Oligofrénia, demencia a sociálne podmienené mentálne postihnutie

Úvod

Mentálne postihnutie je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje kognitívne funkcie a adaptívne správanie jedinca. Tento článok sa zameriava na oligofréniu, demenciu a sociálne podmienené mentálne postihnutie, pričom definuje tieto pojmy, rozlišuje medzi nimi, uvádza príčiny a opisuje stupne mentálnej retardácie.

Definícia mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, zvyčajne definovanú ako IQ pod 70. Prejavuje sa v útlom detstve a ovplyvňuje schopnosť jedinca adaptovať sa na bežné životné situácie. Dôležité je zdôrazniť, že mentálna retardácia nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca.

Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens - myseľ, rozum a retardatió - zdržanie, oneskorenie. Pojem retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a tiež zvýrazňuje skutočnosť, že mentálna postihnutie nie je ustálené, definitívne a ukončené. Tento pojem mentálna retardácia sa využíva na označenie kategórie ľudí s poruchami intelektu. Autori definujú mentálnu retardáciu rôzne, ale jadrom každej takejto definície je vždy zníženie inteligencie rozličného stupňa.

Intelektová schopnosť sa meria pomocou štandardizovaných inteligenčných testov a ich výsledkom je inteligenčný kvocient IQ. Adaptívne správanie zahŕňa koncepčné, sociálne a praktické zručnosti. Medzi koncepčné zručnosti patrí schopnosť prijímania, porozumenia reči a schopnosť vyjadrovania sa. Medziľudské vzťahy a schopnosť empatie patria k sociálnym zručnostiam.

Oligofrénia (Slabomyseľnosť)

Oligofrénia, alebo slabomyseľnosť, je stav obmedzeného vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových. Ide o narušenie intelektu, ktoré je zdedené, vrodené alebo vzniká v ranom období detstva, spravidla do druhého roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na mentálne postihnutia

Príčiny oligofrénie

Príčiny oligofrénie môžu byť:

1. Biologicky podmienené: Súvisia s poškodením mozgu.
2. Sociálne podmienené: Spôsobené extrémnou výchovnou zanedbanosťou.

Demencia

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností. Vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po druhom roku života.

Sociálne podmienené mentálne postihnutie

Sociálne faktory hrajú významnú úlohu pri vzniku mentálneho postihnutia. Ide o prípady, kedy zaostávanie v mentálnom vývine bolo spôsobené zanedbávaním zo strany sociálneho prostredia, hlavne rodiny. Z histórie sú známe veľmi extrémne prípady takýchto odhodených a opustených detí. Napríklad prípad Amaly a Kamaly alebo Gašpara Hausera sú veľmi inštruktívne a literárne dokumentované. Sociálne: vzniká v extrémne nevhodnom sociálnom prostredí, napr. IQ do 35, výrazné oneskorenie vývinu, nekoordinovanosť hrubej a jemnej motoriky, často prehnane reagujú na chlad, teplo, hlad, vnímajú, ale majú minimálnu pamäť, myslenie prakticky chýba, ak hovoria, tak bez chápania významu.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

1. Debilita (ľahká mentálna retardácia): IQ 50-70 - jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní. Deti s miernou duševnou zaostalosťou navštevujú špeciálne školy. Môžu mať eretickú formu (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy) alebo torpídnu formu (pomalosť). Psychické procesy a reč sú len čiastočne oneskorené a obmedzené. Reč u detí sa môže postupne stať gramaticky správna (majú problémy napr. s naučením sa výnimiek z gramatických pravidiel). Sovák (1965) tvrdí, že deti môžu dospieť k schopnosti abstraktného myslenia a podľa neho zaostávajú v usudzovacej schopnosti, kedy sa od nich vyžaduje rýchla reakcia na zmenenú situáciu. Spôsob verbálnej komunikácie u nich nemusí byť v bežných situáciách nápadný. V dospelosti dokážu svoje nedostatky „zamaskovať" a to v situáciách, v ktorých môžu uplatniť naučené rečové stereotypy. Bývajú tvrdohlaví, ale veľmi ľahko sa dajú ovplyvniť, čo často krát vedie ku kriminalite. Majú sklon k primitívnym reakciám, ktoré sú bezcieľne a nezvládnuteľné. Dosť často sa objavuje skratové konanie. V práci sú nestáli, konfliktní, zlomyseľní, výbušní a egoistickí. U týchto osôb sa môžu objaviť aj pridružené chorobné stavy ako napr. autizmus, epilepsia, poruchy správania a poruchy adaptácie.

