Vrátenie dôchodku po úmrtí: Podmienky a súvislosti

Spoločenské zmeny priniesli odklon od tradičného chápania rodiny založenej manželstvom. Mladí ľudia uprednostňujú partnerské spolužitie bez uzavretia manželstva. Tieto faktické zväzky zákony v mnohých smeroch nepokrývajú. Manželstvo poskytuje viac, než sa zdá na prvý pohľad. Zákony nedefinujú a neupravujú vzťah druha a družky. Právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné spoločenstvo.

Príbeh zo života: "Láska je naozaj slepá"

Každý vzťah začína v obláčikoch. Takto začínal aj príbeh pani Terézie z východného Slovenska. Po rozvode sa zoznámila s pánom Petrom zo západného Slovenska. Vzťah sa vyvíjal ako z románu, avšak problémom ostávala vzdialenosť. Terézia sa rozhodla k Petrovi presťahovať. Svoj byt predala a peniaze investovala do prerobenia Petrovho bytu. Terézia sa so súhlasom Petra prihlásila k nemu na trvalý pobyt. Po rokoch sa však láska vytratila, začali vznikať konflikty. Peter ako výlučný vlastník bytu zrušil Terézii trvalý pobyt a požadoval, aby jeho byt opustila. Na výzvu Terézie, aby jej vrátil investované peniaze odvetil, že jej žiadne peniaze nedá, lebo žiadne aj tak nemá. Terézia sa z bytu odmietla vysťahovať, tak podal Peter návrh na súd a bol úspešný. Súd prikázal Terézii vysťahovať sa z Petrovho bytu.

Právny pohľad na príbeh Terézie a Petra

Zákon nechráni neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, investíciami do bytu alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal. Vlastník môže tiež kedykoľvek zrušiť nahlásený trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo.

V radoch verejnosti prevláda názor, že tam, kde mám nahlásený trvalý pobyt mám právo bývať.

Stanovisko súdov

V judikatúre súdov nachádzame podobné prípady. Český Najvyšší súd rozhodol, že manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

Investície do nehnuteľnosti partnera

Terézia by sa mohla domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia Petra, avšak zrejme by mala veľmi ťažké dôkazné postavenie.

Nájomný vzťah druha a družky

Pri družstevnom byte môže podľa Občianskeho zákonníka vzniknúť spoločný nájom len medzi manželmi. V ostatných prípadoch môže byť byt v spoločnom nájme druha a družky, avšak tento môže vzniknúť len zmluvne. Ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Ak by však družka (druh) so zomretým nájomcom nežila tri roky pred jeho smrťou, bez ohľadu na to, či má alebo nemá vlastný byt, k prechodu nájmu bytu na ňu podľa Občianskeho zákonníka nedôjde a byt musí vypratať.

Vyživovacia povinnosť

Len manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Medzi druhom a družkou vyživovacia povinnosť nevzniká a po ich rozchode nemá ani jeden z nich právo žiadať od bývalého partnera príspevok na primeranú výživu v prípade, ak nie je schopný sám sa živiť.

Osvojenie dieťaťa

Maloleté dieťa môžu osvojiť manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže, avšak len výnimočne, osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.

Priezvisko dieťaťa

Nevydatá matka v pôrodnici, pokiaľ nebolo určené otcovstvo, nemôže oznámiť, že chce, aby malo dieťa priezvisko otca. Do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia. Podľa Zákona o rodine môžu rodičia súhlasným vyhlásením určiť otcovstvo k dieťaťu ešte nenarodenému, ak je už počaté.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

Sociálne poistenie a dôchodky

Zákon o sociálnom poistení na druha a družku vo svojich ustanoveniach vôbec nepamätá, preto nárok na vdovský dôchodok vzniká len manželovi. Obdobne nárok na jednorazové odškodnenie z dôvodu smrti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania majú len manžel, manželka a nezaopatrené dieťa.

Životné poistenie

Uvedomelé páry, ktoré sa chcú chrániť pre prípad smrti či ťažkého úrazu partnera uzatvárajú životné poistky vinkulované v prospech druhého partnera.

Dedenie

Pokiaľ by druh (družka) nededil zo závetu, teda by jeden partner neurčil v závete ako svojho dediča druhého partnera prípadne by vôbec nespísal závet, nastupuje tzv. dedenie zo zákona, kde v prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

Zmyslom inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov je materiálne zabezpečovanie rodiny založenej manželstvom. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Jeho podstatou je to, že všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo niektorý z manželov za trvania manželstva je v bezpodielovom spoluvlastníctve obidvoch manželov. Druh a družka však sami nadobúdajú veci do svojho výlučného vlastníctva. Ak by chceli, aby niektoré konkrétne veci boli spoločné, môžu sa stať podielovými spoluvlastníkmi. Na to však treba myslieť už pri kúpe veci, aby ju nekupoval jeden z partnerov, ale aby boli kupujúcimi obidvaja partneri.

