
Univerzity tretieho veku (UTV) na Slovensku ponúkajú seniorom rozsiahle možnosti vzdelávania, pričom kladú dôraz na najnovšie vedecko-výskumné poznatky, historické a spoločenské udalosti. Okrem vzdelávacieho aspektu zohrávajú dôležitú úlohu aj spoločenské a kultúrne príležitosti pre vzájomné stretávanie a spoznávanie.
Možnosti štúdia na UTV sa neustále dopĺňajú a upravujú podľa podmienok jednotlivých vysokých škôl, ako aj podľa záujmu a potrieb seniorov. Táto forma štúdia sa stala súčasťou takmer každej univerzity na Slovensku. Vďaka entuziazmu organizátorov a učiteľov, ako aj neutíchajúcemu záujmu seniorov o poznanie, sa ponuka študijných odborov rozširuje a formy vzdelávania sa zdokonaľujú.
Záujem o otvorenie UTV prejavila aj Katolícka univerzita v Ružomberku a Akadémia ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. V Bratislave je však záujem o UTV (pri UK a STU) taký vysoký, že čakacia doba na prijatie môže byť aj viac ako dva roky. Založenie Centra ďalšieho vzdelávania UK v Bratislave v decembri 2004 by mohlo priniesť nové formy štúdia, ktoré by tento problém riešili.
Model štúdia, ktorý je viac-menej rovnaký na celom Slovensku, sa počas doterajšej činnosti UTV osvedčil a je priaznivo hodnotený aj zahraničnými partnermi. Trojročné súvislé štúdium vo vybranom odbore dáva seniorom možnosť získať hlbšie vedomosti a po jeho absolvovaní sa môžu zapísať na ďalší odbor.
Škála študijných odborov je veľmi bohatá a orientovaná nielen na humanitné, ale aj na technické vedné disciplíny a odbory, ktoré prinášajú seniorom praktické využitie v ich živote. Medzi ne patria odbory filozofické, lekárske, farmaceutické, právne, ale aj telovýchovné a výpočtovej techniky.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové nároky pre študentky a absolventky
Absolventi ktoréhokoľvek študijného odboru sa môžu po skončení štúdia zapojiť do aktivít Klubov absolventov, ktoré pracujú na UTV pri UMB v Banskej Bystrici, na UTV pri JLF UK v Martine, na UTV pri UK v Bratislave a na UTV pri SPU Nitra.
Výrazný rozvoj vedy a techniky ovplyvňuje všetky oblasti života človeka, a tým zasahuje aj do každodennej existencie seniorov. Nielen účasť na prednáškach a sebavdelávanie, ale aj účasť na európskych projektoch sú kvalitnou náplňou pre voľný čas seniorov.
Projekt Socrates Grundtvig pod názvom EuCoNet, do ktorého sa v rokoch 2002 - 2004 zapojilo sedem európskych seniorských univerzít, výrazne ovplyvnil aj slovenské UTV. Jedným z riešiteľov bola aj UTV pri UK. Cieľom projektu bolo zvyšovať počítačovú gramotnosť seniorov a rozširovať používanie internetu. Kurzy „Počítače a informatizácia spoločnosti“ navštevovalo na slovenských UTV v školskom roku 2003/2004 263 seniorov a v minulosti ich absolvovalo už niekoľko stoviek poslucháčov.
Ďalším cieľom projektu bolo informovať širokú seniorskú verejnosť o výhodách používania internetu a možnostiach práce s počítačom. Seniorskí študenti za pomoci tútorov realizovali prednášky pre seniorov v penziónoch dôchodcov a pre návštevníkov knižníc. Tieto bezplatné kurzy pomohli seniorom aj pri ich knižničnej práci a poskytli im základné informácie o práci s počítačom.
