Starobný dôchodca a živnosť: Odvodové zvýhodnenie a optimalizácia

Podnikanie na Slovensku, bez ohľadu na jeho formu, je spojené s odvodovou zaťaženosťou, ktorá ovplyvňuje príjmy podnikateľov. Starobní dôchodcovia, ktorí sa rozhodnú pokračovať v pracovnej činnosti formou živnosti, majú možnosť využiť určité odvodové zvýhodnenia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto možnostiach a súvisiacich aspektoch, vrátane porovnania s inými formami podnikania a zamestnaneckým pomerom.

Úvod do problematiky odvodov a podnikania

Vysoká odvodová zaťaženosť je často kritizovaná podnikateľmi, ktorí ju považujú za faktor zvyšujúci nezamestnanosť a komplikujúci podnikanie. Okrem výšky poistného je problémom aj administratívna náročnosť a neprehľadnosť právnej úpravy. Rozhodovanie o forme podnikania, či už individuálne alebo prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.), je ovplyvnené možnosťami optimalizácie nákladov na povinné sociálne a zdravotné poistenie.

Podnikanie starobného dôchodcu ako SZČO

Živnostenské podnikanie je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom o živnostenskom podnikaní. Starobní dôchodcovia, ktorí sa rozhodnú pre túto formu podnikania, majú určité špecifiká v oblasti odvodov.

Výhody a nevýhody individuálneho podnikania

Individuálne podnikanie, teda výkon činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), má niekoľko výhod. Pri plnení odvodových a daňových povinností si SZČO znižuje základ dane o daňovo uznané výdavky na zabezpečenie a dosiahnutie príjmov. Tieto výdavky môžu byť buď skutočné, alebo uplatnené v sume 40 % z príjmov, ak je to pre daňovníka výhodnejšie.

Počas prvého roka vykonávania SZČO vzniká povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, môže jej vzniknúť nárok na dávky sociálneho poistenia v sume vyššej ako v prípade zamestnanca s minimálnou mzdou, a to v dôsledku vyššieho minimálneho vymeriavacieho základu SZČO.

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Zásadnou nevýhodou je neobmedzené osobné ručenie za záväzky z podnikania. V prípade nezaplatenia faktúr odberateľmi alebo skončenia zmluvného vzťahu vznikajú existenčné problémy. Suma povinného poistného a príspevkov závisí priamo úmerne od dosiahnutého zisku. Ak SZČO vykáže vysoký zisk, zvýšia sa náklady na úhradu poistného a príspevkov od 1. júla nasledujúceho roka. Na druhej strane, ak je poistné platené z nízkeho, prípadne z minimálneho vymeriavacieho základu, táto skutočnosť nepriaznivo ovplyvní výšku dávok.

V prípade nezaplatenia poistného v správnej výške nevzniká nárok na dávky sociálneho poistenia. U SZČO je tolerovaný iba dlh 5 €. Znamená to, že povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 €.

Povinnosti SZČO

SZČO má rôzne povinnosti, vrátane:

• povinnosti viesť účtovníctvo (alebo evidenciu na daňové účely)
• povinnosti viesť evidenciu pre prípad kontroly podľa osobitných predpisov (ZSP, ZZP, ZDP, ZBOP)
• povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie, príspevky na starobné dôchodkové sporenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie

Odvodové zvýhodnenie pre starobných dôchodcov pri dohode o pracovnej činnosti

Od 1. júla je príjem starobného a predčasného starobného dôchodcu z dohody do sumy 200 eur mesačne oslobodený od poistného na starobné poistenie. Toto zvýhodnenie sa týka poberateľov:

• starobných dôchodkov
• predčasných starobných dôchodkov
• invalidných dôchodkov
• výsluhových dôchodkov po dovŕšení dôchodkového veku
• invalidného výsluhového dôchodku

Naopak, odvodové zvýhodnenie sa netýka poberateľov vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkov.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Príklad úspory na odvodoch

Ak starobný penzista na dohodu zarobí v hrubom 200 eur, predtým za neho zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne odvedie 8 eur (4 % z 200 eur). Zo zvyšných 192 eur zaplatí dôchodca daň z príjmu so sadzbou 19 %, čo vychádza na 36,48 eura. Čistý príjem penzistu z dohody tak dosahuje 155,52 eura.

Od 1. júla už bude starobný a predčasný starobný dôchodca pracujúci na dohodu od odvodov na starobné poistenie oslobodený. Starobný penzista tak z hrubého príjmu z dohody v sume 200 eur odvedie štátu len daň z príjmu vo výške 38 eur. Čistý príjem starobného dôchodcu z dohody tak dosiahne 162 eur, čím sa po odvodovej úľave zvýši o 6,48 eura.

Podmienky pre uplatnenie odvodovej úľavy

Penzista si môže určiť len jednu dohodu, na ktorú sa bude vzťahovať odvodová úľava do sumy 200 eur mesačne. Ak uzatvorí druhú dohodu s rovnakým, alebo iným zamestnávateľom, z druhej dohody bude dôchodca aj jeho zamestnávateľ platiť aj starobné poistenie a samotný zamestnávateľ aj poistenie do rezervného fondu solidarity. Odvody na starobné poistenie a do rezervného fondu solidarity budú penzista a jeho zamestnávateľ platiť aj vtedy, ak na dohodu dôchodca zarobí viac ako 200 eur. V tomto prípade by dôchodkové odvody platili len z čiastky, ktorá prevyšuje sumu 200 eur.

