
Stály rozhodcovský súd predstavuje inštitúciu, ktorá zohráva významnú úlohu v alternatívnom riešení sporov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na zriadenie a činnosť stálych rozhodcovských súdov, s dôrazom na legislatívny rámec a praktické aspekty ich fungovania.
Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len záujmové združenie právnických osôb alebo komora zriadená zákonom, športový zväz alebo komora zriadená zákonom.Zákonodarca s účinnosťou od 1. januára obmedzil okruh zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov. Motiváciou bolo obmedzenie vzniku konfliktu záujmov medzi zriaďovateľom a požiadavkou na nestranné a spravodlivé riešenie sporov, prax však ukázala, že vzhľadom na neexistujúci dohľad štátu nad zriaďovateľmi stálych rozhodcovských súdov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ukázalo, že je nevyhnutné túto reguláciu ešte sprísniť.
Na to, aby mohol stály rozhodcovský súd vykonávať svoju činnosť, potrebuje povolenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Ministerstvo preskúma žiadosť a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Zriaďovateľ musí preukázať splnenie podmienok na udelenie povolenia. Ak zriaďovateľ v určenej lehote neodstráni nedostatky, ministerstvo povolenie zruší. Ak zriaďovateľ preukáže splnenie podmienok, ministerstvo povolenie udelí. Ministerstvo zapíše do zoznamu stálych rozhodcovských súdov stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom, ktorý zverejnil údaje v Obchodnom vestníku podľa § 12 ods.
Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. Údaje podľa odseku 2 je zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, alebo od zmeny údajov podľa odseku 2 písm. Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť podľa odseku 2 písm. a) v ustanovenej lehote nesplní, nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku.
Rozhodcovské konanie sa začína podaním žaloby. K žalobe sa pripojí kópia rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie rozhodcu podľa § 8 ods. V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak konanie neprebieha pred stálym rozhodcovským súdom a rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na pomernom zložení preddavku na trovy rozhodcovského konania, je rozhodcovský súd oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu.
Prečítajte si tiež: Podmienky Stáleho Rozhodcovského Súdu
Rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na jazyku (jazykoch), ktorý sa bude používať v rozhodcovskom konaní, rozhodne o ňom rozhodcovský súd.
Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania, okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy tak, aby bola zabezpečená rovnosť účastníkov konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred rozhodcovským súdom. Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa rokovacieho poriadku (§ 14) účinného ku dňu začatia konania. Okrem prípadov, v ktorých to tento zákon vylučuje, je stály rozhodcovský súd oprávnený upraviť priebeh konania v rokovacom poriadku inak, ako ustanovuje tento zákon. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s rozhodcovským súdom pri riešení sporu. Účastník rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Účastníkom rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní a zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred začatím ústneho pojednávania alebo zasadania, ak sa doručuje účastníkovi rozhodcovského konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania.
Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch len vtedy, ak vypočúvaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v ktorého záujme má túto povinnosť. Ak rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.11) Rozhodcovský súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca12) (znalcov), ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti.
Rozhodcovský súd rozhoduje o uplatnených nárokoch na základe vykonaného dokazovania a právnych predpisov. Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. účinky právoplatného súdneho rozhodnutia.
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie má určité špecifiká, ktoré zohľadňujú ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. Výzva žalovanému musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2.
Prečítajte si tiež: Podmienky a Zmeny v Rozhodcovskom Súde
Pri rozhodovaní o trovách konania v spotrebiteľských sporoch sa prihliada na primeranosť trov. Primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Ak rozhodcovský súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, je povinný túto skutočnosť v rozhodnutí odôvodniť.
Ministerstvo vykonáva dohľad nad činnosťou rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov. Ak ministerstvu bola doručená sťažnosť na postup rozhodcu, postúpi ju na prešetrenie predsedovi stáleho rozhodcovského súdu. Ak zistí nedostatky v činnosti rozhodcu, môže začať disciplinárne konanie. Disciplinárne konanie sa začína na návrh podaný ministerstvu. O disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárny senát.
Disciplinárny senát môže rozhodcovi uložiť rôzne disciplinárne opatrenia, ako napríklad: písomné napomenutie, verejné napomenutie, pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu na určitý čas, alebo vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov. Za porušenie povinností ustanovených v § 10 ods. § 17 ods. 4 a § 18 ods. možno rozhodcovi uložiť aj preskúšanie.
Stály rozhodcovský súd môže zaniknúť z rôznych dôvodov, ako napríklad: zrušenie povolenia, zrušenie zriaďovateľa, alebo rozhodnutie zriaďovateľa o zrušení súdu. Ministerstvo povolenie zruší, ak zriaďovateľ prestane spĺňať podmienky ustanovené zákonom, alebo ak závažným spôsobom porušuje povinnosti uložené týmto zákonom.
Po zrušení stáleho rozhodcovského súdu sa nemôžu začať nové rozhodcovské konania. Konania, ktoré boli začaté pred zrušením, sa dokončia pred týmto súdom, ak zákon neustanovuje inak.
Prečítajte si tiež: Stály Rozhodcovský Súd: Prehľad
Komora SFZ pre riešenie sporov vznikla ako orgán Slovenského futbalového zväzu (SFZ) na riešenie sporov v rámci futbalového hnutia. Jej vznik bol inšpirovaný medzinárodnými štandardmi, najmä Komorou FIFA pre riešenie sporov (FIFA Dispute Resolution Chamber). Cieľom Komory SFZ je poskytovať odborné služby a pomoc pri riešení sporov medzi hráčmi, klubmi a inými subjektmi pôsobiacimi v slovenskom futbale.
Do 31. decembra bol nezávislým orgánom zriadeným SFZ na rozhodovanie športových sporov a majetkových nárokov vyplývajúcich z právnych vzťahov medzi členmi SFZ alebo aj medzi inými subjektmi, ktoré sa podriadili jeho rozhodovacej právomoci. Rozhodcovský súd SFZ sa pri svojej činnosti riadil platnými právnymi predpismi, svojím štatútom a rokovacím poriadkom.
SFZ ako zriaďovateľ pristúpil aj na základe neefektívneho, zbytočne zdĺhavého, administratívne náročného a najmä dlhodobého odporúčania zo strany UEFA a FIFA k zrušeniu Rozhodcovského súdu SFZ.
Vo vzťahu k priznaniu právomoci rozhodcovského súdu bezodkladne postúpiť žalobu bez rozhodnutia na konanie komore a navrhovateľa o svojom postupe upovedomiť uvádzame, že predmetnou úpravou a doplnením do stanov SFZ sa zaviedla ex offo povinnosť Rozhodcovského súdu SFZ zabezpečiť v čase od 3. júna do zrušenie Rozhodcovského súdu SFZ (dňa 1. januára), aby prešli plynule konania na Komoru SFZ pre riešenie sporov, ako ex lege sukcesorického nástupcu rozhodcovského súdu, a aby v rámci zachovania právnej istoty účastníkov konania (strán sporu) Rozhodcovský súd SFZ neprijímal žiadne podania.