Zmeny na finančnom trhu: Zrušenie Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie a ďalšie legislatívne úpravy

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska predložilo rozsiahly návrh zákona, ktorý prináša významné zmeny a doplnenia v regulácii finančného trhu. Cieľom týchto zmien je zvýšiť odolnosť bánk, zabezpečiť ich schopnosť podporovať reálne hospodárstvo a zosúladiť slovenskú legislatívu s európskymi normami. Jednou z kľúčových zmien je zrušenie povinnosti zriadiť Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (SRS SBA).

Implementácia smernice EÚ a norma TLAC

Návrh zákona preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/2399, ktorá mení smernicu 2014/59/EÚ, a týka sa postavenia nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania. Táto smernica je súčasťou širšieho úsilia Európskej komisie zaviesť normu TLAC (Total Loss-Absorbing Capacity), ktorá globálne stanovuje normy pre celkovú kapacitu na absorpciu strát.

V posledných rokoch EÚ realizovala rozsiahlu reformu regulačného rámca pre finančné služby s cieľom posilniť odolnosť finančných inštitúcií. Reformy zahŕňajú zmeny smernice 2014/59/EÚ (BRRD), nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (CRR), smernice 2013/36/EÚ (CRD) a nariadenia (ES) 806/2014 (SRM). Tieto opatrenia boli prijaté ako reakcia na finančnú krízu z rokov 2007 - 2008.

Rámec pre riešenie krízových situácií bánk a opatrenie kapitalizácie

Smernica BRRD zaviedla robustný rámec pre riešenie krízových situácií bánk s cieľom efektívne riadiť bankové krízy. Základným prvkom je opatrenie kapitalizácie (bail-in), ktoré zahŕňa odpísanie dlhu a konverziu záväzkov na vlastný kapitál podľa vopred definovanej hierarchie. Tento nástroj sa používa na absorpciu strát a vnútornú rekapitalizáciu inštitúcie, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, s cieľom obnoviť jej životaschopnosť. Cieľom je, aby náklady na zlyhanie inštitúcie znášali akcionári a veritelia, a nie daňovníci.

Jedným z hlavných cieľov smernice BRRD je uľahčiť absorpciu strát v súkromnom sektore v prípade bankovej krízy. Na dosiahnutie tohto cieľa musia banky spĺňať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL), aby mali dostatočné finančné zdroje na odpísanie alebo konverziu na vlastný kapitál. Táto požiadavka zvyčajne nevyžaduje povinnú podriadenosť oprávnených nástrojov.

Prečítajte si tiež: Podmienky Stáleho Rozhodcovského Súdu

Norma TLAC a jej implementácia

Rada pre finančnú stabilitu (FSB) vydala v roku 2015 normu TLAC, ktorú prijala skupina G20. Norma TLAC vyžaduje, aby globálne systémovo dôležité banky (G-SIB), známe ako globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII) v právnych predpisoch EÚ, mali dostatočné minimálne množstvo záväzkov vysoko absorbujúcich straty. Tieto záväzky sa dajú použiť na opatrenie kapitalizácie, čo zabezpečí plynulú a rýchlu absorpciu strát a rekapitalizáciu pri riešení krízových situácií.

Návrh zákona implementuje opatrenia smernice EP a Rady (EÚ) 2017/2399 v súvislosti so zaradením dlhových nástrojov v konkurze. Banky môžu vydávať tieto dlhové nástroje na splnenie požiadaviek MREL a TLAC, ktoré sa týkajú schopnosti absorbovať straty a rekapitalizovať banku. Norma TLAC vyžaduje, aby záväzky boli oprávnené na TLAC len vtedy, ak sú podriadené iným záväzkom, čo znamená, že absorbujú straty v konkurze alebo v rezolučnom konaní pred tými záväzkami, ktoré sú výslovne vylúčené z oprávnenosti na TLAC (napr. deriváty, kryté vklady alebo daňové záväzky).

Navrhovaná legislatívna úprava vytvára novú triedu veriteľov v konkurze bánk, čo umožní bankám vydávať dlhové nástroje, ktoré spĺňajú požiadavku na podriadenosť, aj keď nepôjde o podriadený dlh.

Zrušenie Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie (SRS SBA)

Súčasťou novely je aj legislatívna úprava týkajúca sa zrušenia povinnosti zriadiť Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (SRS SBA). Podnet na túto zmenu vzišiel od Slovenskej bankovej asociácie z viacerých dôvodov:

1. Nová legislatíva: Novela zákona o rozhodcovskom konaní zredukovala počet rozhodcovských súdov z takmer 200 na 8.
2. Negatívny prístup súdov: Slovenské súdy mali negatívny postoj k rozhodnutiam rozhodcovských súdov, ktoré boli v minulosti zneužívané nebankovými spoločnosťami a absentovala nad nimi štátna kontrola. Súdy preto prestali ich rozhodnutia uznávať, čo spôsobilo prudký pokles podaných žalôb (z vyše 7 000 v roku 2014 na približne 70 ročne v rokoch 2015 - 2017).
3. Ekonomické dôvody: Uvedené skutočnosti mali negatívny dopad na hospodársky výsledok SRS SBA za posledné roky.

