Starostlivosť o duševne chorých na Slovensku: Komplexný prehľad

Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o systéme starostlivosti o duševne chorých na Slovensku, s dôrazom na dostupné služby, formy pomoci, iniciatívy Ministerstva zdravotníctva SR a aktuálne trendy v tejto oblasti.

Dostupnosť a potreba starostlivosti

Pomoc v oblasti duševného zdravia musí byť dostupná, efektívna a musí reagovať na potreby ľudí aj v čase kríz. Tento ročník Svetového dňa duševného zdravia zdôrazňuje potrebu prístupu k starostlivosti o duševné zdravie v čase katastrof a kríz. Svetová zdravotnícka organizácia definuje duševné zdravie ako stav duševnej pohody, v ktorom je jedinec okrem iného schopný vyrovnať sa so stresom vo svojom živote, produktívne sa učiť či pracovať, čiže byť funkčný a efektívny.Duševné zdravie v jeho komplexnom poňatí ovplyvňujú rôzne faktory. Dosiahnutie a udržanie dobrého duševného zdravia si často vyžaduje kombináciu úpravy životného štýlu a užívania vhodných liekov. Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) argumentujú tým, že duševné zdravie je rovnako nevyhnutné ako zdravie fyzické. Je dôležité uvedomiť si, že vaša pohoda je spojením oboch aspektov. Mimoriadne dôležité je aj podniknúť potrebné preventívne opatrenia a proaktívne kroky v prospech fungujúceho celkového zdravia. Takisto je dôležité uvedomiť si, že podobne ako fyzické zdravie, aj duševné zdravie sa časom mení. V oblasti duševnej pohody je bežné stretnúť sa s pozitívnymi aj náročnými obdobiami. Príčiny vzniku psychických problémov sa pripisujú mnohým faktorom vrátane genetiky a životných skúseností. Podľa ministerstva zdravotníctva v Spojených štátoch amerických príznaky duševnej stability zahŕňajú schopnosť zvládať každodenné problémy, produktívna práca a celkový pocit úspechu.

Čísla hovoria jasne. Počet ľudí, ktorí majú problém s duševným zdravím rastie. Medzi rokmi 2019 a 2020, narástol počet vyšetrení u psychiatra približne o dvadsaťosem percent.Počet predpísaných antidepresív narástol u dospelých od roku 2018 takmer o štvrtinu. Žiaľ, o štvrtinu narástol aj počet predpísaných psychiatrických liekov pre deti.

Ak sa ocitnete v ťažkostiach, je dôležité vyhľadať pomoc.

Formy ústavnej starostlivosti

Ak nie je možné postarať sa o chorého človeka doma, či už z dôvodu ošetrovateľskej náročnosti, alebo z dôvodu nedostupnosti ošetrovateľských služieb, nastupuje ústavná starostlivosť v lôžkovom zariadení. Medzi formy ústavnej starostlivosti patria:

Prečítajte si tiež: Pomoc pre duševne chorých

• Zariadenie pre seniorov: V tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, alebo poskytovanie starostlivosti v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. Zariadenie pre seniorov sa pôvodne nazývalo domov dôchodcov.

• Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS): V tomto zariadení sa poskytuje starostlivosť na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu. Určitým časom sa myslí napr. obdobie počas dovolenky, obdobie doliečenia po prepustení z nemocnice, resp. počas využívania odľahčovacej služby. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje prechodná 24-hodinová starostlivosť v čase, keď si ju nemôžu zabezpečiť klienti sami, napríklad po návrate z nemocnice, v čase dovolenky rodinných príslušníkov a pod.

• Domov sociálnych služieb (DSS): Poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V (podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z.), alebo fyzickej osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň je najmenej III podľa prílohy č. 3 cit.

• Špecializované zariadenie: Tu sa poskytuje starostlivosť osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V. podľa prílohy č. 3 cit.

• Liečebňa (oddelenie) dlhodobo chorých: Poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami prevažne viacerých chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie a liečbu, ale vyžaduje každodennú lekársku vizitu, intenzívne ošetrovanie resp.

