Starostlivosť o pacienta po operácii mozgu: Komplexný sprievodca

Náhle cievne mozgové príhody patria v Európe k tretej najčastejšej príčine smrti a sú najčastejšou príčinou trvalej invalidity u ľudí po päťdesiatke. Ak niekto z našich blízkych prekoná náhlu mozgovú príhodu, mŕtvicu, je dôležité vedieť, ako mu pomôcť zaradiť sa znova do života a kde hľadať pomoc pre čo najlepšie zotavenie. Starostlivosť o pacienta po operácii mozgu je komplexný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, porozumenie a koordinovaný prístup zdravotníckych pracovníkov a rodiny.

Čo je cievna mozgová príhoda (CMP)?

Cievna mozgová príhoda (CMP) patrí k najzávažnejším akútnym ochoreniam mozgu. V civilizovaných krajinách postihuje ročne najmenej troch ľudí z tisícky. Poškodzuje mozog a jeho centrá. Je dôsledkom prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do nervových tkanív mozgu. Tie pri nedokrvení odumierajú. Už po 3 - 4 minútach, počas ktorých chýba kyslík, mozgové bunky odumierajú a mozgové centrá sa poškodzujú. Zasiahnutá je najčastejšie oblasť reči, koordinácie a pohybu. Po prekonaní mŕtvice zostáva mnoho pacientov pripútaných na lôžko a odkázaných na starostlivosť iných.

CMP prakticky nemožno predvídať a môže postihnúť kohokoľvek, pričom veková hranica sa znižuje. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) postihla pred štyrmi rokmi 352 ľudí vo veku 20 - 44 rokov, čo bolo o 66 ľudí viac než pred piatimi rokmi. Vyskytuje sa častejšie u mužov než u žien, a to takmer v každej vekovej skupine.

CMP zasahuje konkrétneho človeka, no dotýka sa celej rodiny. Prvou víziou najbližších je vždy nádej, že ich blízky prežije.

Príčiny a typy mozgovej príhody

Mozgová príhoda môže byť spôsobená buď nedokrvením (ischémiou), vtedy hovoríme o ischemickej CMP, alebo krvácaním, vtedy hovoríme o hemoragickej CMP. Samostatné a špecifické je krvácanie do mozgových obalov, tzv. subarachnoidálne krvácanie.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Príznaky CMP:

• slabosť, ochrnutie polovice tela,
• poruchy prehĺtania,
• poruchy reči,
• bolesti hlavy, nauzea, zvracanie,
• strata svalového tonusu: nemožnosť normálnych kontrolovaných pohybov,
• inkontinencia,
• poruchy vnímania a strata zmyslového rozlišovania (problémy s hmatom, zrakom, sluchom, rečou, čuchom a rovnováhou),
• psychologické a emocionálne problémy,
• objavenie sa depresie úzkosti, zmeny nálady,
• problémy s chápaním - postihnutie pamäti, sústredenia a pod.

Diagnostika a liečba mozgovej príhody

Je veľmi dôležité, aby ste poznali príznaky mozgovej príhody. Pri mozgovej príhode ide o čas a dôležitá je doslova každá minúta. Liečba mozgovej príhody závisí od času, ktorý uplynie od prvých príznakov. Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe.

Lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Pri podozrení na cievnu mozgovú príhodu vás pošle na CT mozgu. Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI). Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev. Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca. Častou príčinou ischemickej cievnej mozgovej príhody totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.

Spôsob liečby závisí práve od času, ktorý uplynul od prvých príznakov. Liečba ischemickej mozgovej príhody spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak to k lekárovi stihnete do 4,5 hodiny, máte možnosť absolvovať trombolýzu - podajú vám do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu. Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie. Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter (trombektómia). Tento výkon vám urobia do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Liečba hemoragickej mozgovej príhody zahŕňa liečbu vysokého krvného tlaku, úpravu zrážanlivosti krvi.

