
Slovenský daňový systém poskytuje určité úľavy a špecifiká pre daňovníkov v seniorskom veku, najmä pre tých, ktorí poberajú starobný alebo invalidný dôchodok. Tento článok sa zameriava na to, ako sa tieto špecifiká prejavujú v súvislosti s uplatňovaním nezdaniteľnej časti základu dane.
Na Slovensku pracuje približne dva a pol milióna osôb, z toho viac než 300 tisíc sú dôchodcovia. Blíži sa čas daňového priznania. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník (aj dôchodca), ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v danom roku presiahli stanovenú sumu. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.
Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v danom roku príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci stanovenú sumu, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli stanovenú sumu. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.
Ak dôchodca dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti - t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A. Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.
Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi takéto dôchodkové dávky patrí napr.:
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je suma, o ktorú si daňovník môže znížiť svoj základ dane, a tým znížiť svoju daňovú povinnosť. Výška tejto sumy sa každoročne mení a je závislá od výšky životného minima.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka má každý daňovník, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky. Medzi tieto podmienky patrí:
Špecifické pravidlá platia pre poberateľov starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasných starobných dôchodkov zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“), alebo ak im dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1.1.).
Poberateľ dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1.1. príslušného roka, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v danom roku v úhrne nepresahuje stanovenú sumu. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi touto sumou a vyplatenou sumou dôchodku.
Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka (nebola poberateľom dôchodku k 1.1.), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť, pokiaľ základ dane nepresiahol stanovenú sumu.
Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info
Ak daňovníkovi - dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu) sa o túto nezdaniteľnú časť neznižuje.
Príklad 1: Daňovník je k 1.1. poberateľom starobného dôchodku v sume 500 eur mesačne. Za rok suma dôchodku predstavuje 6000 eur (12 x 500). Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nakoľko úhrn dôchodku presiahol stanovenú sumu.
Príklad 2: Daňovník je k 1.1. poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne. Daňovníkovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v sume (stanovená suma - 4 800).
Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Jednou z významných povinností zamestnávateľov po skončení roka je vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ide o vyrovnanie daňovej povinnosti zamestnancov za predchádzajúci rok v prípade, ak mali len príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR. Ak ide o cudzinca, tento mohol mať aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, na ktoré sa u nás neprihliada (zdaní si ich doma). Ak mal zamestnanec príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkou dane, na tieto sa v ročnom zúčtovaní preddavkov neprihliada v prípade, ak zamestnanec takúto možnosť nevyužije. V takom prípade sú daňovo vyrovnané. Zamestnanec sa však môže rozhodnúť, že takto zdanené príjmy si dobrovoľne uvedie do daňového priznania spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami (vtedy ročné zúčtovanie preddavkov na daň nemožno vykonať).
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%.
Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v:
Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s platnosťou od 1.1.2026. Z neho vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom, ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na to sa ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky.
Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky). Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí od sumy platnej minimálnej mzdy a určuje sa ako príslušné % zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy. Nakoľko výška hodinovej minimálnej mzdy je od 1.1.2026 vo výške 5,259 €, zákonom garantované najnižšie sumy príplatkov boli pre rok 2026 zvýšené.
tags: #starobný #dôchodca #poberajúci #invalidný #dôchodok #a