  Prečítajte si tiež: Moderná starostlivosť o duševné zdravie

• Lôžkové hospice: Ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach. ako ich organizačná súčasť. Odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami.

Ak je chorý umiestnený v nemocnici alebo v ústave, bežnú každodennú starostlivosť, hlavne naplnenie fyziologických potrieb (príjem potravy a tekutín, vyprázdňovanie, podávanie liekov, polohovanie, hygiena atď.), obstaráva personál daného zariadenia. Takáto starostlivosť je poskytovaná v nemocniciach, sociálnych zariadeniach a tiež v hospicoch, s rozdielom, že pobyt v nemocnici je bezplatný (hradený zdravotnou poisťovňou), zatiaľ čo na pobyt v hospici alebo v sociálnom zariadení si pacient dopláca. V nemocnici je taktiež zaistený prísun potrebných liekov a pomôcok na rozdiel od sociálnych zariadení, v prípade ktorých je potrebné sledovať zásoby liekov a ak dochádzajú rodina musí zaistiť predpísanie lekárom, vyzdvihnutie a doručenie liekov do zariadenia. Výrazným nedostatkom pri starostlivosti v nemocnici je nedostatok súkromia pre kontakt s blízkymi, cudzie prostredie, izolácia a často nedostatočný a neosobný prístup. Následkom je celkové zhoršovanie už aj tak zmeneného psychického stavu zomierajúceho pacienta a pocitu beznádeje. Vo väčšine nemocníc je možné navštevovať chorých denne dopoludnia, po dohode s personálom aj po vyhradenom čase. Tak často ako je to možné a ako to umožňujú pravidlá daného zariadenia.

Iniciatívy Ministerstva zdravotníctva SR

Ministerstvo zdravotníctva SR systematicky buduje moderný systém starostlivosti o duševné zdravie, ktorý zahŕňa prevenciu, včasnú intervenciu, odbornú liečbu aj následnú starostlivosť.

„Na ministerstve podnikáme konkrétne kroky, ktorými posilňujeme dostupnosť starostlivosti o duševné zdravie. Prostredníctvom Národnej linky na podporu duševného zdravia poskytujeme bezplatnú anonymnú pomoc, podporujeme budovanie siete psychosociálnych centier a stacionárov, modernizáciu psychiatrických oddelení a aj zvyšovanie kvalifikácie prostredníctvom vzdelávacích programov. ,,V našej nemocnici sa dlhodobo snažíme zlepšovať podmienky na liečbu detských pacientov psychiatrickými ochoreniami. Na jeseň v roku 2022 sme otvorili jedinečné pracovisko - Denný stacionár pre deti s poruchami príjmu potravy a postupne sme dobudovávali aj prvky v exteriéri. Lekári nám potvrdili, že toto jedinečné pracovisko posunulo liečbu pozitívnym smerom a pomáha skrátiť hospitalizácie pacientov.

Medzi hlavné iniciatívy patria:

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

• Národná linka na podporu duševného zdravia: (číslo linky: 0800 193 193, web: www.nlpdz.sk), ktorú ministerstvo spustilo v máji 2025, doteraz prijala 1 041 hovorov.

• Psychosociálne centrá: Z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti v sume 5,5 milióna eur vzniklo naprieč Slovenskom 11 psychosociálnych centier.

• Psychiatrické stacionáre: Prostredníctvom dvoch výziev sme podporili aj budovanie psychiatrických stacionárov. Na tento účel bolo rozdelených 4,3 milióna eur medzi 10 prijímateľov. Modernizácia zahŕňala prestavbu viacposteľových izieb na dvojlôžkové so samostatným sanitárnym zariadením a vybudovanie seklúznych miestností, ktoré nahrádzajú sieťové postele.

• Vzdelávanie: Osobitná pozornosť bola venovaná aj vzdelávaniu zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov. Na tieto aktivity bolo vyčlenených viac ako 300-tisíc eur.