UTV pri STU v Bratislave sa na jeseň 2004 zapojila do ďalšieho projektu z oblasti informačných technológií za spoluúčasti UTV pri UK. Projekt, financovaný z Európskeho sociálneho fondu, bol zameraný na zlepšovanie IT zručností seniorov a na budovanie počítačovej učebne pre seniorov.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti zo štúdia v zahraničí
V novembri 2004 bol na pôde STU v Bratislave pripravený odborný metodický seminár s medzinárodnou účasťou pod názvom „Vzdelávanie seniorov na Slovensku“, kde mali možnosť vystúpiť reprezentanti všetkých UTV na Slovensku. Hostia z Prahy a Brna informovali o možnostiach edukácie seniorov v Čechách a o finančnej podpore, ktorá sa UTV v Čechách každoročne dostáva vo výške niekoľkých miliónov korún. Programy UTV v Čechách sú podporované rozvojovými programami Ministerstva školstva a Ministerstva práce a sociálnych vecí a pravidelne dostávajú finančné prostriedky na svoju činnosť. Tým nie sú nútené pri zvýšení nákladov zvyšovať poplatky seniorom, ako je tomu na Slovensku.
Z dôvodu zmeny prezidenta ASUTV v januári 2003 sa zmenilo aj sídlo Asociácie UTV. Nové sídlo Asociácie UTV na Slovensku je na UTV pri UK v Bratislave. Členovia ASUTV prejavili záujem o členstvo ASUTV v Medzinárodnej Asociácii UTV - AIUTA. Slovensko má zastúpenie vo výbore AIUTA v osobe prezidenta ASUTV.
Od roku 2004 UTV na Slovensku prešli k odovzdávaniu nových osvedčení absolventom štúdia na UTV. Univerzity tretieho veku na Slovensku realizujú svoju činnosť podľa Zákona o ďalšom vzdelávaní so záverečným dokladom „Osvedčenie“.
Dvadsaťročná história univerzít tretieho veku na Slovensku, bohatá vzdelávacia ponuka a rôznorodosť foriem vzdelávania viedli k myšlienke usporiadať medzinárodnú konferenciu, kde by sa mohli prezentovať skúsenosti a úspechy. Generácia starších študentov sa neustále vyvíja, mení a s tým sa menia aj požiadavky na ponúkané možnosti štúdia. Univerzity tretieho veku sa za dvadsať rokov rozšírili do jedenástich univerzitných miest a na trinásť univerzít. Starší študenti na univerzitách už nie sú zvláštnosťou, ale bežnou skutočnosťou, ktorú prijímajú pozitívne nielen tí, ktorí univerzity tretieho veku zakladali a učia na nich mnoho rokov, ale aj mladí lektori UTV a študenti univerzít. Intergeneračné spolužitie na univerzitách otvára nové možnosti pre spoluprácu a rozvojové projekty. Pre mnohých seniorov sa stalo vzdelávanie na UTV novým zmyslom života.
Konferencia by mala poukázať na vysoký záujem seniorov o programy aktívneho starnutia a potrebu pokračovať v úsilí a podpore idey univerzít tretieho veku.
Prečítajte si tiež: Domy pre seniorov Vysoká nad Kysucou – zistite viac
Príspevok sa zameriava na genézu, zmeny počas rokov a možnosti vo vzdelávaní seniorov v slovenskom i európskom kontexte. Poukazuje na potrebu riešiť niektoré oblasti činnosti univerzít tretieho veku a hľadať podporu tejto významnej aktivity. Dvadsať rokov skúseností dáva každej organizácii dostatok informácií pre analýzy a hodnotenia, a zároveň aj bázu pre tvorbu nových perspektív a cieľov.
Východisková idea pre vznik novej vzdelávacej inštitúcie - UTV, ktorá sa bude orientovať na tých skôr narodených, vznikla začiatkom roku 1990 na podnet Jednoty dôchodcov na Slovensku, Ministerstva školstva, mládeže a športu SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva sociálnych vecí SR a Univerzity Komenského v Bratislave. Prvá UTV na Slovensku bola zriadená rozhodnutím Vedeckej rady UK v Bratislave. Poznatky zo zahraničných UTV (hlavne francúzskych a poľských), prvé skúsenosti z Akadémie tretieho veku v Olomouci a v Trenčíne a teória celoživotného vzdelávania boli základom pre prácu na Katedre vzdelávania dospelých, dnes Katedre andragogiky FFUK v Bratislave, ktorá sa stala odborným garantom pre tvorbu prvého študijného programu.
