Starostlivosť o druhých ľuďoch: Prezentácia témy

Starostlivosť o druhých ľudí je komplexná téma, ktorá sa dotýka rôznych aspektov nášho života v mestách a spoločnosti. Publikácia NASADIŤ SI KLOBÚK STAROSTLIVOSTI citlivo plánuje budúcnosť v mestách. Venuje sa tomu, ako môžeme vytvárať priestory a infraštruktúry, ktoré podporujú starostlivosť o všetkých obyvateľov a obyvateľky, vrátane ľudí, zvierat, rastlín a celej planéty.

Úvod do problematiky starostlivosti

Tím Never Never School sa od roku 2018 venuje modelu vzdelávania dospelých, ktorý je založený na spolupráci, experimentovaní a zbližovaní odborností. Ako sami hovoria: „Ako tvoriť lepšiu budúcnosť, ak nie spolu?" Dizajn je pre nich nástrojom investigatívy, predstavivosti a dialógu o možných budúcnostiach. Spoločne s účastníkmi a účastníčkami vkladajú svoje idey do projektov zakotvených v realite, ktoré spoločne testujú a rozvíjajú. Tentoraz sa zamerali na starostlivosť, pretože pociťovali jej nedostatok pri debatách o budúcnosti nášho života v meste.

Súčasné krízy - ekologická, klimatická, migračná či pandemická - prehlbujú nerovnosti a dotýkajú sa nielen ľudských, ale aj viac-než-ľudských aktérov. V Never Never School si však mestá predstavujú ako miesta, kde má obyvateľstvo možnosť bezpečne a dobre žiť bez katastrofálnych dôsledkov pre svoje okolie a planétu. Starostlivosť teda chápu ako aktivitu, ktorá zahŕňa všetko, čo robíme pre udržanie, zachovanie a rozvinutie nášho sveta tak, aby sme v ňom mohli žiť tak dobre, ako je to len možné. Tento svet zahŕňa naše telá, naše Ja a naše prostredie, ktoré sú navzájom previazané a tvoria komplexnú sieť podporujúcu život v najširšom zmysle slova.

Koncept starostlivosti sa zdá byť prizmou, ktorá umožní hodnotový obrat, kedy miesto výnosov ekonomických dávame do popredia kvalitu života pre všetkých obyvateľov a obyvateľky, či už sú to ľudia, zvieratá, rastliny alebo aj planéta ako taká.

Otázky spojené so starostlivosťou v mestách

Sústredením pohľadu na tvorbu priestoru a miest si kladieme otázky:

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

• O koho, čo a ako sa staráme v mestách?
• Za akých podmienok?
• Čo znamená starostlivosť pri tvorbe priestoru?
• Ako vytvárať a podporovať zdroje pre starostlivosť?
• Ako sa starať o planétu a s planétou?
• Aké priestory a infraštruktúry starostlivosti v mestách potrebujeme?
• Je naše mesto starostlivé, o koho sa stará a koho zo starostlivosti vylučuje?
• Ako vniesť citlivosť ku kontextu do rozhodovania o podobe mesta?
• Ako vieme rozlišovať medzi dobrou starostlivosťou a snahou o dominanciu zahalenú rétorikou starostlivosti?
• Ako ovplyvňuje špecifickosť post-socialistického kontextu prístup k starostlivosti?
• Akú rolu má predstavivosť pri starostlivých prístupoch?

Predstavovanie si budúcnosti a jej dôležitosť

Orientácia na neustále riešenie problémov spôsobuje, že sa nestíhame zamýšľať nad ďalekou budúcnosťou. V Spolke sa prostredníctvom letnej školy Never Never School snažia poskytnúť priestor pre oživenie schopnosti predstavovať si možné budúcnosti. Nie však v zmysle jej docielenia a realizácie akejsi utópie. Cez predstavy sa snažia povzbudiť a 'nakopnúť' laickú aj odbornú diskusiu o možných budúcnostiach dobrého života v mestách pre každú a každého z nás. Dlhodobé vízie potrebujeme. Príbehy nám pomáhajú spojiť sa a porozumieť našim potrebám a snahám. Jemne a prirodzene nás smerujú k tomu ako spolu a s pochopením môžeme našu víziu sveta, kde sa dobre žije, pretaviť do reality.