• Modernizácia psychiatrických oddelení: Ďalšou prioritou je modernizácia psychiatrických oddelení, do ktorej bolo investovaných viac ako 4,8 milióna eur. Rekonštrukcia v ôsmich nemocniciach zahŕňala prestavbu viacposteľových izieb na dvojlôžkové so samostatným sociálnym zariadením a vybudovanie seklúznych miestností, ktoré nahrádzajú sieťové postele.

• Špecializované pracoviská pre deti a mládež: Súčasťou nového systému je aj rozvoj špecializovaných pracovísk pre deti a mládež. V Národnom ústave detských chorôb v Bratislave vznikol Denný stacionár pre deti s poruchami príjmu potravy, ktorý už priniesol pozitívne výsledky pri skrátení hospitalizácií.

Sociálna rehabilitácia

Spoločným znakom pre väčšinu pacientov s duševným ochorením je potreba dlhodobej stálej starostlivosti a podpory. Sociálne služby všeobecne sú potrebné najmä pri závažnejších chronických duševných ochoreniach, ako sú schizofrénia, afektívne poruchy (ako je napríklad depresia, bipolárna porucha), poruchy osobnosti, organické duševné poruchy (demencie a pod.), závislosti a pod. Pre niektoré duševné ochorenia je typické, že k prejaveniu prvých príznakov dochádza už v mladom veku. Následkom toho mladí ľudia často nedokončia ani strednú školu, prípadne prerušia štúdium na vysokej škole.

V ideálnom prípade dostane človek s duševným ochorením (DO) starostlivosť, pomoc a podporu v rodine. Ak sa však rodina o postihnutého človeka príkladne stará a potom rodičia zomrú, takíto ľudia potom často nevedia fungovať v každodennom živote. Potrebná liečba a potrebné spôsoby sociálnej rehabilitácie pre ľudí s DO sa samozrejme nedajú zovšeobecňovať. Vo veľkej miere však platí, že okrem správne nastavenej psychiatrickej a psychoterapeutickej liečby títo ľudia potrebujú pocit istoty. Je preto potrebné v rámci liečebnej, následnej a sociálnej starostlivosti pre nich vytvoriť špecifické prostredie, kde môžu napredovať podľa svojich potrieb a momentálnych schopností, väčšinou pomalším tempom ako ľudia bez DO. Sociálna rehabilitácia človeka s DO by do veľkej miery mala zahŕňať aj príbuzných, či iné blízke osoby.

Duševné ochorenie sa prejavuje nielen symptómami ochorenia, ale aj obmedzeniami v sociálnom živote, nespôsobilosťou vykonávať určité činnosti. Z tohto dôvodu aj dopady ochorenia sa prejavujú v spoločenskej a sociálnej oblasti, nezamestnanosť, stigmatizácia, spoločenská izolácia, marginalizácia, strata domova, a pod. Práve z týchto dôvodov sú sociálne služby a sociálna rehabilitácia pre túto cieľovú skupinu mimoriadne dôležité.

„Reťaz“ služieb sociálnej rehabilitácie by mala na seba nadväzovaťa posúvať klienta k sebestačnosti - čiže počas liečby ochorenia by mala viesť od potlačenia príznakov ochorenia v ambulantnej či nemocničnej zdravotnej starostlivosti, cez podporu spoločenského fungovania v rámci dennej rehabilitácie v dennom stacionári a dennom (rehabilitačnom) centre k pomoci v samostatnom živote prostredníctvom agentúr domácej starostlivosti, či zariadení chráneného bývania. Čo sa týka zamestnania, sociálna rehabilitácia by mala viesť od obnovy pracovných schopností a návykov v pracovných dielňach v zdravotníckom (psychiatrický stacionár) a potom sociálnom (rehabilitačné stredisko) dennom centre cez tréningové pracoviská slúžiace obnove stratených pracovných návykov, ďalej chránené a podporované zamestnanie klienta v chránenej dielni, na chránenom pracovnom mieste, či v zamestnaní s pomocou pracovného asistenta až k umiestneniu klienta na otvorený pracovný trh, čiže celkovo k samostatnosti a nezávislosti od pomoci iných.