Za Jednotu dôchodcov prispeli k otvoreniu i propagácii UTV v prvých rokoch jej činnosti doc. Ing. Juraj Kaliský, CSc. a v Nitre od roku 1991 doc. Ing. Viliam Horniak, CSc. V tomto roku vznikla aj ponuka pre seniorov na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine vďaka primárovi MUDr. Branislavovi Gerykovi a doc. MUDr. Josefovi Květenskému, CSc. Nasledovali ďalšie univerzity a to v roku 1992 na UMB v Banskej Bystrici pod vedením doc. Ing. Lýdie Schniererovej, CSc. a na Technickej univerzite v Košiciach za organizácie p. Kataríny Kováčovej.
UTV sa v prvej etape realizovali v súlade so zákonom č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, neskôr v súlade so zákonom o ďalšom vzdelávaní č. 386/1997 Z.z. v znení jeho zmien a doplnkov, ale až po 20 rokoch, teda v roku 2010 sa dostala do zákona o celoživotnom vzdelávaní zmienka o vzdelávaní seniorov. Metodickým a poradným orgánom sa pre UTV na Slovensku stala Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku, ktorá bola založená v Košiciach 1. decembra 1994 a prvým jej prezidentom sa stal Prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.
Myšlienka vzdelávania seniorov je v Európe známa už takmer 40 rokov, keď v roku 1973 bola otvorená prvá UTV na svete v meste Toulouse vo Francúzsku. Ponuky v jednotlivých krajinách sú dnes odlišné obsahom, rozsahom i organizáciou štúdia. Vzdelávacie kurzy sú pre seniorov ponúkané nielen ako univerzity tretieho veku (na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Francúzsku, Belgicku), ale aj ako seniorské akadémie pri univerzitách (v Nemecku, Holandsku), alebo aj ako univerzity voľného času a univerzity každého veku (Francúzsko).
Univerzity tretieho veku (U3A) vo Veľkej Británii nie sú centralizované iba pri univerzitách, ale sa realizujú aj v menších mestách a strediskách, čo znamená, že ich je aktuálne 771 s počtom 248 tisíc študentov a sú zlúčené v asociácii U3A trust. Na mnohých seniorských programoch sa v rámci Európy popri univerzite podieľa aj mesto, či niekde kultúrne ustanovizne, ako sú napr. múzeá a kultúrne centrá.
Pre obsah štúdia bol v prvom roku (1990/91) stanovený všeobecný ročník, ktorý ponúkal základ predmetov, ktoré sa plánovali v ďalších rokoch ponúknuť. V druhom študijnom roku už mala prvá UTV na Slovensku v ponuke 9 študijných odborov a 407 študentov. Štúdium sa stalo dvojročným a bolo určené len pre dôchodcov. Záujem verejnosti stúpal a o štúdium mali záujem aj mladší. Dvojročné štúdium sa absolventom štúdia na UTV zdalo časovo prikrátke a nedostatočné pre získanie širšej sústavy vedomostí z jedného odboru. Na návrhy učiteľov aj študentov sme reagovali predĺžením štúdia s podrobnejšou ponukou jeho obsahu.
Seniorskí študenti majú odlišné vzdelávacie záujmy i postoje k vyučovaciemu procesu. Nielenže prejavujú záujem o preberanú problematiku, ale chcú informácie učiteľa rozšíriť a využiť vlastné vedomosti a skúsenosti pre doplnenie obsahu prednášanej problematiky. Obojstranné diskusie a vedomosti seniorov obohacujú študentov a učiteľov navzájom a vytvárajú priestor pre rozvoj informácií.
Miesto, ktoré dnes zaujíma v spoločnosti 21. storočia náš senior, závisí vo veľkej miere od jeho aktívnej sebaorganizácie v rámci vlastnej generácie i v intergeneračnej práci. Len za takýchto podmienok môžeme očakávať naplnenie princípu spoločenskej užitočnosti a zdôvodniť miesto starých ľudí v spoločnosti. Osobnosť seniorského študenta na Slovensku sa pomaly približuje aj mentalite starších študentov v západných krajinách Európy, keď sa naši seniori nielen zúčastňujú aktivít, ale podieľajú sa aj na ich príprave a realizácii.