Starostlivosť ako dar

Na workshope MAK! (mobilná architektonická kancelária) v zosobnení Kateřiny Vídenovej a Adama Wlazela varili karí s ryžou a grilovanou zeleninou na košickom plechu. Cieľom bolo najprv plech použiť ako nástroj pre grilovanie a varenie, potom ho zaliať betónom a nechať seniorkám na sedenie.

Pri spoločnej reflexii v organizačnom tíme sa zamysleli nad starostlivosťou ako darom. Starostlivosť nemusí byť vzájomná a nevyžaduje priamo 'splatiť dlh'. Esenciou je dočasne zdvihnúť bremeno iných. Takto nám MAK! umožnili navzájom sa spoznať, na chvíľu sa nestarať. Zistiť viac o tom, odkiaľ kto prišiel, aké sú moje očakávania, spoznať príbehy miestnych senioriek a nás navzájom. V momente workshopu sme si to neuvedomovali a bolo pre mnohé z nás ťažké, či nemožné tento dar - možnosť nestarať sa - len tak prijať.

Proces starostlivosti je interaktívny - potreby ľudí alebo čohokoľvek, o čo sa staráme, sa menia. S nimi treba prispôsobiť aj to, ako sa na ne pozeráme. Nechať niekoho iného, aby sa o mňa staral - vytvoril mi priestor pre to, aby som mohla svoju pozornosť venovať spoznávaniu ľudí, s ktorými najbližších 5 dní budem - a prijať svoje právo nestarať sa, bolo jedným z dôležitých poznaní, ktoré som sa naučila v prvý deň Never Never School.

Koncept starostlivosti ako daru sa orientuje na feministické uchopenie ekonomiky daru (gift economy) ako ju spracovali Gibson a Graham v ich publikácii Take back the economy (2013). Dary sú často neviditeľné, aj keď absolútne dôležité. Tak ako sú slnko, vzduch a príroda dary, vďaka ktorým môžeme žiť my.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Sebecká starostlivosť

„Zdá sa, že tunajší sused udržuje trávnik a stará sa o to, aby bol vždy pokosený a upravený. Keď sa ale na toto miesto pozriete každý deň, zistíte, že trávnik udržuje len preto aby sa mu lepšie parkovalo a vystupovalo z jeho SUVčku.”

Program Juraja Havlíka a Ladislava Bíra bol o starostlivých revitalizáciách pamiatok a prírody a prebiehal už v druhý deň letnej školy, ktorý sme začínali pred kinom Úsmev. Byť otvorenými voči novým prístupom, či už im na prvý pohľad rozumieme alebo nie, a túto otvorenosť preniesť aj do prizvania ostatných zúčastnených do rozhodovania.

Kontext Slovenska: Výzvy a realita

Pre Slovensko sa stáva čoraz naliehavejšou výzvou osvojiť si koncept aktívneho starnutia a lepšie uplatňovať potenciál starších ľudí. Naša populácia totiž zaznamenáva proces starnutia. Sociálno-ekonomická situácia po odchode z trhu práce nie je veľmi priaznivá. Priemerný dôchodok sa pohybuje u mužov na úrovni 400 eur a u žien iba mierne prevyšuje 300 eur. Ženy v staršom veku sú väčšmi ohrozené chudobou: vo vekovej skupine 65+ bolo riziko chudoby žien v porovnaní s mužmi takmer 2,5-krát vyššie.