Formy sociálnej rehabilitácie

Medzi formy sociálnej rehabilitácie patria:

• Komunita: Komunikácia v skupine, vyjadrenie svojich názorov, spokojnosti či nespokojnosti s aktivitami, či liečebným plánom. Terapeutická komunita je súčasťou liečby DO v zdravotníckom zariadení (nemocnici), počas následnej liečby v dennom stacionári, ako aj v zariadeniach následných sociálnych služieb, ako je napríklad rehabilitačné stredisko. Komunita navodzuje pocit bezpečného a známeho prostredia, pomáha klientovi zlepšovať svoje komunikačné schopnosti, ktoré sú často vplyvom duševného ochorenia zhoršené.

• Psychoterapia: Alebo „terapia rozhovorom“ medzi klientom o odborníkom - psychoterapeutom. Psychoterapia je u niektorých pacientov dôležitou súčasťou liečby človeka s DO. Existuje viacero druhov psychoterapie, ako je napríklad individuálna, skupinová, manželská alebo rodinná.

• Arteterapia: K ďalším druhom terapie, ktorá sa okrem liekov a psychoterapie používa pri duševnom ochorení, je arteterapia, čiže liečba umením. Ide o vyjadrenie myšlienok, pocitov a celkovo svojej kreativity prostredníctvom výtvarného, či iných druhov umenia. Tiež je možné považovať ju za súčasť sociálnej rehabilitácie, nakoľko umožňuje klientovi preklenutie komunikačných bariér, spôsobených ochorením a zapojenie sa do práce v kolektíve.

• Sociálne poradenstvo: Je ďalšou formou, ktorú je možné označiť za súčasť, či podporu sociálnej rehabilitácie klienta s DO. Sociálne poradenstvo obnáša poskytovanie poradenstva klientom ohľadom vyhľadávania dostupných sociálnych služieb, pomoc pri kontaktoch s úradmi, ako aj ďalších oblastí bežného života.

• Práca v dielňach: Samotná sociálna rehabilitácia, teda rehabilitovanie zručností klienta s DO sa realizuje viacerými spôsobmi. Jedným z nich je práca v pracovných či umeleckých dielňach (napríklad dielňa krajčírska, stolárska, keramická), príprava jedál, a pod. Jedná sa jednak o obnovu či rozvoj jemnej motoriky, nácvik pravidelnej pracovnej činnosti a pravidelného pracovného režimu, prejavenie kreativity, osvojenie si nových zručností. Patria sem rôzne pracovné činnosti ako sú napríklad pracovné či umelecké dielne, hudobné a tanečné aktivity, spoločenské podujatia, umelecká tvorba, výuka práce na počítači, spoločenské a edukačné programy pre príbuzných či s príbuznými, športové činnosti, výuka cudzích jazykov a pod. Na rozdiel od dielní či aktivít poskytovaných v rehabilitačných strediskách, ktoré sú organizované a vedené väčšinou odborníkmi (sociálnymi, psychologickými či zdravotníckymi pracovníkmi), aktivity občianskych združení sú väčšinou organizované dobrovoľníkmi, často z radov klientov alebo príbuzných klientov s DO.

• Chránené bývanie: Čo sa týka samostatného života, ktoré je vlastne jedným z hlavných cieľov sociálnej rehabilitácie človeka s DO, výraznou pomocou je tzv. chránené bývanie, t.j. ubytovanie klienta v byte či rodinnom dome, kde má svoje súkromie, zároveň však má k dispozícii dohľad odborné…