Ďalšia skutočnosť, ktorá charakterizuje UTV na Slovensku je vysoký podiel žien, ktorý je napr. na UK v Bratislave až 89% oproti mužom, v rámci Slovenska to bolo v roku 2008/09 zo 6205 spolu 5441 žien t.j. 88% a v roku 2009/10 zo 6603 spolu 5717 žien, tj, 86,6%. Podobná situácia je aj v Poľsku a v Českej republike. Situácia je odlišná v Nemecku aj v Holandsku, kde sú muži a ženy viac v rovnováhe. Faktorov je mnoho, ale určite je táto skutočnosť podmienená odlišným spôsobom života v jednotlivých krajinách, rozdielnou strednou dĺžkou života, ktorá je v západnej Európe o 5 rokov vyššia ako u nás, ale aj finančným zabezpečením a výškou dôchodkov.
Demografická revolúcia, ktorá nám priniesla predĺženie života a väčší počet starších ľudí v spoločnosti nás núti zamýšľať sa nad sprievodnými skutočnosťami. Na jednej strane nám prináša nový názov pre ďalšiu etapu života starších ľudí a terminologicky nám ponúka možnosť hovoriť o tzv. štvrtom veku. Dnes je už bežné, že sa nám v programoch na UTV stretávajú dve generácie poslucháčov, teda seniori v treťom a tí starší v štvrtom veku. Na druhej strane demografické zmeny ovplyvnili aj možnosti štúdia seniorov na slovenských univerzitách. Pre niektoré regióny, či mestá a ich univerzity tretieho veku to znamená zvýšenie počtu záujemcov o štúdium natoľko, že je potrebné na prijatie čakať. Pri náraste počtu mladých študentov nie je možné uspokojiť všetkých seniorov. Učebne, ktoré sa vyhradili pre UTV pred dvadsiatimi rokmi hlavne v piatok sú dnes nepostačujúce a seniorské prednášky sa na niektorých univerzitách realizujú počas celého týždňa.
V našich podmienkach je otázka financovania UTV dosť problematická, lebo je ponechaná na samotné vysoké školy a organizátorov seniorského vzdelávania. Napriek problémom, ktoré UTV na Slovensku majú, sa im podarilo realizovať niekoľko celoslovenských odborných seminárov a konferencií a to k 5., 10. aj 15. výročiu UTV a semináre k aktuálnym témam života seniorov.
Škála vzdelávacích foriem a ďalších aktivít na UTV sa postupne rozširovala tak, ako aj obsah štúdia. Dnes už máme za sebou niekoľko partnerstiev v projektoch, keď na UK v Bratislave seniori riešili úlohy projektu EuCoNet, EFOSEC, ELiLL, Danube Networkers a VECU, seniori z STU v Bratislave projekt Seniori online, Sen Net a Neighbours, v Žiline projekt T.A.P.E (Trans-generational Arts/cultural Platform in Europe). Taktiež UTV pri UMB v Banskej Bystrici je partnerom v projekte Grundtvig pod názvom TANDEMS - GO, ktorý je zameraný na komunikáciu medzi generáciami prostredníctvom IKT.
Projekty Európskej únie umožňujú seniorom v rámci mobilít získavať skúsenosti priamo v teréne v partnerskej organizácii a v rámci riešenia úloh projektu získavať nové informácie s možnosťou komparácie. Základom pre nové kontakty a partnerstvá sú aj vzájomné združenia seniorov, ktoré spájajú študentov s cieľom výmeny a získavania informácií a riešenia spoločných úloh i aktuálnych otázok.
