Stály Rozhodcovský Súd pri Asociácii pre Arbitráž: Podmienky a Zmeny v Riešení Športových Sporov

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou stáleho rozhodcovského súdu, jeho zriadením pri asociácii pre arbitráž a podmienkami fungovania, s osobitným zameraním na zmeny, ktoré nastali v slovenskom futbale v súvislosti so zrušením Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a vznikom Komory SFZ pre riešenie sporov. Analyzuje legislatívny rámec, porovnáva fungovanie oboch inštitúcií a venuje sa prechodu konaní na nový orgán.

I. Vznik Komory SFZ pre riešenie sporov

Na medzinárodnej úrovni je najznámejšou inštitúciou pre riešenie sporov vo futbale Komora FIFA pre riešenie sporov (FIFA Dispute Resolution Chamber, DRC). Tento orgán rieši spory medzi hráčmi a klubmi, trénermi a klubmi, a medzi klubmi navzájom, ak majú medzinárodný prvok. Článok 22 písm. b) Predpisov FIFA upravujúcich status a prestupy hráčov (RSTP) stanovuje, že DRC rieši pracovnoprávne spory medzi hráčmi a klubmi s medzinárodným prvkom, pokiaľ na národnej úrovni nebol zriadený nezávislý arbitrážny tribunál, ktorý zaručuje spravodlivý proces rešpektujúc princíp rovnakého zastúpenia hráčov a klubov v rámci národného futbalového zväzu alebo v zmysle existujúcej kolektívnej zmluvy.

Únia európskych futbalových asociácií (UEFA), Asociácia európskych profesionálnych futbalových líg (EPFL), Európska asociácia klubov (ECA) a Európska divízia Medzinárodnej federácie profesionálnych futbalistov (FIFPro) uzatvorili dňa 19.04.2012 v Bruseli Dohodu o minimálnych náležitostiach štandardných hráčskych zmlúv v odvetví profesionálneho futbalu v Európskej únii a vo zvyšku teritória UEFA.

FIFA uznáva a vykonáva iba rozhodnutia orgánu spĺňajúceho podmienku na rovnomerné zloženie zástupcov hráčov a klubov. Okrem toho, aj podľa čl. 12.2 dohody medzi UEFA, ECA, EPFL a FIFPro má byť národná arbitráž zložená z rovnakého počtu zástupcov každej strany. Rovnako aj čl. 22 písm. b) RSTP vyžaduje rovnaké zastúpenie hráčov a klubov v zmysle predpisov zväzu alebo kolektívnej zmluvy. Uvedené platí nielen pre spory s medzinárodným prvkom, ale pre všetky spory medzi hráčmi a klubmi na národnej úrovni v Európskej únii.

SFZ vytvorením Komory SFZ pre riešenie sporov poskytla svojim členom ďalšie odborné služby a pomoc pri riešení ich vzájomných sporov, prispela k zlepšeniu vymožiteľnosti práva, zvýšila transparentnosť a dôveru v rámci slovenského futbalového, ale aj športového hnutia a zefektívnila ekonomickú a právnu istotu subjektov pôsobiacich v slovenskom futbale.

Prečítajte si tiež: Podmienky Stáleho Rozhodcovského Súdu

II. Porovnanie Fungovania Komory SFZ a Rozhodcovského Súdu SFZ

Pre lepšie pochopenie zmien uvádzame porovnanie fungovania Komory SFZ pre riešenie sporov a Rozhodcovského súdu SFZ (stav k 30.09.2017):

Z tabuľky vyplýva, že Komora SFZ pre riešenie sporov vykazovala vyššiu efektivitu v riešení sporov, kratšiu priemernú dĺžku konania a nižšie poplatky za konanie v porovnaní s Rozhodcovským súdom SFZ.