   Prečítajte si tiež: Starostlivosť o seniorov s demenciou

2. Imbecilita (stredná mentálna retardácia): IQ 35-49 - jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní. Deti so stredne ťažkou duševnou zaostalosťou sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradený do ústavov. Prejavujú sa primitívnym myslením, oneskorenou rečou, manuálnou nezručnosťou, agramatickou rečou a poruchami výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základných spoločenských návykov. Vyžadujú si stálu starostlivosť, pretože sú nesamostatní. Vo všetkých oblastiach psychomotorického vývinu je veľmi nápadné zaostávanie. Matulay (1986) vo svojej knihe uvádza, že títo ľudia si postupne dokážu osvojiť základy samoobsluhy, jednoduché pracovné zručnosti, ktoré vykonávajú pod sústavným vedením. Postupne sa naučia dorozumievať sa rečou so svojim okolím, hoc viac slov poznajú, než aktívne používajú. Ich reč ostáva na úrovni významových zvukov s prostými jednoslovnými vetami. Bajo (1985) zdôrazňuje, že tieto osoby sú schopné osvojiť si spoločenské a pracovné návyky a zvládnu aj základy čítania, písania a počítania.

3. Idiocia (ťažká mentálna retardácia): IQ 20-34.

4. Hlboká idiocia (hlboká mentálna retardácia): IQ menej ako 20. Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako dvojročné dieťa. Dohovára sa cez neverbálne znaky, posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru, dožívajú sa veku do 30 rokov. Niektoré osoby sa nenaučia hovoriť a používajú gestikuláciu. Ich emočné reakcie sú primitívne. Ide o veľmi ťažké postihnutie. Psychomotorický vývin je výrazne oneskorený. Oneskorené je sedenie, státie a chodenie, pričom majú slabý svalový tonus. Ich pohyby sú hrubé a nekoordinované. Sú tu perspektívy na dosiahnutie najjednoduchších základov samoobsluhy a najjednoduchších pracovných operácii. Ich pamäť a asociačné schopnosti sú minimálne a myslenie prakticky celkom chýba. Matulay upozorňuje, že aj tu je možné naučiť sa aspoň zopár jednoduchých slov. jednoduché slová, ktoré sa naučia, používajú bez pochopenia ich obsahu. Ako zistil už dávno psychológ Kainz (1943), aj keď sa naučia povedať napr. „mama" a „otec", nepochopia ich vzťah ku svojej osobe. Našťastie toto najťažšie postihnutie, pri ktorom je potrebný trvalý dozor, nie je časté. Ľudia s touto mentálnou retardáciou sú zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Dokonca iba asi 35% z nich vie aktívne prejaviť svoje základné potreby, napr. hlad (Matulay, 1986). Ich komunikácia ostáva na nižšej úrovni a zvyčajne vydávajú len akési neartikulované škreky, stereotypne sa opakujúce zvuky, ktoré modulujú podľa svojho citového rozpoloženia. Nezvykne sa u nich prejaviť mimika.