Slovenské UTV sú združené v Asociácii UTV na Slovensku - ASUTV, ktorá od roku 1994 zabezpečuje popri informačnej a združovacej úlohy aj poradenstvo a vzájomnú spoluprácu. Na medzinárodnej úrovni sú UTV zo Slovenska zapojené (cestou členstva asociácie od roku 2000) do diania svetovej asociácie UTV - AIUTA. Prepojenie máme aj na Európsku federáciu starších študentov - EFOS, v ktorej máme stále členstvo vo výbore od roku 1994 a od roku 2003 sme predsedajúcou krajinou EFOS. Aj EFOS zaznamenáva v roku 2010 dvadsať rokov od svojho založenia. Rokovania EFOS sa počas dvadsaťročnej histórie konali trikrát v Bratislave a jedenkrát v Modre, k čomu sa dvakrát v Modre stretli aj riešitelia spoločných európskych projektov Grundtvig.
V súčasnej dobe sa EFOS zaoberá otázkami: Ako ďalej v seniorskom vzdelávaní v rámci Európy, ako zabezpečiť vzdelávacie potreby seniorov v rôznych krajinách Európy, ako vytvárať možnosti a zabezpečiť potrebné podmienky pre vzdelávanie seniorov, ako využiť vedomostný potenciál seniorov a ich životné skúsenosti v prospech svojho okolia a spoločnosti, ako ďalej odovzdávať vedomostné a kultúrne hodnoty mladším generáciám.
Podmienky pre vzdelávanie seniorov i vzdelávacie systémy v rámci Európy sú rôzne. Nielen diskusie v EFOS, ale aj naša vlastná situácia nás núti zamýšľať sa nad rozšírením možností a doplnením systému vzdelávania seniorov na Slovensku. Nová náplň seniorského vzdelávania by mala vychádzať z oddialenia dôchodku a posunutia vekovej hranice stanovenej pre odchod do dôchodku. V tomto zmysle by sme mohli uvažovať o vzdelávaní starších aj pre potreby pracovného trhu, pre flexibilné riešenie pracovných situácií a hľadaní možností pre ľudí 50+. Je potrebné presvedčiť verejných činiteľov a vládnych predstaviteľov o celospoločenskom prospechu z programov vzdelávania. Štúdium nielenže stimuluje účastníkov pre mentálne a sociálne aktivity, ale ich aj orientuje k rozvoju vlastných záujmov. Benefity z účasti seniorov na vzdelávaní sa prejavujú postupne pri riešení zdravotných, sociálnych či celospoločenských otázok. Vzdelaný človek je flexibilnejší, ľahšie zvláda úlohy a problémy, lepšie sa orientuje v priestore a ľahšie komunikuje.
Vzdelávanie prináša aj pozitívny efekt na zdravie a duševnú pohodu seniorov, čo sú významné aspekty kvality života. Edukácia seniorov má aj svoj makrorozmer, kedy spoločnosť získava plnohodnotných ľudí až do vysokého veku, menšiu závislosť seniorov na sociálnych službách a pozitívny postoj ostatných občanov k seniorom.
Príspevok sa orientuje na krátky pohľad na súčasné fungovanie UTV v kontexte individuálnych potrieb jej účastníkov a deklarovaných spoločenských očakávaní od UTV. Poukazuje na pozitívne aj negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú v súčasnosti chod UTV. Zároveň sa autor pokúša načrtnúť výzvy, ktoré stoja pred UTV a celkovo ďalším vzdelávaním seniorov 50+ v najbližších rokoch.
Reglement dotýkajúci sa štúdia na UTV hovorí o veku 50+, odkedy sa možno zapísať na štúdium UTV. Veková kohorta 50+, t.j. potenciálnych študentov UTV sa nám starnutím populácie utešene rozrastá. To čo nás ako inštitúcie ďalšieho vzdelávania dospelých z pohľadu rozširovania sa našej klientely „teší“, to robí vrásky expertom v sociálnej oblasti. Títo signalizujú problémy hlavne z pohľadu nárokov udržateľnosti systému sociálneho zabezpečenia a zamestnateľnosti resp. vysokej miery nezamestnanosti ľudí vo veku 50+. Menej pozornosti je z pohľadu spoločnosti venované práve skupine občanov, ktorá dosiahla dôchodkový vek a opustila spoločenský pracovný okruh. Zo spoločenského pracovného okruhu nám často odchádzajú občania s vysokou úrovňou explicitných aj tacitných vedomostí, s potenciálom ktorý je pri dnešnom spôsobe zaobchádzania s poznatkami fakticky pre spoločnosť a jej organizačné súčasti stratený.