III. Zrušenie Rozhodcovského Súdu SFZ

Rozhodcovský súd SFZ bol do 31.12.2016 nezávislým orgánom zriadeným SFZ na rozhodovanie športových sporov a majetkových nárokov vyplývajúcich z právnych vzťahov medzi členmi SFZ alebo aj medzi inými subjektmi, ktoré sa podriadili jeho rozhodovacej právomoci. Rozhodcovský súd SFZ sa pri svojej činnosti riadil platnými právnymi predpismi, svojím štatútom a rokovacím poriadkom. Štatút Rozhodcovského súdu SFZ upravoval okrem iného najmä vecnú právomoc Rozhodcovského súdu SFZ a jeho rokovací poriadok upravoval najmä postup konania pred Rozhodcovským súdom SFZ. Postavenie a právomoci Rozhodcovského súdu SFZ boli upravené aj v Stanovách SFZ (čl. 65 až čl. 67 Stanov SFZ). Účinnosťou nových Stanov SFZ zo dňa 03.06.2016 rovnako ako Rozhodcovský súd SFZ zanikajú k 31.12.2016 aj vyššie uvedené predpisy (štatút a rokovací poriadok Rozhodcovského súdu SFZ).

Podľa čl. 72 ods. 3 stanov SFZ: „Rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov zaniká k 31.12.2016.“

Podľa prechodných ustanovení čl. 72 ods. 4 stanov SFZ: „Rozhodcovské konania vedené pred rozhodcovským súdom, ktoré sa začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podanej žaloby a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá návrh na komoru do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne komora podľa pravidiel o trovách konania. Žaloba doručená na rozhodcovský súd od 3. júna 2016 sa považuje za návrh na konanie pred komorou. Rozhodcovský súd takú žalobu bezodkladne bez rozhodnutia postúpi na konanie komore a navrhovateľa o svojom postupe upovedomí.“ Toto naše tvrdenie posilňujeme naviac aj ustanovením § 54 c ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní kde sa uvádza:(2) Rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli právoplatnosť bez možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Prečítajte si tiež: Stály Rozhodcovský Súd: Prehľad

V súlade s uvedenou právnou úpravou SFZ ako zriaďovateľ pristúpil aj na základe neefektívneho, zbytočne zdĺhavého, administratívne náročného a najmä dlhodobého odporúčania zo strany UEFA a FIFA k zrušeniu Rozhodcovského súdu SFZ. Zriaďovateľ síce spĺňal podmienku na vytvorenie vlastného rozhodcovského súdu, avšak vzhľadom na prehľadnosť jednotlivých konaní zriaďovateľ rozhodcovského súdu legislatívnym textom v stanovách SFZ upravil, aby od 3. júna 2016 neprijímal rozhodcovský súd žiadne nové návrhy.

IV. Prechod konaní na Komoru SFZ pre riešenie sporov

Pri analýze jednotlivých rozhodnutí Rozhodcovského súdu SFZ bolo zistené, že rozhodcovský rozsudok v jeho písomnom vyhotovení nebol stranám sporu v štyroch prípadoch do 1. januára 2017 doručený. V zmysle § 16 ods. 2 Rokovacieho poriadku RS SFZ „Doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu.“

V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní „Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej forme“

Súdne rozhodnutia sa zásadne vyhotovujú písomne. Dôvodom na písomné vyhotovenie každého súdneho rozhodnutia je to, že ich je potrebné doručiť stranám sporu a v reálnom svete je potrebné ich vykonať resp. sa nimi preukázať. V zmysle prechodných ustanovení čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ: „Rozhodcovské konania vedené pred rozhodcovským súdom, ktoré sa začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podanej žaloby a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá návrh na komoru do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne komora podľa pravidiel o trovách konania. Žaloba doručená na rozhodcovský súd od 3. júna 2016 sa považuje za návrh na konanie pred komorou. Rozhodcovský súd takú žalobu bezodkladne bez rozhodnutia postúpi na konanie komore a navrhovateľa o svojom postupe upovedomí.“ Vo vzťahu k priznaniu právomoci rozhodcovského súdu bezodkladne postúpiť žalobu bez rozhodnutia na konanie komore a navrhovateľa o svojom postupe upovedomiť uvádzame, že predmetnou úpravou a doplnením do stanov SFZ sa zaviedla ex offo povinnosť Rozhodcovského súdu SFZ zabezpečiť v čase od 3. júna 2016 do zrušenie Rozhodcovského súdu SFZ (dňa 1. januára 2017), aby prešli plynule konania na Komoru SFZ pre riešenie sporov, ako ex lege sukcesorického nástupcu rozhodcovského súdu, a aby v rámci zachovania právnej istoty účastníkov konania (strán sporu) Rozhodcovský súd SFZ neprijímal žiadne podania.

