
Starecká demencia, často podceňovaná a označovaná aj ako choroba starých ľudí, je vážne ochorenie postihujúce najmä seniorov po 65. roku života. Ide o chronické degeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k odumieraniu nervových buniek a ich spojení, čo vedie k postupnému zhoršovaniu kognitívnych funkcií. Odhaduje sa, že demenciou je v Európe postihnutých 6 % až 8 % ľudí vo veku nad šesťdesiatpäť rokov. U mladších ľudí sú jej prípady vzácne. Vo vekovej skupine nad osemdesiat rokov trpí týmto postihnutím približne jeden z piatich ľudí. Očakáva sa, že v nadchádzajúcich rokoch dôjde s rastúcim počtom starších osôb k nárastu počtu postihnutí.
Hoci v súčasnosti neexistuje liečba, ktorá by viedla k úplnému uzdraveniu, včasná diagnostika a komplexná starostlivosť zohrávajú kľúčovú úlohu pri zlepšovaní kvality života pacientov. Je dôležité rozpoznať prvé príznaky, vedieť, ako ochoreniu predchádzať a čo zaradiť do správnej životosprávy.
Starecká demencia patrí medzi chronické degeneratívne ochorenia mozgu, pri ktorých odumierajú nervové bunky a nové sa nevytvárajú. Dochádza k postupnému vymazávaniu pamäťových stôp a k zhoršeniu jazykových schopností, ku ktorým sa pridávajú aj problémy s orientáciou v čase a v priestore. Väčšinou sa do ich života začne vkrádať úplne nenápadne.
Medzi najznámejšie typy stareckej demencie patrí Alzheimerova choroba, vaskulárna demencia a demencia s Lewyho telieskami. Alzheimerova choroba môže postihovať i mladých dospelých. Je mylné predpokladať, že u starších ľudí sa v určitom okamihu vyskytne jedna či druhá forma demencie. V skutočnosti existujú ľudia, ktorí si i vo veľmi pokročilom veku zachovajú kognitívne schopnosti až do svojej smrti.
Príznaky stareckej demencie vykazujú postupné zhoršovanie, ktoré je priamo závislé na postupnom odumieraní nervových buniek mozgu. U symptomatického progresu stareckej demencie sa obecne jedná o trojstupňový proces s ranou, strednou a neskorou fázou.
Prečítajte si tiež: Sociálne aspekty mentálneho postihnutia
Prvé príznaky stareckej demencie sú občasné zmeny osobnosti a ľahká strata pamäte a komunikačných schopností, spolu s problémami s logickým uvažovaním. Postupná patológia sa prejavuje zhoršením pamäti a počiatkom zhoršovania kognitívnych funkcií. Je treba si uvedomiť, že po skončení stredného veku medzi 60. a 65. rokom, prechádza ľudský mozog prirodzeným procesom degenerácie: zmenšuje sa jeho objem, mozog stráca niektoré neuróny a pri prenose nervových signálov prestáva byť taký účinný, ako to bolo predtým. To všetko však neznamená, že človek bude trpieť demenciou, i keď tomu môžu nasvedčovať niektoré ochorenia (t. j. amnézia).
Príznaky demencie sú nepravidelné a medzi pacientmi sa líšia. Výraznú úlohu zohráva najmä genetika, ale aj to, aký život viedol človek v minulosti, aké mal záujmy a do akej miery namáhal svoj mozog. Časté príznaky ochorenia:
Pokiaľ sa stav pacienta nelieči, choroba naberá rýchly spád. Pacient nevie, čo sa udialo včera, nevie si spomenúť, čo robil iba nedávno, naopak, dobre si pamätá vzdialenú minulosť. Postupne nevie rozpoznať sám seba v zrkadle, nevie sa obliecť ani najesť, upadá do vlastného sveta a je odkázaný na pomoc iných. Neliečená demencia ohrozuje život pacientov a vedie k postupnej spoločenskej izolácii.
Starecká demencia sa začne prejavovať nenápadne, príznaky nad ktorými možno mávnete rukou a poviete si, že už patrí k starnutiu. Pokiaľ sa včas nenasadí vhodná liečba, choroba pokročí do ďalšieho stupňa stareckej demencie a ovplyvní sebestačnosť seniora. Starecká demencia má stupne:
Príčiny stareckej demencie nie sú ani v dnešnej dobe úplne objasnené, niektoré štúdie považujú za rizikové faktory vysoký krvný tlak, cukrovku a zvýšený cholesterol. Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patrí ženské pohlavie, výskyt tohto ochorenia v rodine, vyšší vek, prekonané úrazy hlavy spojené najmä so stratou vedomia, nízke vzdelanie, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu, poruchy prekrvenia mozgu.