Je namieste pýtať sa na to, či UTV má len individuálne alebo aj celospoločenské rozvojové efekty, či toto vzdelávanie reaguje len na uspokojovanie individuálnych alebo aj širších spoločensky orientovaných vzdelávacích potrieb. Pre UTV takto postavená otázka je zbytočná. V programe sa už pre roky 2005 - 2006 stanovuje požiadavka „venovať zvýšenú pozornosť činnosti UTV, podporovať zvýšenie počtu študentov a tvorbu vzdelávacích programov, otváraniu nových študijných programov. V správe sa hovorí o tom, že na financovanie vzdelávania seniorov sa pripravujú všeobecne záväzné predpisy.
Krátky odpočet plnenia uvedených úloh z pohľadu UTV - počty študentov, počet vzdelávacích programov, ako aj ich inovácia sa rapídne zvýšili. Financovanie vzdelávania seniorov študujúcich na UTV bolo, dosiaľ je a zdá sa, že aj bude len jednozdrojové. Jediným zdrojom financovania štúdia na UTV, na rozdiel od mnohých štátov EU, je „školné“ uhrádzané účastníkmi vzdelávania. Je potrebné spomenúť, že v našich podmienkach sa nepriamo na financovaní UTV podieľajú aj materské Univerzity resp. fakulty ako ich súčasti, možnosťou bezplatne využívať ich priestory. V susednom Poľsku sa osvedčuje trojzložkový model financovania: účastník - mesto - štát (univerzita). V Česku sa na financovanie UTV využívajú dotačné prostriedky.
Edukácia, chápaná ako zámerné rozvíjanie možností človeka, jeho kultivácia výchovnými prostriedkami, má nezastupiteľné miesto v historickom vývoji ľudskej civilizácie. Už v staroveku vznikali špecifické edukačné inštitúcie, zamerané na odovzdávanie spoločenského poznania novým, prichádzajúcim generáciám. Po stáročia sa výsady vzdelávania dostalo iba relatívne malej časti z celkového počtu detí a mládeže, triedne úzko limitovanej. Vzdelávať všetky deti, hoci aj na tom najnižšom stupni, je i v európskych pomeroch historicky mladý zámer, o jeho naplnenie sa usilovalo až osvietenstvo. Avšak iba v ostatných troch desaťročiach sa vzdelávanie stáva skutočne celoživotným, pretože cielene otvára svoje dary aj pre generačnú skupinu starších a starých ľudí. Na konci dvadsiateho storočia patrí edukácia medzi najvýznamnejšie aktivity v živote človeka, komunity, národov, štátov a celého ľudského spoločenstva. Každý má svoju skúsenosť ako vychovávaný v škole, v rodine a ďalších výchovných ustanovizniach. Edukácia detí a mládeže primárne sleduje, aby žiaci a študenti získali všetky druhy gramotnosti. Edukácia dospelých kladie najväčší dôraz na inovovanie a získavanie funkčnej gramotnosti, pokiaľ možno v súlade s potrebami trhu práce.
Edukácia vo vzťahu k séniu ako etape ľudského života má širší záber ako len vlastné edukačné aktivity určené seniorom. Podľa generačno-cieľového určenia edukačných aktivít môžeme hovoriť o:
Preseniorská edukácia sa týka najmä ľudí v preddôchodkovom veku a má svoju podobu najmä v programoch prípravy na starobu a zdravé starnutie. Má však aj významný celoživotný aspekt v edukácii k zdravému spôsobu života, ale i k primeranému postoju k starnutiu a k staršej generácii. Špecifický obsah nadobúda už v tzv. prelaďovacom období medzi 40. a 60. rokom života, keď jej ťažisko spočíva v zdravotných opatreniach a v psychologickej príprave v smere prevencie starnutia. Vlastné programy prípravy na starnutie sú určené pre ľudí v období 5 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku. Zameriavajú sa najmä na dosiahnutie sociálnej istoty a bezpečnosti pri prechode do dôchodku, ako i na možnosti dosiahnutia plynulosti tohto prechodu.