Ak ste prekonali cievnu mozgovú príhodu, môžu vám zostať určité príznaky aj po prepustení z nemocnice. Je veľmi individuálne, či a ako sa budete z tejto udalosti zotavovať. Ak vám zostali následky, budete potrebovať starostlivosť špecialistov - rehabilitačného lekára, logopéda, neurológa a podobne. Existujú rôzne rehabilitačné pomôcky, ktoré vám uľahčia život. Odporučia vám ich pri prepustení z nemocnice, predpísať si ich dáte u rehabilitačného lekára.

Sociálne dopady CMP

CMP vedie k izolácií v rámci rodiny, spoločnosti a k zníženiu príjmov v rodine. Starostlivosť o pacienta s CMP je náročná a dlhodobá, a preto je dôležité hneď na začiatku získať ho pre aktívnu spoluprácu. Človek po CMP môže mať problémy s kontrolou svojich emócií, napr. môže sa stať veľmi citlivým, ľahko sa rozčúli, rozplače, rozosmeje, často sa objavuje skľúčenosť, depresia, úzkosť, strach. Okrem týchto ťažkostí môžu byť poruchy reči, psychologické problémy, poruchy intelektu, problémy v zamestnaní, sociálne a rodinné problémy.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Ako pomôcť pacientovi po CMP?

V prvom rade sa snažte vcítiť do jeho problémov. Ignorujte nevhodné správanie a podporujte vhodné správanie. Nenechávajte ho osamote. Hovorte s ním aj keď si myslíte, že vás nepočuje alebo nechápe. Psychologická podpora je veľmi dôležitá u pacientov, ktorí majú komunikačné problémy. Aktívna spolupráca a dôvera je základom úspešnej liečby a rehabilitácie.

Starostlivosť o pacienta s CMP:

• Hygienická starostlivosť
• Starostlivosť o stravovanie a príjem tekutín
• Polohovanie pacienta
• Rehabilitácia
• Učenie samostatnosti v bežných denných aktivitách

Hygienická starostlivosť u pacienta s CMP:

• hygienu vykonávať 2 krát denne a po každom znečistení,
• v závislosti od poruchy funkcie a celkového stavu pacienta vykonávať rannú a večernú toaletu na lôžku, pri umývadle alebo v sprche,
• od začiatku zapájať pacienta do starostlivosti o seba, v prípade potreby ho umyjeme alebo len asistujeme,
• zdravou hornou končatinou (HK) si umyje tvár (oči, uši, zuby - DÚ), trup, dolné končatiny (DK), potom mu dáme žinku na chorú HK a umývame zdravú HK, umyjeme chrbát a nakoniec si pacient zdravou HK umyje zadok a genitálie,
• 1 krát týždenne vykonať celkový kúpeľ vrátane umytia vlasov, ostrihania nechtov
• u mužov 2 - 3 krát týždenne oholiť, pokiaľ to sami nezvládnu,
• pri toalete si všímame celistvosť kože, zaparené miesta a p.p. ošetrujeme vhodným krémom,
• ležiacich pacientov pravidelne masírujeme masážnym krémom, hlavne miesta vystavené väčšiemu tlaku, čím predchádzame dekubitom.

Lôžko pacienta a osobná bielizeň musí byť vždy čistá a suchá, posteľná plachta napnutá, aby sa koža neotlačila a nevznikli dekubity. Pokiaľ je pacient inkontinentný, je možnosť používať jednorázové pomôcky „pampers“ - ošetrujúci lekár vám ich môže doporučiť do prepúšťacej správy. Ak má pacient permanentný katéter (PK) je potrebné pravidelne odpúšťať moč každé 4 hodiny a kontrolovať jeho priechodnosť. Raz za 21 dní je nutná výmena PK na urologickej ambulancii. Ak pacient používa na močenie močovú fľašu, podložnú misu alebo toaletnú stoličku, je potrebné požiadať o jej predpísanie na recept.