Príklady z praxe

Príklad 1: Poberateľ starobného dôchodku uzatvorí so zamestnávateľom dohodu o pracovnej činnosti s mesačným zárobkom 195 eur. Keďže na túto dohodu zarobí menej ako 200 eur, samotný penzista nebude z tohto príjmu platiť žiadne odvody. Jeho zamestnávateľ zo sumy 195 eur odvedie do Sociálnej poisťovne poistné na garančné poistenie vo výške 49 centov a poistné na úrazové poistenie v sume 1,56 eura.

Príklad 2: Poberateľ starobného dôchodku sa zamestná na dohodu o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 280 eur. Keďže zarobí viac ako 200 eur, zo sumy presahujúcej túto čiastku zaplatí 4-percentné poistné na starobné poistenie. Zamestnávateľ zo sumy 200 eur zaplatí len odvody na garančné a úrazové poistenie a z čiastky 80 eur zaplatí poistné na sociálne poistenie pri sadzbe 19,80 %.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Príklad 3: Starobný dôchodca uzatvorí so zamestnávateľom dohodu o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 180 eur. Okrem toho však u iného zamestnávateľa pracuje v tom istom mesiaci na dohodu o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 200 eur. Ako dohodu, z ktorej nebude platiť odvody, si určil dohodu u iného zamestnávateľa s príjmom 200 eur. Zo 180-eurovej dohody preto musí odviesť 4-percentné odvody na starobné poistenie v plnej výške.

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) ako alternatíva

Spoločnosť s r. o. je obchodná spoločnosť, právnická osoba, ktorú zakladá za účelom podnikania buď jedna, alebo viac osôb. V rámci podnikateľskej činnosti uzatvára spoločnosť s r. o. fyzickým osobám, ktoré majú majetkovú účasť v spoločnosti s r. o., pracovnoprávne aj obchodnoprávne vzťahy.

SZČO verzus postavenie fyzickej osoby v spoločnosti s r. o.

V prípade, ak sa SZČO rozhodne, že podnikateľskú činnosť bude realizovať formou spoločnosti s r. o., otvorí sa jej možnosť zvážiť, aké právne postavenie svojej osoby voči spoločnosti s r. o. je pre ňu z hľadiska optimalizovania odvodových povinností výhodnejšie. Môže ísť o postavenie:

• zamestnanca a zároveň aj spoločníka s. r. o., aj konateľa s. r. o.
• iba spoločníka s. r. o. a konateľa s. r. o.

Zamestnanec vo vlastnej spoločnosti s r. o.

Vykonávať závislú prácu za mzdu,teda mať postavenie zamestnanca vo vlastnej spoločnosti s r. o. Výšku mzdy, ktorá tvorí vymeriavací základ na účely platenia poistného a príspevkov, je možné ustanoviť v pracovnej zmluve podľa vlastného uváženia s tým, že je potrebné rešpektovať iba minimálny mzdový nárok.

Podľa ZSP má zamestnanec oproti SZČO výhodu. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú. Neplatenie poistného nemá vplyv na nároky z poistných pomerov zamestnanca, pretože za platenie poistného zodpovedá spoločnosť s r. o.

Nevýhodou je, že základ dane nie je možné znížiť o výdavky spojené s výkonom činnosti zamestnanca (tak ako je to v prípade SZČO), ale na druhej strane mzda, odmeny a poistné a príspevky hradené zamestnávateľom znižujú základ dane spoločnosti s r.

Spoločník s. r. o. alebo konateľ s. r. o.

Fyzická osoba môže byť spoločníkom s. r. o. alebo konateľom s. r. o. bez pracovnoprávneho vzťahu, teda nemusí mať so spoločnosťou s r. o. uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo dohodu vykonávanú mimo pracovného pomeru.

Na účely zdravotného poistenia je rozhodujúce, či je spoločník s. r. o.alebo konateľ s. r. o.odmeňovaný v príslušnej spoločnosti s r. o. za prácu formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Ak áno, tak v takomto prípade sa považuje spoločník s. r. o za zamestnanca a platí z príjmu zo závislej činnosti preddavky na poistné na zdravotné poistenie, ktoré zúčtuje v rámci RZZP.

Výhodou osoby, ktorá využije iba právne postavenie spoločníka s. r. o. alebo konateľa s. r. o. bez pracovnoprávneho vzťahu je, že sa vyhýba povinnostiam spojeným s pracovnoprávnym vzťahom. Nevýhodou je, že takáto osoba nie je sociálne poistená, nevzniká jej teda nárok na dávky sociálneho poistenia v prípade vzniku nepriaznivých sociálnych udalostí.

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.

Ďalšie daňové a odvodové aspekty

Nezdaniteľné časti základu dane

Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier), ak príspevky zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu a súčasne daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu uzatvorenú do 31. decembra 2013.

Daňovník si môže uplatniť ďalších 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur na každé vyživované dieťa zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Preddavky na zdravotné poistenie pre SZČO

Od 1. januára sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím

Preddavok na poistné za január v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára.

tags: #starobný #dôchodca #živnosť #odvodové #zvýhodnenie