Prečítajte si tiež: Príčiny zmien tváre spojené s demenciou
Medzi najznámejší a tiež najčastejší typ demencie patrí Alzheimerova choroba, ale rozvinúť sa môžu aj iné demencie a poruchy mozgu. Majú veľmi podobné príznaky a tiež svoje typické prejavy, na základe ktorých lekár stanoví presnú diagnózu. Rozlišujeme:
Príznaky poruchy pamäti sú často zľahčované tým, že zabúdanie starších členov rodiny k ich veku jednoducho patrí. Lekársku pomoc ľudia vyhľadávajú až vo chvíli, keď sa senior správa neobvykle, alebo keď zablúdi. V tejto chvíli však už veľakrát ide o pokročilú demenciu a šance na zlepšenie zdravotného stavu tým výrazne klesajú. Preto je dôležité navštíviť lekára už pri prvých príznakoch ochorenia.
Ak sa objaví demencia diagnostika sa vykoná najprv u obvodného lekára, ktorý odporučí špecialistu na ochorenia mozgu. Dôležité je čo najskôr navštíviť všeobecného lekára, ktorý pacienta s podozrením na demenciu odporučí na ďalšie vyšetrenia. Zvyčajne sa pristupuje k internému, neurologickému a psychiatrickému vyšetreniu, pri ktorom sa skúmajú jednotlivé príznaky, ich charakter a možná príčina. Pacient je podrobený skríningovým testom kognitívnych funkcií, ako je napr. test kreslenia hodín alebo test slovnej fluencie.
Demencia je neliečiteľná. Pri včasnej diagnostike je však možné podporiť mozgovú činnosť a oddialiť nástup ťažších príznakov. Pokiaľ sa jedná o sekundárnu demenciu, dôležité je liečiť vyvolávajúce ochorenie. Vo všeobecnosti sa však v terapii všetkých typov demencie využíva farmakologická aj nefarmakologická liečba, ktorú je potrebné zahájiť čo najskôr od výskytu prvých príznakov.
Farmakologická liečba zahŕňa podávanie liečiv určených na liečbu kognitívnych a neuropsychických príznakov demencie. Patria sem inhibítory acetylcholínesterázy, antagonisty NMDA receptorov, memantín, a podľa potreby aj antidepresíva. Pri liečbe v rannom štádiu sa používa extrakt z listov stromu ginkgo biloba, ktorý podporuje mozgovú činnosť a dá sa kúpiť aj bez predpisu. Zlepšuje využitie glukózy pre mozgovú činnosť a mozog je aj lepšie prekrvený. Liekmi sa dajú ovplyvniť len niektoré známe príčiny demencie, ako je nedostatek neurotransmitéru acetylcholín pri Alzheimerovej chorobe. Z liekov viazaných na lekárský predpis sa pri liečbe používajú tzv. kognitíva (inhibítory acetylcholinesterázy), ktoré množstvo acetylcholínu zvyšujú a tým zastavia zhoršujúcu sa pamäť. Tieto lieky v počiatočnom a strednom štádiu ochorenia predpisuje neurológ, geriater alebo psychiater.
Prečítajte si tiež: Demencia: úloha sociálnej práce
Nefarmakologická liečba zahŕňa trénovanie mozgu za pomoci rôznych kognitívnych cvičení. Môže to byť iba obyčajné čítanie časopisov a kníh, hranie spoločenských hier alebo riešenie obrázkových úloh, krížoviek či osemsmeroviek. Dôležité však je, aby ste seniorovi s demenciou boli nápomocní v prípade, ak sa mu v kognitívnych cvičeniach nedarí, a motivovali ho. Zlepšenie psychických a kognitívnych funkcií u pacientov s demenciou je pozorované aj pri využití aromaterapie, muzikoterapie, tanečnej terapie a pri pravidelnom pobyte v prírode. Veľmi prospešné je tiež zaobstarať seniorovi domáceho miláčika, obzvlášť psa. Odporúča sa tiež viesť so seniorom rozhovory o jeho minulosti, pri ktorých si dokáže ľahšie vybaviť spomienky, a tým je pre neho konverzácia komfortnejšia.