Starostlivosť o stravovanie a príjem tekutín u pacienta s CMP:

Pri ošetrovaní chorých s CMP jedným so sprievodných javov ochorenia môže byť porucha prehĺtania, preto musíme byť opatrní pri ich kŕmení, lebo môže dôjsť k vdýchnutiu potravy do dýchacích ciest. Komplikáciou je zápal pľúc. Často takýchto pacientov v akútnom štádiu kŕmime sondou (príprava sondovej stravy v prílohe). Sondovú stravu podávame Janetovou striekačkou (dostať kúpiť v lekárni) a podávame ju do žalúdočnej sondy (ŽS) zavedenej cez nosovú dierku priamo do žalúdka. Po podaní stravy, ŽS prepláchneme horkým čajom. Príjem tekutín za 24 hodín je 2 litre. Výmena ŽS po 21 dňoch, alebo pri nefunkčnosti. Niekedy sa priamo do žalúdka zavádza PEG, stravovanie je také isté ako u ŽS. PEG = trvalá sonda zavedená priamo do žalúdka cez stenu žalúdka. Pravidelne kontrolujeme okolie PEGu, pri toalete ho vždy pootočíme a podľa potreby pri zaparení kože pod PEG lokálne aplikujeme framycoin masť, prípadne 1 % Betadine, na komplikáciu upozorníme lekára. Pri stravovaní pacienta vysadíme do sedu na posteli, alebo ho posadíme do kresla. Pacient sa opiera o stôl, trup je vzpriamený, postihnutá ruka je natiahnutá na stole, rameno smeruje dopredu, lakeť je na stole. Ak má pacient problémy s hryzením, žuvaním podávame stravu tekutú prípadne kašovitú (viď príloha). Ak podávame stravu racionálnu, jedlo pokrájame, aby sa mohol zdravou rukou samostatne najesť. V akútnom štádiu je nutné pacientovi asistovať (viesť mu ruku, dokŕmiť ho) pri stravovaní. Postupne ho viesť k samostatnosti a zapájaniu aj chorej ruky. Na pitie používame šálku s uchom pre lepší úchop, prípadne slamku. Denne je nutné vypiť 2 litre tekutín. Do jedálneho lístka zaraďujeme dostatok ovocia, zeleniny, dbáme na správnu kalorickú a biologickú hodnotu potravy a jej pestrosť.

Polohovanie pacienta s CMP

Správne polohovanie tela je mimoriadne dôležité predovšetkým v akútnej fáze CMP. Dobré polohovanie pomáha zabrániť spasticite až kontraktúram, zabrániť bolestivým pleciam, predchádzať preležaninám, predchádzať problémom s obehom (krvným aj lymfatickým), posielať do mozgu normálne povely, podporovať rozpoznanie a uvedomenie si postihnutej strany.

Pacienta polohujeme každé 2 hodiny a striedame polohy na chrbte, oboch stranách, bruchu. Pri zmene polohy pacientom premasírujeme miesta vystavené najväčšiemu tlaku masážnym gélom, postupne začíname vysadzovanie na lôžku - posadzovanie na lôžku so spustenými nohami z lôžka (chodidlá musia byť rovno na podlahe, koleno a členok ohnuté v 90 stupňovom uhle), posadzovanie do kresla, nácvik stoja a rovnováhy, nácvik chôdze. Polohu pacienta udržujeme pomocou vankúšov, vatových venčekov, prestieradiel, drevených debničiek. Lôžko pacienta vybavíme bočnicami, hrazdičkou pre uľahčenie pohybu, lebo po správnom pasívnom polohovaní sa pacient začne polohovať na lôžku sám.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Správne polohovanie: Ramenný a stehenný kĺb udržovať smerom dopredu, noha je mierne otočená dovnútra, chodidlo smeruje hore, coxa, koleno mierne ohnuté a horná končatina je otočená von, dlaň je otvorená, prsty a palec natiahnuté, ruka v naznačenej dorzálnej flexii. Pri zvýšenom svalovom napätí ruky, do ruky pacienta môžeme vložiť valček (zrolovaný ručník), alebo použijeme dlahu, v ktorej je ruka vo funkčnej polohe. Pri posadzovaní trup musí byť vzpriamený, preto pacient musí byť dobre podložený vankúšmi. Rameno je ťahané dopredu, pričom paža je vytočená von a natiahnutá.