Je dôležité si uvedomiť, že každé edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne pozitívne ovplyvní jedinca, je opodstatnené a dôležité pre ich rozvoj, alebo udržanie stavu. Nezavrhuje sa ani možnosť nápravy, postihnutie sa berie ako zaostávanie duševného vývinu. Vzdelávanie prebieha v špeciálnych základných školách a smeruje k všeobecnému vzdelaniu a príprave na život a budúcu prácu. Pre postihnutých s viacerými chybami existujú špeciálne programy.

Mentálna subnorma

Mentálna subnorma je prechodné pásmo medzi ľahkou mentálnou retardáciou a normou. V tomto pásme sa pohybuje až jedna šestina populácie. Dokážu absolvovať základnú školu, ale so zlým prospechom. Vedia sa vyučiť remeslu, pretože sú manuálne veľmi zruční. Pokiaľ ide o vývin reči, už Atzesberger (1967) zistil a v súčasnosti Wirth (1990) potvrdil, že v začiatkoch rečového vývinu u apatikov existuje obdobie nemoty (po ktorom sa postupne objaví džavotanie) dlhšie než u eretikov. V extrémnych prípadoch zlyhávajú pokusy o komunikáciu s tým či oným typom.

Prečítajte si tiež: Príčiny zmien tváre spojené s demenciou

Eretická forma

Tieto osoby sú nepokojné, nestále a niekedy sa nedokážu ani na chvíľočku sústrediť na jednu činnosť. Sú motoricky nepokojné, niekedy veľmi impulzívne zlostné, agresívne a citovo labilné. Sú ťažko ovládateľné a sú stálym ohniskom konfliktov v okolí. Veľmi ťažko sa podriaďujú disciplíne. Charakteristická je pre tieto osoby aj citová nestálosť, slabá vôľa a neschopnosť prekonávať aj malé prekážky. Ich záujmy sú krátkodobé a povrchné.

Torpídna forma

Ide o opačný typ mentálne retardovaných. Tieto osoby sú pomalé, pasívne, ľahostajné a veľmi často málo pohyblivé. Neprejavujú záujem o komunikáciu, a ak aj hovoria, rozprávajú pomaly a s nápadnou monotónnosťou. Výkonnosť a ich aktivity je nižšia ako ich intelektové predpoklady. Bývajú zväčša pokojné, euforické a poslušné.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR

V Slovenskej republike sa odhaduje, že 2-2,5% populácie trpí mentálnou retardáciou bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Downov syndróm (Darwinov syndróm)

Downov syndróm je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Ľudia s Downovým syndrómom radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu, napodobňujú a dajú sa ľahko zlákať na hlúposti. Edukácia závisí od druhu a stupňa postihnutia.

Psychopédia

Psychopédia je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí.

Narušená komunikačná schopnosť

= vedný odbor v sústave špg. vied, ktorej predmetom je edukácia, korekcia a rehabilitácia jednotlivcov narušenou komunikačnou schopnosťou. zaoberá sa: nepostihnuté osoby s narušenou schopnosťou komunikácie, napr. a) dysfázia-narušený vývin reči - neschopnosť osvojiť si hovorenú reč z rôznych etiologických príčin - forma oneskoreného, obmedzeného al. g) mutizmus - onemenie , neochota komunikovať hovorenou rečou pri interpersonálnych kontaktoch; spravidla na neurotickom al.

V ostatných odvetviach špg sa kladie dôraz na edukačnú činnosť, v pg. detí s narušenou komunikačnou schopnosťou sa kladie dôraz na korekciu, pretože edukácia prichádza do úvahy len v školách pre deti s narušenou kom. -špec. -špec. -špec. je dôležité odpútať dieťa od handicapu, často sa napr. špeciálne texty, osvetlenie, ak sú šetrenie a rozvoj zvyškov zraku, obsah vyučovania v špec. napr. myslenie-dlho dominantné myslenie v obrazoch, tj.

Autizmus

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi. U niektorých osôb s mentálnou retardáciou sa môžu objaviť aj pridružené chorobné stavy ako napr. autizmus.

tags: #oligofrenia #demencia #a #socialne #podmienene #mentalne