Vlastná seniorská edukácia sa objavila v spoločenskej praxi v ostatných 25 rokoch. Edukácia seniorov vstúpila do povedomia našej širšej verejnosti a stáva sa súčasťou života spoločnosti aj na Slovensku. Najznámejšie typy inštitúcií a programov edukácie seniorov u nás predstavujú univerzity tretieho veku, akadémie tretieho veku, kluby dôchodcov. Možno medzi ne zaradiť aj edukačné aktivity verejných knižníc, programy zamerané na telesnú a pohybovú výchovu seniorov, adaptačno-edukačné programy v domovoch dôchodcov, tréningy pamäti, edukačno-aktivizačné a edukačno-rehabilitačné programy zdravotníckych a sociálnych zariadení pre starých ľudí. Pozoruhodné sú edukačné aktivity seniorských organizácií a seniorských centier vrátane poradenstva pre seniorov a podpory spoločenskej angažovanosti seniorov.
Vzhľadom na objektívny vývoj spoločnosti (starnutie populácie, znižovanie extenzívnych zdrojov jej sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia, zvýšenie dôrazu na osobnú zodpovednosť za kvalitu vlastného života atď.) treba predpokladať, že súčasný stav inštitucionalizácie edukácie seniorov u nás iba predznamenáva rozvojové potreby v tomto smere. Súčasné etablované inštitúcie seniorskej edukácie môžu predstavovať isté oporné body jej ďalšieho obsahového a formálneho rozvoja.
Proseniorská edukácia sa zameriava na všetky vekové skupiny obyvateľstva. Má významný medzigeneračný aspekt v edukácii k primeranému postoju k séniu ako súčasti ľudského života a k staršej generácii, k hodnotám spoločného života, solidarity a citu spoločenstva. Môže byť aj cieľovo špecializovaná, určená aktivistom v práci so seniormi, rodiným príslušníkom, dobrovoľným opatrovateľom a širšej verejnosti, zaujímajúcej sa o problematiku. Edukačné aktivity tohoto zamerania sú však ešte stále viac potrebou ako konkrétnymi osvedčenými programami.
Edukačné aktivity prostredníctvom nových informácií poskytujú seniorom možnosť voľby, ako si usporiadať vlastný život, byť psychicky vyrovnanejší a spokojnejší. Z toho vyplývajú aj dôsledky pre sebavýchovu seniorov: človek môže pomocou vlastných aktívnych zásahov do štýlu správania, postojov a názorov ovplyvňovať aj svoju poznávaciu a citovú stránku.
Edukačné aktivity môžu predstavovať:
Edukácia ako potreba patrí medzi tzv. vyššie potreby. Nepatrí teda medzi potreby základné. Základné potreby človeka, či už fyziologické (potrava, voda, spánok, sex, neprítomnosť bolesti), alebo psychologické (pocit bezpečnosti a lásky), sa vo vývoji ľudstva veľmi nemenili. Vyššie potreby, ako potreba ocenenia a uznania, sebarealizácie, poznania a porozumenia, spravodlivosti, krásy, poriadku, úcty, sebaaktualizácie, prichádzajú do úvahy až po naplnení základných potrieb. Sú to však práve tieto potreby, do ktorých edukácia nesporne patrí, ktorých uspokojovanie dáva životu človeka špecifický duchovný ľudský rozmer.
Vnímanie edukácie seniorov ako hodnoty, jej vysoké alebo nízke zaradenie či nezaradenie v hodnotovom rebríčku človeka a spoločnosti, vplýva na vytváranie podmienok uspokojovania edukačných potrieb seniorov. Hierarchia hodnôt každého seniora úzko súvisí s jeho celoživotnou výchovou, jeho špecifickou životnou cestou. Na druhej strane, spoločenské hodnoty, hodnoty ako súčasť spoločenského vedomia, odrážajú kultúru spoločnosti.