Zapamätajte si, k pacientovi vždy pristupujeme a akúkoľvek asistenciu poskytujeme z postihnutej strany. Hovorte k nemu tiež z postihnutej strany, váš hlas mu bude stimulovať jeho sluch a zrak, čím dostáva dôležitú zmyslovú stimuláciu. Pri nácviku stoja si pacient musí osvojiť správnu polohu v stoji. To znamená, že váha tela musí byť prenášaná cez pätu, pričom celé chodidlo je na podlahe a smeruje rovno dopredu, koleno je mierne ohnuté, stehenný kĺb smeruje dopredu. Na požiadanie vás rehabilitačná sestra naučí správne postupovať pri polohovaní pacienta po CMP, pred následným prepustením do domácej starostlivosti.

Rehabilitácia pacientov s CMP

Včasná rehabilitácia pacientov po CMP zvyšuje šancu na hodnotný život. Rehabilitácia začína pasívnou mobilizáciou. So zlepšujúcimi sa schopnosťami bude pohyb stále aktívnejší, ale pacient ešte stále bude potrebovať asistenciu. S ďalším zlepšovaním vykonáva aktívne pohyby - vôľou kontrolované pohyby, až nakoniec bude schopný pohybovať končatinou a udržať ju v priestore. Nevyhnutnosťou je vykonávanie liečebnej rehabilitácie dostatočne dlho a často:

• všetky postihnuté kĺby sa musia pasívne pohybovať vo všetkých smeroch a v normálnom pohybovom rozsahu. Pohyb vykonávať pomaly a jemne. Zvýšenú pozornosť od prvých dní po CMP je nutné venovať ramenu a coxe,
• správne polohovanie coxy a ramena musí pokračovať aj behom cvičenia. Ak cvičíte hornou končatinou (HK), dolnú končatinu (DK) musíte správne napolohovať a opačne,
• človek sa musí naučiť sám vykonávať pohyb a to tak, že zopne ruky, dlane sa dotýkajú, prsty sú oddelené, ruky dvíha cez hlavu a tento pohyb vykonáva viackrát za deň, alebo pohybuje ramenami zo strany na stranu,
• tak isto musí precvičovať coxy, kolená a všetky kĺby podľa edukácie rehabilitačného pracovníka, musí sa naučiť vykonávať aktívne pohyby a tieto vykonávať viackrát počas dňa,
• naučí sa pretáčať z jednej strany na druhú na lôžku,
• naučí sa posadzovať z ľahu do sedu,
• naučí sa aktívne cvičiť v sede,
• naučí sa vstávať zo sedu,
• učí sa správny nácvik chôdze.

Aktivity denného života

Najvyšším cieľom rehabilitácie je pomôcť pacientovi tak, aby bol schopný sám vykonávať čo najviac aktivít bežného života. A dosiahne to vtedy, keď:

• od začiatku ho budete viesť k tomu, aby každodennú činnosť vykonával za použitia normálnych pohybovaných vzorov, pričom tiež stimulujeme jeho zmysly,
• spoločne sa snažte riešiť rôzne problémy, ktoré môžu nastať napr. pri vyzliekaní, umývaní, obliekaní, používaní toalety, pri stolovaní,
• uistite sa, že pacient vykonáva zmysluplnú činnosť,
• môžete asistovať pri manipulácii s predmetom. Veďte jeho ruku pomocou svojej ruky, ktorú na ňu položíte,
• môžete viesť a kontrolovať celé jeho telo z jeho postihnutej strany,
• musí sa naučiť používať čo najviac postihnutú ruku pri všetkých domácich prácach (utieranie prachu, umývanie riadu, pranie atď.. Tieto činnosti sú dôležité pre znovunadobudnutie pohybu ale aj pre zlepšenie hmatových vnemov,
• musia sa podieľať na rodinnom živote, hrách, nesmú sa odstrkovať do kúta.

Na požiadanie vás rehabilitačná sestra naučí správne postupovať pri rehabilitovaní pacienta po CMP, pred následným prepustením do domácej starostlivosti. V spolupráci s rehabilitačným pracovníkom prakticky ukážeme ako správne polohovať, posadzovať, postavovať pacienta s CMP. Rehabilitačná sestra vám ukáže základné rehabilitačné cvičenia, nácvik chôdze. Ak si sami v začiatkoch po prepustení pacienta netrúfate na tieto úkony, je možné pokračovať v rehabilitovaní cestou ADOS.