Starostlivosť o blízkeho človeka s duševnou poruchou

Dôležitá je aj situácia, možnosti a schopnosti opatrujúceho. Niekto príde na návštevu denne, hoci len na chvíľu, niekto príde raz-dvakrát do týždňa, ale vyhradí si hodinu aj viac, v kľude sa pri chorom posadí a pobudnú spolu. Ideálnou možnosťou je spoločná dohoda s ostatnými na termínoch návštev, aby nechodili všetci naraz, prípadne aby medzi návštevami boli chvíle na odpočinok. Návšteva môže byť pre chorého aj záťažou (aj keď vítanou) a potrebuje si oddýchnuť, aby mal aj z ďalšej návštevy čo najväčšie potešenie. Opäť je dôležitá aj komunikácia so samotným chorým. Nebojte sa ho opýtať, ako mu to najlepšie vyhovuje, povedzte mu úprimne svoje možnosti. Snažte sa sľúbiť len to, čo dokážete naplniť. Ako strávite návštevy je len na vás. Môžete na chvíľu prevziať starostlivosť a chorého nakŕmiť, umyť, učesať, natrieť krémom, prezliecť a pod. Úkony vykonávajte v kľude, dôkladne a láskyplne. Zamyslite sa nad tým, čo viete, že mal chorý rád a čo mu spôsobovalo potešenie a v rámci možností a existujúcich obmedzení mu to skúste opätovne sprostredkovať. Všetko zívisí od konkrétnej situácie, stavu chorého, ako aj jeho momentálneho psychického rozpoloženia. Nebojte sa komunikácie a pýtajte sa, čo by chcel robiť, ako tráviť spoločný čas. Hľadajte inšpiráciu vo svojom okolí a buďte kreatívny, snažte sa vymyslieť niečo, čo viete, že by ho určite potešilo.

HUMANITÁR, nezisková organizácia

HUMANITÁR, nezisková organizácia svoju činnosť zahájila v roku 2006. Poskytuje sociálne služby v zariadení pre seniorov, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v dennom stacionári v meste Levoča. Cieľovou skupinou sú občania, ktorí trpia duševným ochorením s osobitným zreteľom na ochorenia schizofrénneho a mánio - depresívneho okruhu a demencie . HUMANITÁR, nezisková organizácia poskytuje vzdelávanie pre ľudí s duševným ochorením, rodiny a verejnosť na základe získania certifikácie na 3.

Misiou organizácie je pomôcť ľuďom, ktorí trpia duševným ochorením s osobitným zreteľom na ochorenia schizofrénneho a mánio-depresívneho okruhu a demencie.

Schizofrénia

Schizofrénia patri medzi diagnózy, s ktorými sa nikto nechváli. Psychóza prepuká u ľudí s náchylnosťou ku schizofrénií potom, čo sú vystavení nadmernej psychickej záťaži (napr. škola, práca, partnerské vzťahy). Medzi dispozície ochorenia patrí nadmerná citlivosť a zvýšená zraniteľnosť, je preto dôležitá kvalita vzťahu s blízkymi. Psychotické poruchy nikdy nespúšťa jediná príčina, ale kombinácia mohých čiastkových príčin. K náhlému a nečakanému ochorenie dochádza zriedka. Svet sa pre chorého stáva nezrozumiteľným, zažíva pocit straty kontroly nad skutočnosťou. Schizofrénia sa vracia, preto je dôležité, aby sa chorý naučil rozpoznávať ,, varovné príznaky,, , ktoré signalizujú návrat (nespavosť, nesústredenosť, vnútorný pocit , že sa zasa niečo deje).

Stabilizácia a prevencia

Čím skôr začneme problém riešiť, tým ľahšie a rýchlejšie ho vyriešime. Čím viac o probléme vieme, tým skôr ho môžeme riešiť. Kvalitné informácie od našich odborníkov a podporné skupiny pre ľudí s podobným prežívaním, pre príbuzných a rodičov sú stelesnením prevencie - aby neboli potrebné iné nástroje na získanie duševného zdravia. Aj na účasť v tomto programe je potrebný zistiť Vstupný obraz klienta alebo jeho príbuzného.Na duševných poruchách je nepríjemné to, že napriek tomu, že sa veľmi snažíme, často nemáme pod kontrolou svoje pocity, chuť do života, energiu a vzťahy. Stabilizácia poskytuje rôzne namiešané nástroje psychoterapie, medikamentóznej liečby, vzdelávania a skupinových podporných aktivít, ktorých cieľom je získať opäť kontrolu nad svojim prežívaním. Iné programy stabilizácie sú špeciálne vyvinuté pre deti, iné pre dospelých.Zmyslom existencie kliniky Calma je, aby ste nás po istom čase potrebovali čo najmenej. Po stabilizácii by sa Váš stav mal zlepšovať natoľko, že budete potrebovať menej intervencií z našej strany a viac čerpať z vlastných vnútorných zdrojov obnovy duševného zdravia.