Cvičenia, ktoré môžu udržiavať pamäť a trénovať kognitívne schopnosti u osôb trpiacich stareckou demenciou, môžu v niektorých prípadoch zmierniť príznaky tejto choroby. Tieto cvičenia sú obzvlášť užitočné v ranej fáze ochorenia, kde pomáhajú preklenúť medzery, spôsobené odumretými neurónmi. Príklady cvičení:
Proti rýchlemu priebehu stareckej demencie je možno bojovať správnym životným štýlom, pomocou tréningu mozgu. Mozog, podobne ako aj svaly v ľudskom tele, časom postupne ochabnú a slabnú. Preto trénujte pamäť pomocou krížoviek, sudoku, hlavolamov a učením sa nových vecí. Dôležitou súčasťou je tiež ľudská spoločnosť a primeraná telesná aktivita, ktorá prekrví mozog a podporí obehovú sústavu. Správna strava, bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu je tiež súčasťou prevencie, rovnako tiež ako skončenie s fajčením, normálny krvný tlak a normálna hladina krvného cukru.
Významným faktorom je správna výživa, a to už v strednom veku. Potrebuje ju nielen naše telo, ale aj mozog a nervové tkanivá. Dôležitý je výber správnych potravín obsahujúcich veľa vitamínov najmä skupiny B, C, E. Medzi ochranné faktory, ktoré znižujú pravdepodobnosť vzniku demencie, patrí aj vyššie vzdelanie a pravidelný tréning mozgu a pamäti. Využívať sa na to môžu rôzne logické, pamäťové hry, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť. Vhodné je prihlásiť sa na rôzne jazykové kurzy alebo na univerzitu tretieho veku. Dobrou tréningovou pomôckou je aj lúštenie krížoviek, hranie šachu či čítanie kníh. Treba si vybrať aj akúkoľvek fyzickú aktivitu, ktorá namáha mozog, napríklad jednoduché žonglovanie, pri ktorom sa posilňuje hlava aj telo, alebo cvičenie vo vode. Dôležitý je aj dostatok sociálnej a duševnej aktivity, pretože sociálne väzby stimulujú aktivitu mozgových buniek.
Ľudia, ktorí trpia stareckou demenciou, si nemusia byť tohto ochorenia vedomí. Najmä na začiatku choroby môžete pozorovať príznaky, ktoré naznačujú jej nástup. Opatrujúci príbuzní by mali mať vždy na pamäti, že demencia neumožňuje postihnutým plne chápať, čo sa im hovorí a čo sa s nimi deje. Takisto by ste nemali očakávať, že trpiaci človek bude môcť vykonávať veci, ktoré robil pred touto chorobou. Preto je zbytočné na tom trvať a je kontraproduktívne poukazovať na rozdiely oproti minulosti, pretože to v trpiacich môže ďalej zvyšovať pocit bezmocnosti. Káranie postihnutej osoby v prípade neštandardného chovania je takisto neprijateľné, pretože by týmto výčitkám pravdepodobne nerozumela a cítila by sa ohrozená. Ak je to možné, je najlepšie brať to s humorom a byť trpezliví.
Dôležitá je komunikácia s osobou trpiacou stareckou demenciou a zabránenie jej sociálnej izolácii, pretože spoločenský kontakt predstavuje dôležitú formu prevencie. Aj vy ste ešte donedávna vnímali svojho rodiča či starého rodiča ako vitálneho človeka bez potreby akejkoľvek opatery? Zo dňa na deň však začal umiestňovať predmety na nesprávne miesta alebo začal byť dezorientovaný v čase a priestore? Seniorov postihnutých demenciou čoraz viac pribúda, avšak nie každý je včas diagnostikovaný. Hoci demenciu nemožno úplne vyliečiť, existujú spôsoby, ktorými sa dá jej priebeh spomaliť. Demencia je široký pojem, ktorým sa označuje skupina chorôb spôsobujúcich postupný zánik nervových buniek v mozgu s následnou stratou kognitívnych funkcií, a teda pamäti, intelektu, myslenia, pozornosti a celkového vnímania.
Najlepší liek pre osobu postihnutú stareckou demenciou je ten jediný, ktorý jej môžeme ponúknuť: zostať s touto osobou v čo najužšom kontakte a tak predísť akémukoľvek možnému riziku najmä u ľudí, ktorí nedokážu chápať, čo sa okolo nich deje.
Zásadné je tiež prispôsobiť životné prostredie trpiacich ich novým potrebám. Odporúča sa napríklad skryť potenciálne nebezpečné lieky, nože, alkohol alebo produkty na čistenie pokožky.