Dôležitosť včasnej neurorehabilitácie

Vďaka lekárom, ktorí odoslali svojich pacientov po prekonaní akútneho štádia náhlej cievnej mozgovej príhody na včasnú neurorehabilitáciu, sa prví pacienti dokázali z lôžka postaviť späť na nohy. Keďže medicína dnes už dokáže nielen zachrániť život po mozgovej príhode, ale aj vrátiť pacienta späť do každodenného života, je dôležité zabezpečiť kvalitnú rehabilitáciu.

Nedostatok fyzioterapeutov v bežnej nemocnici nedovoľuje poskytovať pacientovi rehabilitáciu 3 až 4 hodiny denne. Rovnako v nemocniciach nie je vždy dostupný psychológ a logopéd. A po prepustení domov väčšinou už rehabilitácia nepokračuje vôbec. V špecializovanom rehabilitačnom zariadení pacienti absolvujú 4 až 6 procedúr denne, čiže intenzívna rehabilitácia trvá minimálne tri hodiny každý deň.

Do špecializovaného rehabilitačného zariadenia môže pacienta poslať jedine lekár z nemocnice, ktorá pacientovi poskytla akútnu zdravotnú starostlivosť. Ide teda o preklad z lôžka na lôžko. Lekár posúdi, či je pacient na takúto rehabilitáciu vhodný a následne dohodne preklad do špecializovaného rehabilitačného zariadenia.

Kompenzačné mechanizmy mozgu

Funkcie mozgu poškodené chorobou sa po operácii často zlepšia. Zvyčajne sa to dá dosiahnuť aj vtedy, keď je chorobné ložisko, napríklad nádor alebo cievna malformácia, uložené uprostred funkčne mimoriadne dôležitých štruktúr.

Kompenzačné schopnosti mozgu 40- a 65-ročného človeka sú podstatne odlišné. Platí to pri nádoroch mozgu, pri ochoreniach mozgových ciev alebo po poranení mozgu.

Detský mozog je veľmi plastický. Ak im odstránime aj celú jednu hemisféru, tá druhá dokáže prebrať jej funkcie. Prípadne ak odoperujeme niektoré časti mozgu, v dohľadnom čase vďaka rehabilitácii túto funkciu opäť získajú.

Rekonvalescencia po operácii alebo po chorobe.

Po operácii alebo dlhej chorobe je nevyhnutné telu aj psychike poskytnúť prostriedky, aby sa obnovili všetky telesné funkcie a upravila psychika. Operácia a jej následky, rovnako ako choroba a jej liečba negatívne poznačia telo a predstavu človeka o sebe. Telo potrebuje istý čas, aby sa znovu stalo samostatným po tom, čo sa skončila liečba a liečebné procesy. Rekonvalescencia nie je teda stav nečinnosti. Operácia je invazívny zásah do tela pacienta. Po akejkoľvek operácii (z dôvodu úrazu, estetického zákroku či iných zdravotných dôvodov) celkový zdravotný stav ovplyvňuje úspešnosť vykonaného chirurgického zákroku. V prvom rade je nutné dodržiavať hneď po operácii liečebný a pokojový režim stanovený ošetrujúcim lekárom. V tomto období vedia dobre poslúžiť výživové doplnky. Veľmi rýchlym návratom si môžeme spôsobiť opakovaný rozvoj infekcie alebo iných dlhodobých problémov.