Desatoro pre duševnú pohodu

Na základe informácií od Národnej asociácie duševného zdravia/Národnej rady pre komunitnú behaviorálnu zdravotnú starostlivosť (National Mental Health Association (NMHA)/National Council for Community Behavioral Healthcare) Michiganská univerzita uviedla desiatky opatrení, ktoré majú pomôcť udržať dobrý stav duševného zdravia.

1. Pre vašu duševnú pohodu je veľmi dôležité pestovať si zdravý vzťah so sebou samým a vyhýbať sa sebaodsudzovaniu.. Namiesto vytvárania škodlivých návykov je prospešné vyhradiť si čas na koníčky a venovať sa príjemným činnostiam, ktoré vás obohatia, ako napríklad práca v záhrade alebo učenie sa nového jazyka.

2. Dosiahnuť rovnováhu tela a mysle je nadovšetko dôležité. Pokiaľ chcete rozvíjať svoju duševnú pohodu, odporúčame osvojiť si spôsoby správania podporujúce optimálne psychické zdravie.

3. Mať svoj okruh rodiny a priateľov, ktorí sú človeku oporou, je kľúčom k pocitu životnej pohody, sebaúcty a bezpečia. Vedomie, že máte okolo seba ľudí, ktorým na vás záleží, a ktorí budú stáť pri vás, keď ich budete potrebovať, je nesmierne prospešné pre vaše duševné zdravie. Určite sa vyhýbajte izolácii a nezabúdajte, že je v poriadku, ak sa chcete zapojiť len do niektorých spoločenských aktivít. Otvorene komunikujte s ľuďmi, ktorým záleží na tom, ako sa cítite. A v prípade, ak pocit osamelosti začne negatívne vplývať na vaše duševné zdravie, zvážte zapojenie sa do spoločenských aktivít, akými je napríklad stretávanie sa s ľuďmi - stretnutia s priateľmi majú veľký význam.

4. Pomoc inému človeku sa nepochybne spája s pocitom zadosťučinenia a spokojnosti. Je však mimoriadne dôležité mať na zreteli aj starostlivosť o svoje vlastné potreby. Nezabudnite si vyhradiť čas pre seba, aby ste mali priestor priebežne si dopĺňať svoje vlastné duševné a emocionálne rezervy.

5. Účinnými stratégiami, ktoré pomáhajú v boji proti stresu a podporujú pocit duševnej pohody, sú aj relaxačné aktivity, ako napríklad jóga, prechádzky v prírode či jednoducho pohľad na vodu.

6. Stanovte si osobné a profesionálne ciele a vytvorte si plán, ako ich dosiahnuť. Je však dôležité, aby išlo o dosiahnuteľné ciele a aj stanovené termíny musia byť realistické.

7. Stereotypný spôsoby správania nám dávajú pocit bezpečia a ochrany.

8. Takéto konanie nie je riešením. Môže sa vytvoriť nezdravý vzťah k návykovým látkam a zapríčiniť závislosť, ktorú býva náročné prekonať a ktorá zhoršuje vyrovnanie sa s pôvodným problémom.

9. Vždy, keď sa necítite dobre po psychickej stránke, je potrebné zvážiť psychologickú pomoc. Ak chcete vedieť, aké možnosti máte k dispozícii, obráťte sa na svojho lekára a zistite, čo by vám mohlo pomôcť. Otázka duševného zdravia sa zaradila medzi hlavné témy súčasnosti, pretože čoraz viac ľudí si uvedomuje, že je mimoriadne dôležité, aby v živote kládli dôraz aj na svoju duševnú pohodu.

tags: #starostlivosť #o #duševne #chorých #na #Slovensku