Uvedené ustanovenie bolo zriaďovateľom prevzaté zo znenia § 54 c ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní kde sa uvádza: „(2) Rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli právoplatnosť bez možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.“

Prečítajte si tiež: Nové úpravy finančného trhu

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že všetky konania, v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený stranám sporu pred 1. januárom 2017 sa 31. decembra 2016 zastavujú.

Rozhodcovský súd SFZ prijatím nových Stanov SFZ zo dňa 03.06.2016 zanikol k 31.12.2016. Právomoc rozhodovať športové spory a majetkové nároky vyplývajúce z právnych vzťahov prešli na Komoru SFZ pre riešenie sporov, ktorej činnosť upravuje čl. 59 Stanov SFZ. Komora SFZ pre riešenie sporov je orgánom, ktorý v prípade iniciatívy účastníkov konania naznačenej v čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ by predmetnú záležitosť mohol procesne uzavrieť. Iba pre úplnosť uvádzame, že rozhodnutia Komory SFZ pre riešenie sporov podliehajú preskúmavacej pôsobnosti Odvolacej komisie SFZ podľa čl. 60 ods. 8 písm. a) Stanov SFZ. Návrhom na začatie konania na Komoru SFZ pre riešenie sporov sa mohol navrhovateľ domáhať pokračovania konania na Komore SFZ pre riešenie sporov, kde všetky účinky už podanej žaloby zostávajú zachované. V tejto súvislosti poukazujeme na povahu sukcesie prevzatia konaní vedených pred Rozhodcovským súdom SFZ, čo je priamo aj normované v Stanovách SFZ, konkrétne v čl. 72 ods. 4 (viď vyššie). Komora je práve tým orgánom, ktorý v prípade iniciatívy účastníkov konania naznačenej v čl. 72 ods. 4 Stanov SFZ, by v prípade vyhlásenia rozsudku Rozhodcovským súdom SFZ, ktorý však nebol písomne vyhotovený účastníkom konania, mohol procesne vec uzavrieť.

V súvislosti s uvedeným je potrebné zdôrazniť, že procesnoprávna pozícia navrhovateľa zostala zachovaná, nakoľko samotný poriadok komory SFZ pre riešenie sporov subsidiárne priznáva aplikovanie zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V zmysle uvedeného ustanovenia sa možno zhodnúť na tom, že po procesnoprávnej stránke zostala pozícia navrhovateľa nezmenená, keďže samotné subsidiárne aplikovanie CSP priznával aj zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Navyše, pri tvorbe poriadku komory SFZ pre riešenie sporov sa zohľadňovali aj vybrané inštitúty z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu SFZ, a to najmä pre zachovanie právnej istoty účastníkov konania a zabezpečenie rovnakých procesných práv účastníkov konania.

V zmysle § 219 ods. 4 CSP, v zmysle ktorého, cit.: „Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.“

V zmysle § 226 CSP: „Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.“

V zmysle § 227 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého: „Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.“

V zmysle § 227 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého: „Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.“

Vyhlásenie rozsudku nie je len formálnym a samoúčelným úkonom. Jeho podstata má zásadný význam a spája sa s viacerými procesno-právnymi dôsledkami. Vyhlásením rozsudku konanie nekončí a aj pri samotnom vyhlasovaní majú strany sporu procesné práva a povinnosti. Ide tu o úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neo… Vychádzajúc zo všeobecne uznávaných definícií rozhodcovského konania možno športovú arbitráž definovať ako alternatívny spôsob riešenia sporov, ktorého základnou esenciou je presun právomoci rozhodnúť spor so športovým prvkom z dispozície štátnych súdov na rozhodcovské inštitúcie zriadené športovými organizáciami a zložené z odborníkov na športové právo. Tento presun sa uskutočňuje na základe konsenzuálneho prejavu vôle športových subjektov. Športovú arbitráž však nie je možné chápať len ako rozhodovanie sporov stálymi rozhodcovskými súdmi. Navyše, vzhľadom na to, že v súčasnosti žiadna športová arbitrážna inštitúcia v Slovenskej republike nepôsobí, odkážeme aj na iné metódy riešenia sporov aktuálne využívané jednotlivými športovými zväzmi. V nasledujúcich riadkoch sa zameriame na niektoré dôležité inštitúty rozhodcovského konania s poukázaním na špecifiká arbitráže v športovom sektore.

tags: #stály #rozhodcovský #súd #zriadený #pri #asociácii