Domov je miesto, kde človek trpiaci demenciou trávi najviac času. Preto by mal byť čo najpraktickejšie a najbezpečnejšie zariadený. S úpravami domácnosti začnete čo najskôr, ale skôr pozvoľne, aby sa osoba s Alzheimerom nestresovala a nebola ešte viac zmätená. Úpravy môžu fungovať rôzne, v závislosti od stupňa stareckej demencie. Pokiaľ začnete upravovať zariadenie domácnosti v počiatočnom štádiu, je pravdepodobnejšie, že si pacient privykne a bude mu k prospechu. Skúšajte, čo funguje a sledujte, ako na zmeny pacient reaguje.
Aby sa človek so stareckou demenciou cítil doma dobre, musí sa dobre orientovať. Znížte preto množstvo informácií, ktoré si musí pamätať a pomôžte mu tieto informácie nájsť na prvý pohľad. Uľahčíte orientáciu nielen ľuďom s Alzheimerovu chorobou, ale tiež každému seniorovi so senilnou demenciou. Napríklad tak, že na dvere pripevníte cedule s nápisom, kam vedú. Výrazne označíte predmety, ktoré pacient každodenne potrebuje. Na skrinky a zásuvky pridajte ceduľky s označením obsahu (napr. potraviny).
Pacienti s demenciou a tiež pacienti s Parkinsonom majú zníženú pohybovú schopnosť. Nebezpečné môžu byť preto voľne položené koberčeky, vyvýšené prahy, káble, šnúry či nízke stolčeky. Zvážte aj nebezpečie presklených dverí a veľkých zrkadiel, ktoré vytvárajú ilúziu veľkého neznámeho priestoru. Mätúce môžu byť aj geometrické vzory na koberci, farebné a materiálové kontrasty medzi podlahou a kobercom alebo lesklá podlahová krytina, ktorá vytvára ilúziu klzkej podlahy. Predmety, ktoré senior používa, označte kontrastnou výraznou farbou, aby si ich všimol. Snažte sa minimalizovať riziko pádu a zranenia. Odstráňte rôzne koberčeky, na ktorých hrozí riziko pošmyknutia. Odstráňte voľne položené káble, šnúry, či rôzne nízke kusy nábytku, o ktoré by mohol pacient zakopnúť.
Pacienti s Alzheimerovou chorobou majú okrem poruchy krátkodobej pamäti, pozornosti, komunikácie a orientácie tiež ťažkosti s rozhodovaním. Plná skriňa oblečenia, kúpeľňa plná kozmetiky, krabice plné liekov a chladnička plná jedla na ne pôsobí veľmi zmätočne. Môže sa stať, že si vyberie oblečenie, ktoré je úplne neprimerané počasiu alebo si nevyberie žiadne z jedál nachádzajúce sa v chladničke. Rozhodovanie mu uľahčíte tým, že mu pripravíte a označíte oblečenie na von, oblečenie do bytu a vhodnú obuv. Z dôvodu bezpečnosti a správnej liečby rozdeľte lieky do dávkovača na lieky a nechajte ho na viditeľnom mieste. Uložte mu teda potraviny na viditeľné miesto a na chladničku nalepte obrázky jedla. Podobne, ako pripravujete lieky do liekových dávkovačov, pripravte do krabičiek aj jedlo. Krabičky označte popisom, aké je to jedlo, ako ho ohriať a kedy ho zjesť.
Pokiaľ ste v kontakte s osobou s Alzheimerovou chorobou, iste sa zamýšľate nad tým, ako sa správať ku chorému. Obtiažne vyjadrovanie a hľadanie tých správnych slov sú jedným z varovných príznakov hneď od začiatku demencie. Nesnažte sa za každú cenu pacienta nútiť, aby našiel a použil to správne. Pre chorého človeka je to veľmi stresujúce a zároveň tomu nerozumie : myslí si, že použil to správne slovo. Pokiaľ obsahu aj napriek tomu rozumiete, pokračujte naďalej v konverzácii. Aby pacient obsahu vašich viet lepšie rozumel, rozprávajte s ním pomaly, tvárou v tvár. Na začiatku konverzácie ho oslovte menom. Podľa toho poznáte, či vás počúva alebo nie. Používajte jednoduché vety, ktoré sa venujú jednej téme. Porozumenie obsahu slov podporíte vhodnými gestami a názornými pomôckami. Napríklad pri vysvetľovaní, kde nájde jedlo ukážte gesto jedenia. Vyjadrujte sa v jednoduchých vetách.