Ak potrebujete chodiť do práce, vypustite časť aktivít po práci. Ak si však môžete dovoliť ešte chvíľku po odznení príznakov ostať doma, začnite zľahka s voľnočasovými aktivitami. Po chorobe môže byť prostredie v našom čreve celkom rozhádzané. Je to preto, že nám počas choroby nechutí veľmi jesť a po odznení najhorších príznakov máme chuť snáď na všetko. V našich črevách žijú kolónie mikroorganizmov. Probiotiká - „dobré baktérie“, ktoré sú súčasťou nášho mikrobiómu, pôsobia na imunitné bunky. Imunitné bunky sa vo väčšej miere nachádzajú práve v našich črevách a zdravý mikrobióm preto priamo súvisí s pevnou imunitou, pretože v zdravom črevnom prostredí dokážu spúšťať adekvátnu imunitnú reakciu a chrániť sa proti patogénom - baktériám, vírusom a parazitom. Čerstvé ovocie a zelenina nám do organizmu prináša množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré podporia dobré trávenie a posilnia imunitu. Dôležitý je aj pitný režim. Uprednostnite čistú vodu a čaje. Dnes už vieme, že existujú potraviny s preukázateľnými prebiotickými účinkami. Pozitívne pôsobia na rast prospešných baktérií. Spracovaná potraviny obsahujú množstvo farbív a konzervantov, ktoré zdraviu veľmi neprospievajú. Sú ochudobnené o výživové látky a naopak „obohatené“ o látky, ktoré do nášho čreva nepatria. Alkohol nepriaznivo vplýva na spánok a neprospieva črevnému mikrobiómu. Rovnako by sme sa mali vyhýbať potravinám s vysokým obsahom rafinovaného cukru, pretože ten štartuje zápalové procesy v tele.

V niektorých krajinách je súčasťou liečebnej terapie pobyt v prírode. Okrem medikamentóznej liečby dostane pacient od lekára odporúčanie na trávenie času v prírode. Práve čas v lese sa považuje za skvelý spôsob ako upokojiť telo a myseľ a odbúrať stres. Príjemné a antistresové aktivity nás zbavia stresu a určite urobia dobre. Dobrá kniha, film, maľovanie, prechádzka v lese, masáž. Ak je dieťa týždeň choré v posteli a potom má hneď sadnúť do lavice a dobiehať zameškané učivo, novú látku, krúžky, môže sa jeho krehký organizmus opäť zosypať. Treba ísť na to pomalšie. Spánok je najlepší prirodzený regeneračný prostriedok, je zadarmo a bez námahy. Počas spánku sa v našom tele odohráva množstvo procesov, ku ktorým patrí aj regenerácia tela po fyzickej aj psychickej stránke, posilňovanie obranyschopnosti, rekonvalescencia po chorobe a načerpanie energie. Veľa lekárov zakazuje po chorobe 2 týždne cvičiť. Nemusí to však platiť pre každého. Záleží na priebehu ochorenia a od našej fyzickej kondície. Športovec v dobrej kondícií sa bude pravdepodobne chcieť čo najskôr vrátiť k svojmu športu aj kvôli svojej psychickej pohode. Treba začať naozaj zľahka a na začiatok znížiť intenzitu tréningu. Relaxačné a strečingové cvičenia môžu byť vhodné. Po dlhom ležaní je ideálna prechádzka na čerstvom vzduchu, ktorá sa odporúča aj ľuďom bez športových návykov.

Prevencia opakovanej mozgovej príhody

Zotavenie sa z mozgovej príhody je vždy vynikajúca správa. No hrozba recidívy tým nemusí byť zažehnaná. Odhaduje sa, že vo viac ako 15 percentách prípadov vzniká opakovaná príhoda do jedného roka. Stopercentná záruka neexistuje. Existuje však rad odborných odporúčaní, ktoré môžu byť účinnou prevenciou.

Do jedálnička sa musí dostať čerstvé ovocie a zelenina v počte päť porcií denne. Vhodné je konzumovať len chudé mäso, maximálne dvakrát týždenne, a uprednostňovať ryby. Čo sa týka mliečnych produktov, odporúčajú sa 2 - 4 porcie denne. Môže to byť mlieko, jogurt alebo syr. Pri slaných pokrmoch je dôležité obmedziť konzumáciu soli, pri sladkých zasa znížiť príjem potravín s umelo pridanými cukrami a náhradnými sladidlami. Zamerať sa treba na zdravé tuky a oleje, v množstve 5 - 8 polievkových lyžíc denne. Nezabúdajte na kontroly a preventívne prehliadky u lekárov. Zameriavajú sa najmä na sledovanie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi. Nevyhnutné je pravidelné užívanie predpísaných liekov a, samozrejme, rehabilitačná liečba, teda pohyb.

tags: #starostlivost #o #pacienta #po #operacii #mozgu