza zo svojich ústavných noriem a Svätá stolica z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a noriem kánonického práva. Slovenská republika uznáva právo Katolíckej cirkvi na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompetencií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie jej vnútorných vecí. Svätá stolica garantuje, že Katolícka cirkev využije všetky vhodné prostriedky na mravné formovanie obyvateľov Slovenska v prospech spoločného dobra podľa princípov katolíckej náuky v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Dôležitým aspektom zmluvy je ustanovenie nezávislosti a autonómnosti Slovenskej republiky a Svätej stolice a Katolíckej cirkvi. Svätá stolica musí rešpektovať ústavu Slovenskej republiky a Slovenská republika musí rešpektovať kánonické právo.

Zmluva garantuje nedotknuteľnosť posvätných miest, ktoré sú v súlade s kánonickým právom určené na vykonávanie náboženských úkonov. Výnimka sa pripúšťa v prípade bezprostredného ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku, ak nemožno vopred získať súhlas Katolíckej cirkvi. Katolícka cirkev má právo zriaďovať právnické osoby a Slovenská republika garantuje ochranu ich majetku a slobodu ich pôsobenia. Manželstvo uzavreté podľa kánonického práva, ktoré spĺňa podmienky uzavretia manželstva ustanovené právnym poriadkom Slovenskej republiky, má na území Slovenskej republiky rovnaké právne postavenie a účinky ako manželstvo uzavreté občianskou formou.

Oblasti spolupráce a osobitné zmluvy

Zmluva zakladá model spolupráce medzi zmluvnými stranami. Základná zmluva odsúva štyri oblasti na osobitné zmluvy:

1. Duchovná služba v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR: Na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR, uverejnenej v Zbierke zákonov pod číslom 648/2002 Z. z., sa konštituoval Ordinariát ozbrojených síl v SR, teda osobitná arcidiecéza na čele s biskupom pre armádu, políciu a väzenstvo.
2. Katolícka výchova a vzdelávanie: Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní bola publikovaná v Zbierke zákonov SR formou Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 394/2004 Z. z. Školy a školské zariadenia zriadené Katolíckou cirkvou majú rovnaké postavenie ako štátne školy a školské zariadenia a sú neoddeliteľnou a rovnocennou súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky. Rodičia majú právo na katolícku výchovu detí v školách a v školských zariadeniach v súlade s náboženským presvedčením. Katolícka cirkev má právo vyučovať náboženstvo vo všetkých školách a školských zariadeniach, ktoré sú súčasťou výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.
3. Finančné zabezpečenie Katolíckej cirkvi: Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi doteraz nie je schválená. Mala by ustanoviť, v akej miere bude štát uvedenú cirkev dotovať.
4. Uplatnenie výhrad vo svedomí: Návrh Zmluvy o práve uplatňovať výhrady vo svedomí určuje rozsah a podmienky realizácie tohto práva v oblasti zdravotníctva, činnosti v ozbrojených silách, súdnictva, výchovy a vzdelávania a životného prostredia alebo bezpečnosti práce. Táto zmluva vyvoláva rozporuplné reakcie a jej schvaľovanie nie je ukončené.

Vzťah k ostatným cirkvám a náboženským spoločnostiam

Uzatvorenie zmluvy so Svätou stolicou bolo impulzom pre náboženské spoločnosti a registrované cirkvi na Slovensku, aby sa začalo s úpravou vzťahov medzi nimi a štátom. V zmysle § 4 ods. 5 novely zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení náboženských spoločností môžu tieto cirkvi a náboženské spoločnosti uzatvárať zmluvy so štátom. 11 cirkví a náboženských spoločností túto možnosť využilo a pripravilo návrh takejto zmluvy, ktorú schválili ich najvyššie orgány. Dňa 14. marca 2002 NRSR so súhlasom vzala na vedomie text Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami č. 250/2002 Z. z. V porovnaní so Základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicou je Zmluva medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami vnútroštátnou zmluvou normatívneho charakteru sui generis, keďže tieto nie sú subjektmi medzinárodného práva. Zmluva súhrne formuluje právne postavenie ďalších registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Charita a svätá Katarína Labouré

Na obidvoch zmluvách je uvedená Slovenská republika, ktorá sa zaväzuje ako štát. To znamená, že keby sa akékoľvek práva vykladali inak pre Katolícku cirkev a inak pre ostatné cirkvi a náboženské spoločnosti, každá z nich sa môže odvolať na ktorúkoľvek z týchto dvoch zmlúv, pretože všetky cirkvi a náboženské spoločnosti sú si rovné.

Aktuálne diskusie a výzvy

Po rokoch od podpisu zmluvy sa objavujú diskusie o jej zmene. Niektoré politické sily tvrdia, že zmluva zvýhodňuje katolícku cirkev a že štát by nemal mať osobitnú zmluvu len s jednou cirkvou. Kritizujú najmä financovanie vyučovania náboženstva na verejných školách. Na druhej strane, koaličné strany a KDH zmluvu obhajujú a tvrdia, že funguje, zabezpečuje náboženskú slobodu a vychádza z historického vývoja Slovenska. Zároveň upozorňujú, že štát nefinancuje len katolícku cirkev, ale všetky registrované.

Svätá stolica a predstavitelia cirkvi považujú zmluvu za platnú a funkčnú aj dnes a vidia v nej základ spolupráce medzi štátom a cirkvou. Prípadná diskusia o zmene zmluvy by si vyžadovala rokovania oboch zmluvných strán.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

tags: #svätá #stolica #zmluvy #so #slovenskom