Záver

Nemožno úplne zrovnoprávniť manželov s nezosobášenými partnermi, a to z dôvodu neexistencie akýchkoľvek spôsobov registrácie takýchto zväzkov ani ujednoteného spôsobu preukazovania ich existencie. V opačnom prípade by mohlo okrem iného dôjsť aj k zneužívaniu sociálneho systému, kedy by sa v prípade smrti partnera prihlásilo za účelom poberania vdovského dôchodku niekoľko partnerov. Myslite na vznik možných problémov hneď, keď sa začnú vo vzťahu skloňovať peniaze a navštívte advokáta.

Prečítajte si tiež: Nárok na vdovecký dôchodok po dovŕšení starobného dôchodku

Príspevky a benefity pre celiatikov

Celiakia môže viesť k bolestiam brucha, hnačkám a ďalším nepríjemným príznakom, ktoré strpčujú každodenný život. Celiakia je autoimunitné ochorenie, pri ktorom náš imunitný systém odpovedá na prítomnosť lepku v potravinách tak, že napáda naše tenké črevo. Štát ponúka príspevky pre ľudí s diagnostikovanou celiakiou. Tieto výhody upravuje zákon.

Potraviny na predpis

Na bezlepkové potraviny na predpis má na Slovensku nárok každý, kto trpí celiakiou bez ohľadu na to, či má alebo nemá preukaz ZŤP. Recept vám predpíše buď gastroenterológ, alebo obvodný lekár.

ZŤP preukaz

Na Slovensku je získanie preukazu ZŤP podmienené splnením kritérií, ktoré posudzuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ako vybaviť ZŤP preukaz pri celiakii?

1. Návšteva lekára: Prvým krokom je konzultácia s lekárom (gastroenterológom alebo všeobecným lekárom), ktorý vám vystaví lekársku správu o vašej diagnóze a zdravotnom stave.
2. Podanie žiadosti: So získaným lekárskym nálezom môžete podať žiadosť o posúdenie miery funkčnej poruchy a o vydanie preukazu ZŤP. Žiadosť sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo vašom meste. K žiadosti je potrebné priložiť lekársku správu/nález vyplnený lekárom a ďalšie požadované dokumenty (občiansky preukaz, zdravotnú dokumentáciu, príp. ďalšie odborné posudky).
3. Posudzovanie: Po podaní žiadosti bude váš zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom.
4. Rozhodnutie: Na základe posúdenia dostanete rozhodnutie o tom, či vám bol preukaz ZŤP priznaný. Po prevzatí rozhodnutia o priznaní preukazu prídete na úrad s rozhodnutím a vlastnou fotografiou, následne vám na počkanie vystavia preukaz.

Dôležité rady pri vybavovaní ZŤP preukazu

• Dokumentácia a pridružené ochorenia: Do žiadosti zdokumentujte všetky zdravotné problémy súvisiace s celiakiou. Ak máte iné pridružené ochorenia (napr. iné autoimunitné ochorenia), určite ich spomeňte v žiadosti.

Invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok je dávka vyplácaná z invalidného poistenia, ktoré je súčasťou dôchodkového poistenia. Ak ste zamestnaný, odvádza ho za vás váš zamestnávateľ. Invalidný dôchodok sa vybavuje v pobočkách Sociálnej poisťovne v mieste vášho trvalého bydliska. Samotná diagnóza celiakie neznamená automatické priznanie invalidného dôchodku. Na to, aby bol pacientovi s celiakiou priznaný, musí byť miera invalidity minimálne 50 %. Pacienti s celiakiou majú invalidný dôchodok priznaní, najmä ak trpia ďalšími pridruženými ochoreniami, ktoré posudzuje posudkový lekár. Ak trpíte viacerými závažnými diagnózami, posudkový lekár bude brať do úvahy len tú rozhodujúcu pre pokles vašej schopnosti byť zamestnaný.

Príspevok na diétne stravovanie pri celiakii

O tento príspevok môžete požiadať na úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Príspevok na celiakiu od štátu sa vypláca v mesačných intervaloch, vždy za predchádzajúci mesiac. Príspevok vám nebude poskytnutý, ak váš príjem prevyšuje trojnásobok sumy životného minima.

Zákonné nároky policajtiek a vojačiek v tehotenstve a počas materskej dovolenky

Tento oddiel sa venuje špecifickým právam a nárokom policajtiek a profesionálnych vojačiek počas tehotenstva a materskej dovolenky, vrátane tehotenského a materského príspevku, náhrady služobného platu a ďalších benefitov.