Emočná inteligencia zostáva často zachovaná. Pacient rozumie reči tela a nálade, a preto vycíti pokiaľ ste nervózny, vysmievate sa mu, ste nepríjemný či ironický. U človeka trpiaceho demenciou nemožno očakávať, že bude vykonávať niektoré činnosti tak, ako v dobe keď bol zdravý. Je preto zbytočné neustále poukazovať na chyby, ktoré robí. Môže to v ňom totiž vyvolať ešte väčší pocit bezmocnosti. Snažte sa ho zamestnať takými činnosťami, v ktorých je stále dobrý, a za ktoré ho budete môcť pochváliť. A najmä, zaraďte do svojho aj jeho života čo najviac smiechu.
Vo všeobecnosti je seniorská populácia ohrozená podvýživou a nedostatkom kalórii v jedle. Zloženie ich stravy je chudobné na bielkoviny, vitamíny a vlákninu, nedostatočný je aj príjem tekutín. U pacientov trpiacich na Alzheimerovu chorobu to nie je inak. Starostlivosť o rodičov doma znamená tiež postarať sa o dostatok jedla.
Pokiaľ je chorý v počiatočnom štádiu, kedy je schopný si sám zájsť do obchodu nakúpiť si potraviny, pripravte mu vopred nákupný zoznam. Vyhnete sa tak situácii, kedy je zmätený a nevie, čo nakúpiť, prípadne nakúpi nepotrebné veci. Primerané aktivity pre človeka v starostlivosti v domácom prostredí sú jednou z možností, ako ho povzbudiť a ukázať mu, že je stále užitočný. Zároveň si bude trénovať svoje vedomosti. Aj ľudia s Alzheimerovou chorobou sa radi zabávajú, ale mnohokrát im chýba vôľa niečo vykonávať. Na precvičovanie krátkodobej pamäti alebo schopnosti rozhodovania existujú tzv. pracovné zošity.
Pri starostlivosti o seniora v domácom prostredí na to nie ste sami. V dnešnej dobe existuje niekoľko organizácií, kde môžete komunikovať s ľuďmi v podobnej situácii, načerpať inšpiráciu, motiváciu a právne rady. Starostlivosť o ľudí s Alzheimerovou chorobou je mnohokrát veľmi vyčerpávajúca. Pokiaľ cítite, že časté návštevy sú už nad vaše sily, môžete požiadať o pomoc pri starostlivosti o seniora opatrovateľskú službu. Kontakt vám predá príslušný obecný úrad. Rozsah pomoci si môžete stanoviť podľa potrieb a finančných možností. Pracovníci opatrovateľskej služby môžu asistovať pri hygiene, denne priniesť teplé jedlo, pomôcť s upratovaním či obstarať nákupy.
Ešte viac asistencie pri bežných úkonoch môžu ponúknuť služby osobnej asistencie. Okrem pomoci pri hygiene, príprave jedla či pomoci s domácnosťou, podobne ako opatrovateľská služba, doprevádza seniora k lekárovi, na poštu alebo napríklad aj za kultúrou. Osobné asistentky sú vyškolené ku komunikácii s ľuďmi trpiacimi Alzheimerovou demenciou a môžu s nimi tráviť aj viac času. Fungujú hlavne ako spoločníci, ktorí seniora zabavia vhodnými aktivitami. Služba môže byť poskytovaná 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Pokiaľ je pacient v ambulantnej starostlivosti, lieči sa doma a chodí k lekárovi na kontroly. Niekedy ale potrebuje služby, ktoré by rád absolvoval z pohodlia domova. Odbornú ošetrovateľskú starostlivosť poskytujú agentúry. Sú to zdravotné sestry, ktoré pomôžu pri aplikácii injekcií, prevezov chronických rán, aplikujú parenterálnu výživu, pomôžu s rehabilitáciou a podobne. Po indikácii praktickým lekárom alebo ošetrujúcim lekárom v nemocnici hradí starostlivosť zdravotná poisťovňa.
V poslednom štádiu demencie, kedy pacient potrebuje nepretržitú starostlivosť, si rodina kladie nepríjemnú, ale realistickú otázku : Kam umiestnim človeka s demenciou ? Pre takéto situácie sú zriadené domovy seniorov so zvláštnym režimom pre pacientov s demenciou alebo dokonca domovy zamerané na starostlivosť o ľudí s Alzheimerovou chorobou. Čakacia doba na umiestnenie môže byť dlhá, zvlášť pri umiestnení do štátnych zariadení.
tags: #starecká #demencia #starostlivosť