Slovenská verejnosť hodnotí postavenie a šance starších ľudí v našej spoločnosti v porovnaní s mladšími značne kriticky: až 73 % ich pokladá za horšie. Za najzávažnejšie problémy starších ľudí verejnosť pokladá životnú úroveň, sociálne a dôchodkové zabezpečenie (59 %), zdravotnú starostlivosť (50 %), diskrimináciu v práci a zamestnaní (22 %); nerešpektovanie potrieb starších ľudí a ich celkovú diskrimináciu (22 %); kriminalitu páchanú na starších ľuďoch (14 %); ich spoločenskú marginalizáciu a vyradenie zo života (14 %) a nedostupnosť sociálnych služieb (10 %).

Za najzávažnejšie oblasti diskriminácie starších ľudí verejnosť pokladá trh práce (51 %), zdravotníctvo (34 %), úrady a služby (28 %). Za posledné roky vzrástla tolerancia voči diskriminácii starších ľudí na základe veku, čo možno pravdepodobne pripísať rastu nezamestnanosti. Rozšírila sa neoprávnená predstava, že starší pracovníci predstavujú na trhu práce konkurenciu pre mladších. Väčšina ľudí vo veku 45-64 je presvedčená, že starší ľudia nedostatočne obhajujú svoje práva (73 %), pričom ich aj nedostatočne poznajú (68 %).

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Chápanie konceptu aktívneho starnutia je na Slovensku pomerne hmlisté. Až 47 % respondentov z celej populácie či 41 % respondentov vo veku 45-61 vôbec tento pojem nepoznalo. Najvýraznejší je kontext pracovnej aktivity starších ľudí (21 % respondentov vo veku 45-61), ktorý je však vnímaný ambivalentne. Príčin je viacero: situácia na trhu práce, konkrétne vysoká miera nezamestnanosti, vyčerpanosť starších ľudí z práce, ich neuspokojivý zdravotný stav, nutnosť venovať sa starostlivosti o iných členov rodiny a ďalšie.

Väčšina ľudí vo veku 45-64 sa zaujíma o celoštátnu politiku (69 %). Najvyšší záujem prejavujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním (81 %) a pracujúci dôchodcovia (89 %) - najmä v kontraste s nezamestnanými (53 %) a s nepracujúcimi dôchodcami (62 %). Podobné rozdiely sa prejavujú i v prístupe ku komunálnej či medzinárodnej politike. Uvedené rozdiely sa reprodukujú aj v miere občianskej participácie, ktorá je u pracujúcich dôchodcov spravidla vyššia ako u nezamestnaných, nepracujúcich dôchodcov i u pracujúcich v preddôchodkovom veku.

Záver: Starostlivé mestá pre budúcnosť

Cieľom publikácie NASADIŤ SI KLOBÚK STAROSTLIVOSTI je sprístupniť kolektívne poznatky získané počas letnej školy a definovať 'starostlivosť' v rámci slovenskej urbanistickej praxe. Publikácia je začiatkom písania príbehu o starostlivých budúcnostiach pre dobrý život v mestách.

Manifest starostlivých miest je večne premenlivé dielo, na ktorého písaní sa podieľame my všetci, ktorý zdieľame bytie na tejto planéte. Pandemické opatrenia, ekologické hrozby globálneho otepľovania a digitalizácia ekonomiky menia naše životy a dopadajú aj na to, ako si život v mestách prispôsobujeme. Demografická kríza dopadá v niektorých oblastiach na sociálne služby, dopravná infraštruktúra zhoršuje ovzdušie. Nehovoriac o tom, že tieto krízy dopadajú rovnako aj na faunu a flóru či na ďalej chátrajúce kultúrne dedičstvo. Je dôležité si uvedomiť, že starostlivosť nie je len o riešení problémov, ale aj o vytváraní vízií a príbehov o budúcnosti, ktoré nás inšpirujú k lepšiemu životu pre všetkých.

tags: #starostlivosť #o #druhých #ľuďoch #prezentácia #témy