Tehotenské a materské dávky

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky zabezpečená najmenej 270 dní. Nárok na výplatu tehotenského vzniká od začiatku mesiaca, v ktorom začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.

Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské. Osamelá policajtka a osamelá profesionálna vojačka má nárok na materské do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa osobne stará, má nárok na materské do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské nevyplácalo vôbec, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské.

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské.

Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti

Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu.

Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril.

Čistý denný služobný plat profesionálneho vojaka sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, mesačných platov podľa osobitného predpisu bez prepočtu platovým koeficientom príslušnej krajiny a mesačných hodnostných platov a príplatku za výkon mimoriadnej služby, okrem súčtu platov, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi tieto platy patrili.

Rozhodujúce obdobie na zistenie čistého denného služobného platu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná neschopnosť.

Náhrada škody pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania

Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, patrí náhrada za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity.

Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka pri uznaní invalidity patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému platu policajta alebo profesionálneho vojaka dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti.

Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu a najviac päťdesiatnásobku základu. Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu a najviac šesťdesiatnásobku základu.

Náhrada nákladov spojených s liečením a pohrebom

O náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom tomu, kto tieto náklady vynaložil, sa rozhodne na základe predložených dokladov.

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, voči ktorým mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom.

Zánik nároku na výsluhový príspevok pri opätovnom prijatí do služobného pomeru

Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorí sú po skončení služobného pomeru bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatí do služobného pomeru, výsluhový príspevok pri tomto skončení služobného pomeru nepatrí.

Odchodné

Odchodné patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením alebo uplynutím času, ak bol prijatý do služobného pomeru na dobu určitú a splnil podmienky nároku na výsluhový príspevok.

Ak po skončení služobného pomeru je policajt alebo profesionálny vojak bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatý do služobného pomeru, odchodné mu po tomto skončení služobného pomeru nepatrí.

Zníženie odchodného

Policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, sa znižuje odchodné. Hasičovi, ktorého služobný pomer skončil z dôvodu uvedeného v § 33 ods. 1 písm. b) šiesteho bodu a ôsmeho bodu, sa znižuje odchodné.

Úmrtné a jednorazový príplatok k úmrtnému

Ak sa skončí alebo zanikne služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak nárok v čase úmrtia.

Ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil alebo zanikol služobný pomer úmrtím v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má oprávnená osoba nárok na jednorazový príplatok k úmrtnému.

Výsluhový dôchodok

Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov. Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5 % základu zisteného podľa § 60.

Vdovský a sirotský výsluhový dôchodok

Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia.

Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa alebo ak dieťa prestane byť nezaopatrené.

Započítanie doby trvania služobného pomeru

Do doby trvania služobného pomeru sa započítava doba trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993, doba trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992, doba trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1993, doba trvania služobného pomeru od 1. januára 1977 do 31. decembra 1990 v závodnej hasičskej službe, doba trvania služobného pomeru od 1. januára 1977 do 31. decembra 1990 v závodnom požiarnom útvare, pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb.

Pri opätovnom skončení služobného pomeru sa do doby trvania služobného pomeru pripočítajú aj dni neskončených rokov trvania služobného pomeru, ktoré neboli zhodnotené v celkovej dobe trvania predchádzajúcich služobných pomerov.

Doby, ktoré sa nezapočítavajú do doby trvania služobného pomeru

Do doby trvania služobného pomeru sa nezapočítava u policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov.

Vrátenie daru

Vrátenie daru patrí medzi citlivé právne témy, ktoré často vznikajú v rodinných alebo blízkych vzťahoch. Hoci je darovanie založené na dobrovoľnosti a bezodplatnosti, slovenský Občiansky zákonník v určitých výnimočných situáciách umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru. Ide najmä o prípady, keď sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy.

Darovacia zmluva predstavuje právny úkon, ktorým darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, ktorý dar alebo sľub prijíma. Na to, aby bola platná musí byť tak ako každý právny úkon urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a zároveň osoba, ktorá takúto zmluvu uzatvára, musí byť spôsobilá na právne úkony. Pokiaľ by tieto predpoklady neboli splnené, uvedený právny úkon by bol neplatný.

Pri darovacej zmluve zákon požaduje písomnú formu vtedy, keď je predmetom daru nehnuteľnosť. Pri hnuteľnej veci musí byť podmienka písomnej formy zmluvy dodržaná len vtedy, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie a pokiaľ by sa stalo, že vec má vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť. Na druhej strane sa aj samotný darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Darovanie je založené na dobrovoľnosti, pričom darca si spravidla nemôže nárokovať vrátenie daru len z dôvodu osobnej nespokojnosti alebo zmeny názoru.

tags: #vracanie #dôchodku #po #úmrtí #podmienky