Legislatívne zmeny v tejto oblasti boli pripravené v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a ďalšími dotknutými ministerstvami. V tejto súvislosti bolo potrebné novelizovať viacero zákonov, vrátane zákona o platobných službách, zákona o bankách, zákona o rozhodcovskom konaní, zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zákona o alternatívnom riešení sporov.

Prečítajte si tiež: Podmienky a Zmeny v Rozhodcovskom Súde

Ďalšie legislatívne zmeny

Materiál obsahuje aj novely zákona o cenných papieroch, zákona o kolektívnom investovaní a zákona o burze cenných papierov. Tieto úpravy boli vykonané na základe aplikačnej praxe a podnetov od účastníkov trhu s cieľom zefektívniť procesy, najmä v súvislosti s fondmi kolektívneho investovania.

Navrhovaná zmena zákona o obchodnom registri súvisí so zmenou zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Táto zmena zaviedla povinnosť evidencie údajov o konečnom užívateľovi výhod v zákonom určenom rozsahu vo vzťahu k zákonom určenému okruhu právnických osôb.

Novelizácia zákona o dohľade nad finančným trhom sleduje cieľ zdokonaliť legislatívny rámec pre spravodlivejšie nastavenie ročných príspevkov dohliadaných subjektov a prerozdelenie súvisiaceho finančného zaťaženia.

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa týka najmä konkurzu banky alebo pobočky zahraničnej banky. Cieľom je jednoznačne vymedziť poradie uspokojenia nezabezpečených veriteľov z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu.

Návrhom novely zákona o spotrebiteľských úveroch sa zavádza legislatívna úprava, ktorá sa týka najmä financovania pri motorových vozidlách, aby sa spotrebiteľovi na konci splácania úveru umožnilo rozhodnúť, ako s nadobudnutým automobilom naloží.

Prečítajte si tiež: Stály Rozhodcovský Súd: Prehľad

Návrhy noviel zákona o úveroch na bývanie a zákona o spotrebiteľských úveroch reagujú na aplikačnú prax doplnením splnomocňujúceho ustanovenia, na základe ktorého Národná banka Slovenska môže vydať opatrenie, v ktorom spresní určité podrobnosti pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov.

Do zákona o kritickej infraštruktúre sa dopĺňa ministerstvo financií ako orgán zodpovedný za štátnu správu na úseku kritickej infraštruktúry pre nový sektor financie a príslušné podsektory.

Úprava zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa navrhuje s cieľom zabezpečiť vykonávanie analytických činností z úrovne ministerstva financií a finančného riaditeľstva, ktorých cieľom je identifikovať možnosti napĺňania rozpočtu verejnej správy a identifikovať modely nežiaduceho správania sa subjektov v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

V nadväznosti na úpravu zákona o kybernetickej bezpečnosti sa bližšie špecifikujú podmienky spolupráce s orgánmi verejnej moci a právnickými osobami v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Vplyvy a súlad s právom

Návrhy novelizácií zákonov, ktoré sú súčasťou tohto návrhu zákona, sú vecne súvisiace a predstavujú komplexnú právnu úpravu rôznych právnych vzťahov na finančnom trhu. Ich cieľom je obmedzenie rizika a predchádzanie vzniku krízových situácií na finančnom trhu. Návrh zákona bol predložený na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie Európskej centrálnej banke a jej pripomienky boli zapracované.

Predložený návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Bankový ombudsman ako nástroj riešenia sporov

Okrem legislatívnych zmien je dôležité spomenúť aj existenciu inštitútu bankového ombudsmana, ktorý zriadila Slovenská banková asociácia po vzore Poľska a Nemecka. Bankový ombudsman je nezávislý orgán, ktorý vyhodnocuje podnety spotrebiteľov a pomáha riešiť spory medzi bankami a klientmi mimosúdne. Od apríla 2016 je bankový ombudsman zapísaný do Zoznamu subjektov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, ktorý vedie Ministerstvo hospodárstva.

Banková ombudsmanka Eva Černá zastáva tento post od roku 2007 a jej funkčné obdobie končí v auguste 2020. Ombudsman rieši spory medzi klientom banky a bankou, ktorá je členom Slovenskej bankovej asociácie (SBA).

Ako podať sťažnosť u bankového ombudsmana

Sťažnosť na bankového ombudsmana sa podáva až potom, čo ste sa sťažovali alebo reklamovali u svojej banky. Ak vám aj napriek sťažnosti na bankové služby alebo reklamácie produktu nebola poskytnutá náprava, máte právo obrátiť sa so svojím podnetom na bankového ombudsmana. Bankový ombudsman vám taktiež nepomôže, ak už je alebo bolo v danej veci zahájené súdne konanie, rozhodcovské alebo správne konanie.

Podnet musí jasne vyplývať, akej veci sa týka, proti konaniu ktorej banky smeruje, čoho sa podávateľ podnetu domáha, a musí obsahovať vyjadrenie banky k podanej sťažnosti alebo reklamácii.

tags: #stály #rozhodcovský #súd #sba #podmienky